Sieť ŽSR

ŽSR 171 : Zvolen - Diviaky

Trať



Prehľad tratí

O trati

Číslo trate: ŽSR - 171
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Zvolen - Diviaky
Otvorenie trate: 12.8.1872
Rozchod: 1 435 mm  

Uhorská severná železnica, neskôr MÁV

Jiří Kubáček

Napriek štátnej pomoci sa spoločnosti Uhorskej severnej železnice nepodarilo vyriešiť svoje ekonomické ťažkosti a koncom roku 1867, napriek všemožnému úsiliu získať peniaze, upadla opäť do platobnej neschopnosti. Hlavnou príčinou tohto stavu bola pravdepodobne značná nedôvera ku spoločnosti, panujúca vtedy vo finančných kruhoch. Uhorskému štátu však príliš záležalo na dostavbe tejto strategickej železnice. Preto ako hlavný veriteľ spoločnosti, už vo februári 1868 navrhol vykúpenie majetku spoločnosti - s výnimkou šalgótarjánskych uhoľných baní. Po dlhých a náročných rokovaniach bola konečne 30.6.1868 podpísaná zmluva o odpredaji železnice. Podľa nej štát získal dňom 1.7.1868 trať Pešť - Salgótarján s odbočkou k Jozefovej štôlni spolu so záväzkom splatiť prioritnú pôžičku v objeme 7,2 mil. zl za 300 000 zl a prísľub tarifných zvýhodnení pri doprave uhlia z baní spoločnosti. Správu štátom získaných tratí (spolu s neskôr štátom dobudovanou železnicou Hatvan - Miskolc) naďalej vykonávalo riaditeľstvo bývalej Uhorskej severnej železnice v Pešti. V súvislosti s označením všetkých štátnych uhorských železníc spoločným názvom "Kráľovské uhorské štátne železnice" (MÁV), udeleným im Uhorským ministerstvom dopravy v novembri 1869, bolo toto riaditeľstvo premenované na "Prevádzkové riaditeľstvo kráľovských uhorských štátnych železníc".

Zákon č. XLIX/1868 (o výstavbe veľkej uhorskej železničnej siete; bližšie pozri kap. II.1.) ustanovil, že zo štátnej pôžičky, schválenej zákonom č. XIII/1867, bude štátom získaná železnica dobudovaná až do Banskej Bystrice. Zákon rátal aj so zriadením príslušného stavebného riaditeľstva (jeho vedenie bolo zverené A. Thommenovi), ktoré tiež poveril vymeraním ďalšej plánovanej železnice ku KBŽ (zákon č. XLIX/1868 uvažoval o trase Banská Bystrica - Kremnické Bane - Sučany). Toto riaditeľstvo sa energicky pustilo do vymeriavania plánovanej železnice a na jar 1869 sa vo svojej práci dostalo tak ďaleko, že 20.5.1869 mohla byť stavba železnice na základe verejnej súťaže zadaná spoločnosti Wiener Bank-Verein. Stavebná zmluva stanovovala, že trať bude postavená ako jednokoľajka s korunou širokou 4 m, minimálnym polomerom oblúkov 275 m a maximálnym stúpaním 16 o/oo, pričom mosty a priepusty budú postavené ako kamenné alebo železné. Je zaujímavé, že táto zmluva tak trocha predbehla dobu , zadávala totiž spoločnosti nielen výstavbu železnice Salgótarján - Zvolen, ale tiež spojovacej trate medzi štátnou železnicou a Košicko-bohumínskou železnicou v novej, dosiaľ neplánovanej trase Zvolen - Hronská Dúbrava    - Kremnica - Vrútky; táto trasa sa totiž počas vymeriavacích prác ukázala výhodnejšia ako pôvodne plánovaná (Banská Bystrica - Kremnické Bane - Vrútky). Nová trasa bola oficiálne akceptovaná až zákonným článkom č. XXXV z roku 1870, ktorý súčasne rozhodol, že Banská Bystrica bude na hlavnú štátnu železnicu pripojená odbočnou a tiež štátnou železnicou II. triedy.

Za veľkej pozornosti železničného stavebného riaditeľstva, urýchľujúceho predovšetkým výstavbu úseku Salgótarján - Zvolen, bola roku 1870 v tomto úseku dokončovaná spodná stavba i budovy a pracovalo sa už na výstavbe návestných a oznamovacích zariadení. Najväčším stavebným objektom železnice sa stal 330 m dlhý tunel pri Kriváni (tu práce komplikovali mnohé podzemné pramene). Dokončený úsek Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec bol odovzdaný do prevádzky 4.5.1871, do Zvolena sa začalo jazdiť o mesiac neskôr, 18.6.1871.

V rovnakom čase vrcholili aj práce na úseku Zvolen - Vrútky; v lete 1871 tu pracovalo až 7000 ľudí (nárast počtu pracovníkov bol spôsobený presunom pracovných síl uvoľnených z dostavaného úseku Lučenec - Zvolen), ktorým sa náročnú stavbu podarilo ukončiť do 12.8.1872. V tom istom roku zriadili MÁV pri výhrevni vo Zvolene železničné dielne, ktoré v prvom roku zamestnávali 110 pracovníkov.

Súčasne s vytyčovaním trasy hlavnej železnice prebehlo vymeriavanie ďalšej línie schválenej zákonom č. XLIX/1868 - trate III. triedy (úzkorozchodnej) Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica. Výstavba železnice s rozchodom 1000 mm, s najväčším stúpaním 20,3 o/oo a minimálnym polomerom oblúka 80 m, kde sa pôvodne predpokladala animálna trakcia, bola odovzdaná parostrojnej prevádzke 10.8.1873. O necelý mesiac neskôr, 3.9.1873, bola dokončená i stavba železnice II. triedy Zvolen - Banská Bystrica. Jej výstavbu štátnymi prostriedkami predpokladal zákonný článok č. XXXV/1870, koncesovaná však bola až zákonným článkom č. XXII/1871.

Roku 1871 boli k sieti MÁV pričlenené rozostavané trate Gemerských železníc (Bánréve - Fiľakovo, Bánréve - Plešivec - Dobšiná, Jesenské - Tisovec). Zákonný článok č. XXXVII/1871, ktorý po krachu Strousbergovho konzorcia rozhodol o výstavbe predmetných železníc štátnymi prostriedkami, však zaviazal záujemcov o túto výstavbu garantovať štátu úrokovú záruku 4000 zl      v striebre na rok a míľu (je to v uhorskej železničnej histórii ojedinelý prípad "obrátenej" garancie).

Po neúspešných rokovaniach o zabezpečovaní prevádzky na dokončovanej uhorskej trati Prešovsko-tarnowskej železnice medzi spoločnosťou tejto železnice a KBŽ prevzali MÁV prevádzku na tejto trati hneď po jej dobudovaní, od 1.5.1873.

Tunely na trati Zvolen - Kremnica - Diviaky

Miroslav Kožuch         http://www.rail.sk/skhist/tunely/171.htm

Trať Zvolen - Kremnica - Diviaky bola postavená v rokoch 1870-1872, ako súčasť jednokoľajnej trate Uhorskej severnej železnici, spájajúcej Budapešť s Vrútkami na Košicko - bohumínskou železnici.

Šturec alebo Kremnica?

Pôvodne projektovaná trasa, pod vedením inžiniera Krammera, zo Šalgotarjánu cez Lučenec - Zvolen - Banskú Bystricu, cez Šturec do Ružomberka nastolila následkom obtiažneho rozvinutia a stavby asi 6 km dlhého tunelu otázku či by nebolo výhodnejšie viesť trať od Zvolena cez Kremnicu na Vrútky. Po výsledkoch na základe štúdií presne prevedených výpočtov sa dokázalo, že trať cez Kremnicu je výhodnejšia aj z toho dôvodu, že s približne rovnakými stavebnými nákladmi by mohla byť uskutočnená za kratší čas. Na základe uvedeného zistenia sa zostavil konečný projekt stavby trate a podľa toho bola tiež prevedená administratívna obchôdzka.

Stavba trate a tunelov

Prevažnú časť stavby trate si ponechala generálna stavebná správa vo vlastnej réžií a ostatné vydala podpodujimateľom. Na základe verejného súbehu bola výstavba železničnej trate Zvolen - Kremnica - Vrútky zadaná stavebnej spoločnosti Wiener Bank - Verein so sumou 11 miliónov zlatých a rozdelená na 12 stavebných úsekov.

Stavba trate bola technicky veľmi náročná. Prechod železnice cez Kremnicu patril na tú dobu medzi smelé projekty železničného staviteľstva. Veď železničná trať na 35 km úseku z údolia Hrona pri Jalnej (260,62 m n.m.) v km 226,877 musela neustále stúpať na vrcholovú stanicu Piargy (Kremnické Bane) v km 262,527 v nadmorskej výške 770,44 m n.m. na dlhých úsekoch až 16‰ a tak isto veľkým klesaním (16‰) sa železničná trať spúšťať do údolia Turca. Projektanti sa usilovali o maximálne zníženie nákladov na stavbu vylúčením viaduktov a mostov, ktoré nahradili množstvom tunelov a násypov. Traduje sa, že sa stavby tunelov dokonca báli (Ž-semafor 20/99). Trať sa prediera cez Kremnické vrchy množstvom skalných zárezov a tunelov, pridŕža sa úpätí, kľukatí sa s najmenšími polomermi oblúkov až 275 m. Pre krásu prírody, ktorou táto trať prechádza hlavne v úseku od Bartošovej Lehôtky po Hornú Štubňu sa používa názov Slovenský Semmering.

S projekčnými štúdiami, vytyčovaním trasy a vypracovaním detailného projektu sa začalo v auguste 1869, so stavbou horskej časti v máji 1870 a údolnej časti na jeseň 1870. Po podrobnom vytýčení spodnej, vrchnej a pozemnej stavby budúcej trate boli dráhe odstúpené pozemky.
Nasledovali prípravné práce stavebné: na pozemku budúcej dráhy sa odstránili existujúce objekty a pri projektovaných väčších objektoch - tunely, mosty, väčšie zárezy a násypávky - postavili sa robotnícke baraky, skladištia na materiál, poľné vyhne atď. Po prevedení prípravných a vytyčovacích prác schválených kontrolnými orgánmi vlády sa započalo s výkopom základov. Pri projektovaných tuneloch postavili sa na úbočiach lešenia a poľné dráhy na odvážanie materiálu vykopaného z pohorí určeného na zasypávane údolí.

Po dokončení spodnej stavby trate v úseku Šalgotarján - Zvolen v roku 1870 sa mohla ústredná stavebná správa presťahovať z Lučenca na severný úsek dráhy do Kremnice. Na tomto úseku bola už prerazená prevažná časť tunelov a klenby z čiastky prevedené. S pribúdaním robotníkov uvoľnených na južnom úseku bolo toľko pracovných síl, že objekty naozaj vyrastali zo zeme.

V lete 1871 pracovalo na stavbe trate Zvolen - Vrútky pod vedením vrchného inžiniera Richarda Brechtleho denne 6000 až 7000 robotníkov skúsených pri prácach s kameňom. Boli prevažne z južného Tyrolska, Kraňska a severného Talianska, ďalej aj Česi, Moraváci, Bulhari a Rumuni. Z domácich obyvateľov z okolitých dedín sa na stavbe zúčastnilo iba malé percento, zvyčajne iba ako furmani pri odvoze a dovoze materiálu sa kratšie vzdialenosti a ako pomocní robotníci.

Tunely boli razené väčšinou v priaznivých geologických podmienkach - v sopečnom tachyte, ktorý sa nachádza v rozpukanom a zvetralom stave, iba výnimočne v kompaktných vrstvách. Vylámanie tunelov dialo sa podobným spôsobom ako pri baníctve: kladivom a dlátom. Pri ich razení sa postupovalo anglickou tunelovaciou metódou. Súčasne z obidvoch koncov vytýčeného tunela bola postupne vylámaná 2 m vysoká štôlňa postupne k stredu tunela a jej prerazenie sa dialo obzvlášť slávnostne. Nasledovalo vytýčenie osi tunela v prerazenej štôlni, znova kontrolované a po ustanovení fixných bodov sa začalo s rozširovaním štôlne na celý profil tunela. Po rozširovaní určila komisia tie časti tunelov, ktoré sa mali kvádrami obmurovať. Na to bolo vytýčenie osy tunelu v prerazenej štôlni znova kontrolované a po ustanovení fixných budov započalo sa s rozšírením štôlne na celý profil tunelu. Tuneloví robotníci sa striedali po 8 hodinovej práci vo dne i v noci. Odvodňovacie práce väčšieho rozsahu boli potrebné len výnimočne - napr. pri tuneli Blaufuss. Výskyt vody v razených štôlňach nebol výrazný, okrem hornej časti tunela popod Krahule.

Na úseku trati od Trnavej Hory po stanicu na Turčeku (od roku 1912 Horná Štubňa) bolo vybudovaných 10 tunelov - jaskov, s dĺžkou 2670 m. Všetky tunely boli jednokoľajné. Murované portály tunelov boli dvoch typov. Každých 20 m boli vytvorené výklenky vysoké a široké 2,2 m, hlboké 1,8 m. Dná tunelov boli vyrovnané maltou alebo betónom. Uprostred bol vymurovaný odvodňovací kanál. Výmurovka tunelov a portálov bola z opracovaných kvádrov spojených maltou. Výmurovka tunelov mala ľahké prevedenie stropov (na 1 m tunela 0,9 m3 dreva po 16 zl.), až na tunel Hrenca, kde bol silný tlak nadložia a bolo potrebné použiť normálne lešenie a profil III pre dlhšie trasy. V štyroch tuneloch - Pitelová, Skalka, Kečka a Sohler sa mohlo ponechať spolu 450 bežných metrov bez vymurovania. Stavebné náklady tvorili na 1 bežný meter vymurovaného tunela 285-320 zlatých.

Náklady na kamenné obloženie boli podľa vzdialenosti lomov 14-18 zl., až na tunel Blaufuss, kde dosiahli 20 zl./m3. Celkové náklady na tunely dosiahli 3 083 000 zlatých, teda priemerní náklady na 1 m tunela 1155 zlatých.

Vyučtovanie prác sa robilo na základe dohodnutých paušálnych cien za 1 m/tunel. Tieto ceny obsahovali: vybudovanie tunelovej rúry, zhotovenie pätiek a dokončenie (bez zaštrkovania trate). Za portály a výklenky sa platila paušálna cena za kus. V tuneloch bolo položené štrkové lôžko objemu 2,5 m3 na 1 m koľaje.

Medzi robotníkmi na stavbe železnice pre slabé sociálne vybavenie sa vyskytovali časté infekčné choroby. Už v roku 1870 hlási lekár Arnold Tiroler vysoký výskyt osýpok, ktoré priniesli na stavbu talianski robotníci.

V historickom dome býv. kráľovnej Marie na námestí číslo 8, v miestnosti terajšej lekárne (?) si inžinieri založili v Kremnici zvláštni "Klub". Ešte i dnes sa tu nachádzajú dvere s ozdobami z vykladaného dreva (intarzie) a vyrezávaný strop v dórskom slohu, opravdivé majstrovské diela stolárstva XVII. storočia. Práve tu sa oslavovalo prerazene nie jedného tunelu, položenie nie jednej "Gleiche" pozemných stavieb, slávili sa meniny, konali koncerty, zábavy a divadelné predstavenia. Život bol báječne lacný, na stravovanie postačila denne jedna zlatka. V začiatku roku 1872 bola prevažná časť staníc od Zvolena po Štubňanske Teplice hotová vo vlastnej réžii generálnej správy stavby, ostatné stavby boli vydané podpodnikateľom a dokončené v lete.
Technicko-policajná obchôdzka konštatovala stavbu celej dráhy za dopravy bezpečnú a udelila povolenie na. odovzdanie verejnej doprave dňa 12. augusta 1872.

S traťou sa spája aj prvá známa geologická mapa so slovenskou nomenklatúrou zhotovená G.K.Zechenterom - Geologický vid železničej čiary od Jalnej po Štubňu, vydaná v Letopise Matice Slovenskej v roku 1875.

Tunely v súčasnosti

Názvy tunelov sú ponechané v tej podobe, ako sa nazývali pri stavbe. Pitelová je názov obce pri trati, Skalka, Skalica a Kečka sú názvy kopcov pri ktorých vedú tunely, Lehôtka je súčasný názov obce Bartošova Lehôtka, tunel Hrenca I a je pri obci Nevoľné, Sohler je spodný tunel pri úpätí Krahulí v smere od Zvolena, Blaufuss je starší nemecký názov hory a obce Krahule a Turček je názov obce v pri ktorej sa nachádza.
Tunely Hrenca II a tunel nad Kremnicou - Kremnický boli postavené až v medzivojnovom období, keď pôvodné skalné zárezy zaklenuli liatym betónom. Galéria za P2 tunela Sohler bola podľa dostupných informácii postavená v 60. rokoch 20. storočia. Od tej doby sa na trati nachádza 12 tunelov a 1 galéria v celkovej dĺžke 3185 m.

UHORSKÁ SEVERNÁ ŽELEZNICA, PEŠŤ - ŠALGOTARJÁN - LUČENEC - ZVOLEN - VRÚTKY - SLOVENSKÝ SEMMERING ( http://www.ziarskeokolie.sk )

"Bolo to 27. septembra 1827, čo sa na trati Stockon - Darlington, dlhej 14 km rozbehol parný rušeň ROCKET, postavený slávnym Georgom Stephensonom. Neuveriteľných 65 minút ťahal tento rušeň súpravu, ktorá pozostávala z 38 vozňov. V týchto vozňoch bolo spolu 450 stojacich cestujúcich a 90 ton kamenného uhlia. Odvtedy sa železnica stala nositeľom rozvoja spoločnosti a neoddeliteľnou súčasťou kultúrnej, hospodárskej a politickej stratégie každého vyspelého štátu." (Úryvok z publikácie Slovenských železníc "100 rokov Lučenec - Poltár).
Ja osobne najviac obdivujem odvahu tých 450 cestujúcich.
Tento pokus odštartoval etapu veľkého rozmachu železničnej dopravy v Európe, ktorý sa v samotnom Uhorsku začal pomerne neskoro s ohľadom na nie najlepšiu hospodársku situáciu.
Pred zavedením železničnej dopravy sa u nás celá doprava, či už poštová, osobná alebo nákladná, realizovala len povozmi ťahanými koňmi, po Hrone a Váhu sa prepravovalo plťami. Poštové a osobné vozy prichádzali dvakrát týždenne a nákladné vozy sprostredkovávali veľkopovozníci, ktorí vozili výrobky, aj suroviny pre jednotlivé výrobky (napríklad aj mince razené v Kremnici, ktoré boli prevážané so strážcami). Ťažké bolo spojenie napríklad s kúpeľnými mestami a aj študenti museli v mnohých prípadoch aj peši putovať krajinou, aby sa dostali do školy. Nie je preto nič divné, že o výstavbu železníc bol veľký záujem. Na Slovensku sa výstavba začala traťou do Bratislavy, Trnavy a v roku 1869 sa začala výstavba Košicko-bohumínskej železnice. To však železnica stále nemala spojenie medzi Budapešťou a Slovenskom. Bolo to v politickom období po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní a o všetkom sa už rozhodovalo v Budapešti. V tomto období sa začalo v priemysle, ale aj pri vykurovaní presadzovať používanie uhlia a práve ložiská uhlia pri Šalgotarjáne, ale hlavne v Sliezku boli rozhodujúcou motiváciou, prečo sa začalo uvažovať o spojení Budapešti so Sliezkom, teda o spojení juhu so severom.
Pôvodná trasa podľa projektov inžiniera Kramera mala ísť zo Zvolena na Banskú Bystricu, Šturec do Ružomberka. Podrobné prepočty ukázali, že táto trať je realizačne mimoriadne náročná a hľadali sa ďalšie alternatívy. Nakoniec sa ako výhodnejšia ukázala trať tzv. Jalnianskou čiarou cez Hronskú Breznicu (od roku 1942 Hronská Dúbrava) - Jalnú - Pitelovú - Bartošovu Lehôtku do Kremnice a z tadiaľ smerom na Vrútky.
Spustil sa boj o to, kadiaľ železnica povedie. Ako už bolo spomínané, o projekte sa rozhodovalo v Peštianskom parlamente a je iste zaujímavý prejav slov. politika, poslanca parlamentu Viliama Paulínyho - Tótha, ktorý sa veľmi ostro postavil za výstavbu železnice cez Banskú Bystricu, pričom analyticky dokazoval výhody práve tejto trate. Svoj prejav končí: "Ja, ctená snemovňa, na základe toho, čo som predniesol, ministerskú novelu neprijímam."
Pri čítaní týchto materiálov si iste každý uvedomí paralelu pri výstavbe železničnej trate skoro pred 130 rokmi a výstavbou diaľníc v súčasnosti.
Zastavme sa pri technických otázkach tejto trate. Zmluva na začatie projekčných prác na trati Šalgotarján - Zvolen - Jalná - Kremnica - Štubňa - Vrútky bola podpísaná 20. mája 1869. Trať je dlhá 188,5 km a súčasne sa začal výkup pozemkov a budov, projektovanie podzemných, pozemných a iných stavieb, mechanických zariadení, vodovodov a pod. Paušálna suma na výstavbu bola určená na 16 550 000 zlatých rakúskej meny. Z tejto sumy pripadlo 11 miliónov zlatých na trať Zvolen - Vrútky. Aj toto rozdelenie finančných nákladov poukazuje na náročnosť výstavby trate v úseku Zvolen - Kremnica - Vrútky. Budovanie tohoto úseku sa dotklo aj súčasnej Žiarskej kotliny a ďalej sa budeme zaoberať hlavne touto železničnou traťou.
Termín dokončenia trate na úseku Šalgotarján - Zvolen bol 1.12.1870 a na úseku Zvolen - Vrútky 1.7.1872.
Wiener Bank - verein, ktorá zabezpečovala financovanie, poverila vedením stavby Ing. Franza Glanza, bývalého hlavného inšpektora rakúskej severozápadnej železnice. Trať bola naprojektovaná ako jednokoľajná so stúpaním 16 promile, pričom prekonávala značnú nadmorskú výšku, ktorá je napríklad pri Jalnej 261 metrov nad morom. Tu trať opúšťa rieku Hron a pokračuje vez Ihráčske údolie po vysokom násype k ústiu Kremnického pohoria. Tu prekonáva tri horské výbežky tunelmi. V stanici Bartošova Lehôtka (v tom období len Lehôtka) dosahuje nadmorskú výšku 462 metrov nad morom. Samotná stanica Bartošova Lehôtka asi nemala pre obec veľký praktický význam, lebo je od obce dosť vzdialená, vznikla tu však výhybňa vlakov medzi Hronskou Dúbravou a Kremnicou a napájačka vody pre parné lokomotívy. V čase používania parných lokomotív, po prechode trate z Hronskej Dúbravy bolo potrebné už v Bartošovej Lehôtke čerpať vodu do lokomotívy. Keďže však v tejto oblasti (Jastrabá skala) nebolo nikde vody, bola na úpätí vrchu asi 50 metrov od riečky Rudnica vybudovaná studňa s priemerom okolo 3 metrov a hĺbke 5 metrov, z ktorej bola a vlastne aj je voda čerpaná na železničnú stanicu v Bartošovej Lehôtke. Ide o výškový rozdiel 130 metrov. Pôvodne slúžil na čerpanie v budove k tomu prispôsobenej parný stroj, ktorý bol v časoch I. československej republiky nahradený dieselagregátom (ešte je tu zachovaný) a v súčasnosti sa používa čerpadlo s elektromotorom. V súčasnej dobe už nie je potrebná voda pre lokomotívy a používa sa len pre potrebu ľudí, ktorí pracujú na železničnej stanici Bartošova Lehôtka a na protipožiarne potreby. Zároveň tu bola vybudovaná výhybka na stretávanie sa vlakov.
Samotní obyvatelia Bartošovej Lehôtky využívali na osobnú dopravu stanicu Jastrabá, ktorá im bola bližšie. Od Bartošovej Lehôtky prechádza trať sklaným výbežkom, ktorý prekonáva pomocou tunela a vchádza do vlnovitého údolia Lehôtskeho potoka po horskom chrbáte, ktorý oddeľuje Ihráčsku a Kremnickú dolinu, pri Dolnej Vsi sa vracia do Kremnického údolia a po prejdení 445 metrového tunela dosiahne nadmorskú výšku 635 metrov na stanici Kremnica. Z Kremnice priečne údolím po vysokom násype v dĺžke 2 km prechádza trať 659 metrov dlhým tunelom Sohler. Trať stúpa ďalej a po prekonaní ďalšieho tunela dosahuje najvyššiu nadmorskú výšku 773 m ma železničnej stanici Kremnické Bane (predtým Berg, Jánoshegy, Piarg).
Nasleduje klesanie, ktoré tiež nie je bezproblémové. Pri Dolnom Turčeku vstupuje do údolia Turca pri neustálom striedaní hlbokých skalných zárezov a vysokých násypov. Klesanie je 16 promile a nadmorské výšky sú: Turček, dnes Horná Štubňa 627 m.n.m., Diviaky (predtým Kúpele Štubňa 488 m.n.m. - ďalej až po Košicko-bohumínsku železnicu vo Vrútkach ide o údolnú železnicu. O náročnosti trate hovorí najmú 35 km úsek z Hronskej Dúbravy, kde vlastne trať po Kremnické Bane vystúpila z 261 na 773 metrov nad morom. Problémom boli aj veľmi dlhé a náročné násypy, ale aj množstvo tunelov, ktorých je na tomto úseku 12, a to postupne: tunel Pitelová dlhý 374 metrov, Veľká Skalka (213 m), Malá Skalka, Skalica (73 m), Kečka (334 m), Bartoška (106 m), Hrenca I (487 m), Hrenca II (129 m), Sohler (659 m), Kremnický (122 m), Blaufus (531 m), Turček (37 m).
Pre krásnu prírodu, ktorou táto trať prechádza, hlavne od Bartošovej Lehôtky po Turček, sa používal názov "Slovenský Semmering". (Semmering je alpský priesmyk v nadmorskej výške 985 m v Rakúsku medzi Dolným Rakúskom a Štajerskom. Tu bola vybudovaná prvá horská železnica v Európe.
Hospodárska situácia v tomto období v Uhorsku nebola najlepšia, kremnické bane už tiež veľmi nevynášali a prakticky, hlavne na Slovensku, bol veľký nedostatok práce. A práve výstavba železnice priniesla pracovné príležitosti a zlepšenie ekonomického postavenia obyvateľstva. Aj keď na odborné práce sa tu zišli odborníci rôznych národností, ako Česi, Moravania, Bulhari, Rumuni, Taliani, Nemci, dosť práce zostalo aj pre miestnych obyvateľov.
Generálno stavebnú správu tvorili: vrchný inšpektor F.Glanz, ďalej inšpektori Krammer, Millemoth, Schnitzel, Pechtle. Stavbyvedúci pre spodnú a vrchnú stavbu boli inžinieri Fodor, Kohút, Kafka, Kraft, Kreibisch, Groll, Viehofer, Gschvandel, Schecke a Böhm, stavbyvedúci pre pozemné stavby inžinieri Kossák, Mareš, Junk a Gerstner.
Podrobné informácie o stavbe tejto trate podáva zborník Uhorská severná železnica (Zvolen 1988) a práve z tohto zborníka by som si dovolil vybrať komentáre o zlepšení sociálneho postavenia miestneho obyvateľstva citáciou z Národných novín, napríklad z 12. júna 1870 píše dopisovateľ od Hrona (ide o pôvodné texty aj s prípadnými chybami): "Zárobky na Hrone u obecného ľudu sa množia, slúžky a nádenníci zdraželi, ba ani nadostač ich niet. Práce železnice u Zvolena napredujú, lebo železnica sa toho roku 1. decembra až do Zvolena úplne zhotoviť má. Cez Bystricu stojí samý hurt od prevážaných železničných koľají do Zvolena a Žiliny, len že ako počujeme, robotníci v Brezovej (teraz Podbrezová) a v Hronci tak ako haviari v Štiavnici urobili vraj tiež štriku (rozumej štrajk), nie preto, že ministerstvo na Banskú Bystricu železnicu nepoviedlo, ale vraj sľúbený povýšený plat neobdržali."
Dňa 14. novembra 1871 píše dopisovateľ, ktorý sa podpísal "Ten starý".
"Obyvatelia blízkych obcí celou čiarou budú mať z toho zle. Pracovití ľudia nájdu si zárobok, menovite voziaci (furmani) zarábajú znamenite a plat nádenníka je značný. Majiteľom doma sypú sa peniaze strechovými oknami, želiarom ale kožky pukajú. Dobrodruhov naženie sa z celého sveta, obchod veľký.
U nás nahrnulo sa toľko robotníkov, že domové maštale na sály poprerábali, v ktorých hemžiaci sa Taliani nemali ani kde spať, tak že stojačky s prehodenými rukami cez pretiahnuté žinky (tenší povraz obdĺžnikového tvaru - pozn. autora), alebo ako uteráky na klincoch zavesení spávali. Za takúto hospodu platil každý mesačne dve zlatky. Voziari zarobili na jeden deň 4 - 5 zlatých.
Chlieb, slanina, polenta, syr, ryža, víno, cukor atď, to šlo ako by pálil. Jedným slovom netušený obchod a spôsob zarábania.
Čo sa týka odmeňovania pozemkov to tiež dobre platia, ako ocení vrchnosť, majiteľ a železničná správa. Nepočul som aspoň ponosovať sa základne, len na zaplatenie musí sa naliehať, lebo od podujímateľov treba peniaze kliešťami vyťahovať."
Cena vykupovaných pozemkov bola rozdielna. Napríklad v Košťanoch sa platilo za ornú pôdu 270 zlatých, za lúku 280 zlatých a za pastviny 65 zlatých za katastrálne jutro. (Katastrálne jutro je 5755 metrov štvorcových.) Na druhej strane v chotári obce Vrútky a Priekopa sa za katastrálne jutro platilo 350 zlatých.
Pre porovnanie ekonomickej sily jednej zlatky uvediem, že v exkluzívnom "Klube" inžinierov, založenom pri výstavbe trate v Kremnici v historickom dome bývalej kráľovnej Márie (dom na námestí č. 8 - súčasná lekáreň) stála celodenná strava jednu zlatku.
V kronike obce Bartošova Lehôtka sa tiež nachádza zápis o výstavbe, ale hlavne o prevádzke trate. Žiaľ, zápisy sú urobené až v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Pri tvorbe novej kroniky ich zapísal Adolf Karkuš a preto im ozaj môžeme dať váhu len ako zaujímavosti. Uvedené je tu, že v súvislosti s traťou sa do dediny prisťahovali obchodníci a ďalej, že uvoľňovanie vlaku, aby trať bola voľná, sa konalo pomocou pochôdzkárov, ktorí bývali v strážnych domkoch tak, že títo sa postupne navštevovali a písomne si odovzdávali informácie o voľnosti trate. Informácia sa postupne dostala do miesta, z ktorého bol vlak vypravený. Táto informácia z kroniky je dosť nepravdepodobná, lebo pri budovaní trate sa rátalo s výstavbou telegrafického spojenia, pričom náklady na signálne zariadenie boli 446 zlatých na jeden kilometer.
Zaujímavou a celkom pravdepodobnou informáciou je, že rušňovodiči, ktorí obsluhovali lokomotívy, boli elegantne oblečení a nechýbali im ani biele košele s naškrobenými goliermi, čierne kravaty, tvrdý klobúk a biele rukavičky.
V tejto súvislosti vznikla myšlienka spracovať spôsob života ľudí, ktorí žili v strážnych domkoch, na málo prístupných miestach, už aj preto, že vlastne dnes už takáto profesia z nášho života vymizla.
Strážne domky sa nachádzali pri železničnej trati, spravidla pri tuneloch, hradlách a pod. Išlo o domy, ktoré mali dĺžku 7,05 metra a šírku 5,75 metra, so strechou presahujúcou na jednu stranu. Skladali sa z jednej malej miestnosti a dvoch izieb, ktorých výška bola 2,5 metra. Vystavané boli z kameňa alebo pálených tehál, obojstranne omietnuté. Mali vymurované oba štíty a šindľovú strechu.
Náklady na vybudovanie jedného domku vrátane záhrady a zavedenia pitnej vody boli 1940 zlatých.
Obývané boli celými rodinami. Je iste zaujímavé, že so životom v týchto domkoch sa rátalo už pri projektovaní a pri železničnej trati boli vytvorené polia, na ktorých si ich obyvatelia mohli vypestovať zeleninu, ovocie pre seba, ako aj domáce zvieratá. Už v etape výkupu pozemkov sa pozemky vykupovali s ochranným pásmom 23 metrov v ihličnatých lesoch a 17 metrov v listnatých lesoch po oboch stranách osi železničnej trate. Takéto vzdialenosti pásma od stredu trate, ktoré boli odlesnené, boli zvolené aj preto, aby sa zabránilo pádom stromov na trať, ale aj lesným požiarom.
S ohľadom na skutočnosť, že táto oblasť je chudobná na vodu, boli pri strážnych domkoch vybudované betónové vodné nádrže, ktoré slúžili ako zásobníky na nepitnú vodu a pravidelne boli napĺňané z cisterny pracovného vlaku. Pracovný vlak rozvážal aj drevo a uhlie na kúrenie. V strážnom domku Kečka je takáto nádrž vybudovaná priamo v tuneli. Dôležitou podmienkou pre obývateľnosť strážnych domkov bola pitná voda, ktorej značná časť sa zachytávala už pri výstavbe trate, jednak aby nezhoršovala podmienky stavby, ale aj slúžila ako pitná na použitie. Takáto nádrž, vybudovaná ešte v roku 1870 v Piteľovej Snoži je zachovaná do dnešných čias. V inom strážnom domku na Piteľovej si vybudovali lanovkovú dopravu vody zo studničky pri Hrone, alebo si nosili vodu z horských studničiek. Takto tu žili celé rodiny zamestnancov železníc, ktorí sa volali pochôdzkári a mali za úlohu kontrolovať trať, ovládať signálne zariadenie, chrániť trať a tunely a hlásiť všetky okolnosti, ktoré zistia. Nie v každom domku mali spojenie so stanicou a preto pochôdzkári používali výbušniny, ktoré v prípade nebezpečia pomocou vzpružiny namontovali na koľajnicu a keď táto nárazom rušňa vybuchla, strojvodca vedel, že treba brzdiť.
Spojenie s okolitým svetom bolo veľmi zložité, lebo železničná trať bola ďaleko od obcí. Na druhej strane ovocia sa na týchto políčkach vypestovalo toľko, že napríklad jablká boli schopní vymieňať za kukuricu na južnom Slovensku. Veľmi úspešné bolo pestovanie aj čerešní a orechov. Z domácich zvierat sa tu chovala drobná hydina, zajace, ošípané, kravy.
Sami si piekli chlieb, veľkou pomocou pri stravovaní bol hojný výskyt tých najušľachtilejších húb, ktoré deti chodili ešte aj predávať do Zvolena. Samostatne bol vyriešený aj problém alkoholických nápojov, ktorý pri takom výskyte ovocia vôbec nebol problémom.
Jedna takáto príhoda ma však zaujala. Bolo to po druhej svetovej vojne a v strážnom domčeku alebo tiež v bachtarni, sa pálila slivovica. Sused zo susedného domku prišiel "pomáhať", opil sa, padol a museli volať do Kremnice po pracovný vlak, aby zobral suseda do nemocnice. Ten sa o druhej v noci priznal, že na Kečke sa páli a o piatej ráno už boli financi v strážnom domku. Zlikvidovali aparatúru a vymerali pokutu 22 000 Kčs. Platiteľ pokuty musel predať kravu a kotol neskôr kúpil na verejnej dražbe.
Samozrejme, že sa tu rodili aj deti a spravidla tak, že pôrodná sestra z Kremnice prišla až vtedy, keď bol nový občan na svete. Neskôr, keď začal chodiť do školy, mal to peši päť kilometrov cez les do Piteľovej.
Jednotlivé lokality mali svoje názvy, ako Kečka, Koreň, Krumplovisko - tu zastával dvakrát denne vlak pre študentov z Piteľovej - školák.
Jedna takáto príhoda ma však zaujala. Bolo to po druhej svetovej vojne a v strážnom domčeku alebo tiež v bachtarni sa pálila slivovica. Sused zo susedného domku prišiel "pomáhať" a tak sa opil, že padol a museli volať do Kremnice po pracovný vlak, aby zobral suseda do nemocnice. Ten sa o druhej v noci priznal, že na Kečke sa páli a o piatej ráno už boli financi v strážnom domku, kde zlikvidovali aparatúru a vymerali pokutu 22 000 Kčs. Platiteľ pokuty musel predať kravu a kotol si neskôr kúpil na verejnej dražbe.
Samozrejme, že sa tu rodili aj deti a spravidla tak, že pôrodná sestra z Kremnice prišla až vtedy, keď bol nový občan na svete. Neskôr, keď začal chodiť do školy, mal to peši päť kilometrov cez les do Piteľovej.
Jednotlivé lokality mali svoj názvy, ako Kečka, Koreň, Krumplovisko - tu zastával dvakrát denne vlak pre študentov z Piteľovej - školák.
V súčasnosti je väčšina týchto strážnych domčekov vykradnutá a zbúraná, ale podobný osud stihol aj niektoré staničné budovy.
Pokiaľ sa týka samotnej výstavy trate, je treba ešte spomenúť záslužnú prácu Dr. K.Zechentera Laskomerského, ktorý práve pre túto trať spracoval geologickú mapu tohoto územia "Geologický opis železničnej čiary od Jalnej po Štubňu". Sám osobne celú lokalitu preštudoval (zozbieral horniny) a vytvoril prvú geologickú mapu v slovenskom jazyku.
Samotná stavba, pri ktorej sa sústredil taký vysoký počet pracovníkov (v niektorých údajoch sa hovorí až o 10 000), priniesol aj problémy, napríklad vzrast zločinnosti a následkom toho zvýšenie počtu pandúrov (tak sa volala polícia). Zdravotnú situáciu zhoršovali smrteľné úrazy, napr. pri mínerskych prácach. Národné noviny zo dňa 14.12.1871 udávajú, že pri mínerskych prácach pri Dolnom Turčeku zabilo 6 Talianov. Časté boli aj infekčné choroby. Už v roku 1870 hlásil lekár Arnold Tiroler vysoký výskyt osýpok, ktoré priniesli talianski robotníci. Ešte na horšiu epidémiu si spomína Dr. Zechenter Laskomerský vo svojej knihe Päťdesiat rokov slovenského života. V jeho životopise, ktorý spracoval Jaroslav Mazárek, uvádza: "Roku 1869 sa začala vymeriavať novú železnica cez Kremnicu. Stavba trate prilákala so Kremnice množstvo ľudí, robotníkov, inžinierov a úradníkov. Na úseku od Zvolena po Vrútky pracovalo 10 000 ľudí. Ako stavba pokračovala, vyskytovalo sa veľa úrazov, veľa prípadov škvrnitého týfu. Zechenter mal plné ruky práce, najmä keď na týfus ochorel aj mestský lekár Dr. Langelfeld. A pritom sa zhoršili i platové podmienky lekárov.
Epidémia škvrnitého týfu nemilosrdne kosila svoje obete. Zechenter obetavo a s nadľudským úsilím ošetroval chorých robotníkov. Postihnutí boli izolovaní v improvizovaných nemocniciach v Kremnici, na Piargoch a v Kremničke. Od veľkého vypätia nakoniec oslabol a sám ochorel. Píše: - Zasiahol konečne i mňa, ten hrozný potajmý a mnohostranný polyp a povalil ma na zem, nemilosrdný ukrutník... Zechenter sa dlho vznášal medzi životom a smrťou, čo mu však neprekážalo, aby na sebe podrobne neštudoval všetky fázy tejto strašnej choroby, čím vykonal vede veľkú službu. Zastupujúci pomocný chirurg Nigríny napísal: - Na týfus leží v nemocnici 30 robotníkov. Zechenter sa cíti lepšie, ale je ešte veľmi slabý.."
Stavba aj tak neuveriteľne rýchlo napredovala. Ak zvážime zložité postupy prakticky bez mechanizácie pri vyhotovovaní pevných, ale hlavne rozmerných násypov, razenie dlhých tunelov v rôznych geologických podmienkach, musíme sa skloniť pred pracovnými výkonmi a časovým harmonogramom. Podľa údajov v Národných novinách prešiel prvý vlak so stavebným materiálom Kremnicou 6. júna 1872. Technicko-policajná skúška vybudovanej trate sa mala uskutočniť podľa pôvodnej zmluvy 1. júla 1872. Nestalo sa tak, lebo násyp pod traťou medzi Trnavou Horou a Starou Kremničkou sa zosunul následkom toho, že bol navážaný v zime zamrznutou zeminou, ktorá v letných mesiacoch po rozmrznutí nevydržala a svah sa niekoľkokrát opakovane zosunul. Nakoniec bola trať verejnosti odovzdaná 12. augusta 1872.
Prvý osobný vlak bol z Vrútok vypravený 12. augusta o 1,18, v Kremnici bol o 3,47 a do Budapešti prišiel o 12,51 hod.
Opačne bol z Budapešti vypravený zmiešaný vlak (osobné a nákladné vozne spolu) 11. augusta o 23. hod. a do Kremnice prišiel 12. augusta o 11,O3 hod., do Vrútok o 15,05 hod.
Unikátna príhoda sa však stala práve tomuto vlaku pri ceste z Budapešti (Národné noviny 15.8.1872- presná citácia):
"Vlak príduc medzi Kremnicu a Bartoš-Lehôtku, zostal razom stáť, vzdor tomu, že kolesá na rušni celou silou pracovaly. Uľaknuté úradníctvo a služobníctvo, vlak tento sprevádzajúce, neznajúc si príčinu tohto neočakavaného javu vysvetliť, poskákalo z vozňov a hrnulo sa k rušňu. A hľa tu videlo, že celý ten vlak, jemuž bol trojspražný asi 1200 centov ťažký rušeň predpriahnutý, zastavili húsenice. Tieto hmyzy, obžravšie okolné bylinstvo, tiahly asi na 30 siah širokým pásom krížom cez železnicu a síce v takom množstve, že prednie kolesá z rušňa, sotva medzi ne boly vbehly a dakoľko tisíc z nich rozdlávily, v samom lekváre sa šmúlaly a ledva druhé kolesá za sebou do tejže huseničnej hmoty vtiahnuť mohly."
Začal sa boj vzácnych cestujúcich s húsenicami, od ktorých sa museli očistiť koľajnice. Tie sa museli posypať drobným pieskom, aby sa vlak mohol ďalej pohnúť. Vlak tak získal možno prvé 15 minútové meškanie.
Študenti, ktorí cestovali do školy v Kremnici z obcí Jastrabá, Bartošová Lehôtka, určite o tejto príhode nevedeli, no tento princíp využili a pred nákladným vlakom, po ktorom išiel ich vlak tzv. "školák" do Kremnice, namazali koľaje slaninou, vazelínou a pod. Keď sa nákladný vlak "zahrabal" na mastných koľajniciach, mali už istotu, že ich "školák" bude mať také meškanie, že prvé vyučovacie hodiny odpadnú.
Železničná trať veľmi spoľahlivo slúžila a slúži aj v súčasnosti. Významne prispela k rozvoju Uhorska, Československa, ale hlavne Slovenska a regiónu. V novších dejinách, počas SNP, bola niekoľkokrát zablokovaná, ale prínos železničiarov bol aktívny - známe sú najmä pancierové vlaky, ktoré sa aj na tejto trati pohybovali. Samotné tunely a vodne priepuste slúžili obyvateľstvu okolitých obcí, aby sa ukryli pri prechode frontu.
Práve počas SNP došlo k havárii vojenského transportu, ktorý viezol nemeckých vojakov aj s muníciou smerom od Kremnice na Lučenec. Vlak od Bartošovej Lehôtky mal križovať v Starej Kremničke vlak, ktorý prichádzal od Hronskej Dúbravy. Rušňovodič upozornil nemeckých vojakov, ktorí mali obsadený aj rušeň, že mu zlyhávajú brzdy. Nemci však upozornenie nerešpektovali a stalo sa to, čomu sa už nedalo zabrániť, hoci vlak celou cestou vydával signál o zastavení všetkými spôsobmi a zadný vozeň naplno brzdil. V Starej Kremničke bol nastavený na slepú koľaj, kde mal zastaviť, no rýchlosťou 100 km/hod. vybehol z koľaje a narazil na skalu. Celý začal horieť a podľa pamätníkov munícia ešte dva dni vybuchovala. Horiaci vojaci utekali dolu svahom, aby sa v Rudnici (potok) mohli uhasiť. Pri tejto nehode údajne zahynulo 200 nemeckých vojakov (majú byť pochovaní v hornej časti cintorína v Kremnici) a aj celý vlakový a rušňový personál.
V roku 1944 sa na tejto trati pohybovalo 56 pravidelných vlakových súprav denne.
Najfrekventovanejšia doprava na trati Vrútky - Zvolen prebiehala koncom 20. storočia. Citujem z pamätnice 120. výročie železničnej trate Zvolen - Vrútky:
"Denne sa na tejto trati 10 - 15 vagónov železnej rudy pre železiarne v Třinci z Rožňavy a Dobšinej, 8 - 10 vagónov magnezitu z Lovinobane (do Nemecka, Francúzska, Španielska), z Hnúšte acetón a drevené uhlie, zo Železiarní Podbrezová plech, železo, rúry, ..., ďalej sa spomína papier z Harmanca, drevo z rôznych píl, nábytok z Martina a pod.".
Záverom by som si dovolil odporučiť odviezť sa vlakom z Hronskej Dúbravy traťou "Slovenského Semmeringu", ako výlet vlakom, ktorý by sa začínal v Hronskej Dúbrave. Vystúpili by ste na stanici Kremnické Bane, navštívili kostol Sv. Jána a vrátili sa tou istou trasou do Hronskej Dúbravy - popritom by ste mohli sledovať prekrásnu prírodu s dokonalosťou technického riešenia.

 

Prílohy


Cestovné poriadky


PDF  » GVD 1938 leto PDF 2 366 kB 28.3.2009 16:53
PDF  » GVD 1941 leto PDF 2 278 kB 26.4.2009 18:00
PDF  » GVD 1950 leto PDF 4 030 kB 16.6.2010 19:24
PDF  » GVD 1958 / 1959 PDF 2 941 kB 25.6.2010 17:20
PDF  » GVD 1968 / 1969 PDF 6 008 kB 14.1.2009 16:33
PDF  » GVD 1976 / 1977 PDF 5 224 kB 14.1.2009 16:33
PDF  » GVD 1979 / 1980 PDF 4 778 kB 27.6.2010 20:34
PDF  » GVD 1982 / 1983 PDF 4 655 kB 3.7.2010 19:48
PDF  » GVD 1988 / 1989 PDF 2 167 kB 14.1.2009 16:33
PDF  » GVD 1989 / 1990 PDF 2 265 kB 5.7.2010 9:55
PDF  » GVD 1990 / 1991 PDF 2 028 kB 5.7.2010 15:25
PDF  » GVD 1995 / 1996 PDF 2 656 kB 17.4.2011 11:13
PDF  » GVD 1996 / 1997 PDF 2 933 kB 10.4.2011 14:49
PDF  » GVD 1997 / 1998 PDF 2 842 kB 5.6.2011 13:16
PDF  » GVD 1998 / 1999 PDF 2 792 kB 14.1.2009 16:34
PDF  » GVD 1999 / 2000 PDF 3 174 kB 16.10.2011 16:35
PDF  » GVD 2000 / 2001 PDF 2 836 kB 23.10.2011 20:14
PDF  » GVD 2001 / 2002 PDF 726 kB 29.5.2011 12:14
PDF  » GVD 2008 / 2009 PDF 87 kB 26.12.2008 19:26


Ostatné prílohy


PDF  » TTP Zvolen - Hr. Dúbrava - Diviaky - Vrútky PDF 220 kB 26.12.2008 19:26

Objekty (49)

Km TTP Km KCP Objekt Typ
215,820 0,000 Železničná stanica  Zvolen osobná stanica ŽST
219,700   Hradlo  Dlhé Hradlo
222,200   Hradlo  Budča Hradlo
222,212 6,000 Zastávka  Budča Zastávka
222,223   Priecestie  Budča v km 222,223 Priecestie
224,500   Hradlo  Šiance Hradlo
226,887 11,000 Železničná stanica  Hronská Dúbrava ŽST
230,550 15,000 Zastávka  Trnavá Hora Zastávka
230,600   Hradlo  Trnava Hora Hradlo
232,500   Hradlo  Upieca Hradlo
232,840   Tunel  Pitelová Tunel
233,680   Tunel  Veľká Skalka Tunel
234,430   Tunel  Malá Skalka Tunel
235,510   Tunel  Skalica Tunel
235,985 20,000 Zastávka  Stará Kremnička Zastávka
237,560   Tunel  Kečka Tunel
238,600   Hradlo  Koreň Hradlo
241,218   Priecestie  Bartošova Lehôtka v km 241,218 Priecestie
241,668 26,000 Železničná stanica  Bartošova Lehôtka ŽST
242,700   Tunel  Bartoška Tunel
243,800 28,000 Zastávka  Jastrabá Zastávka
245,600   Hradlo  Piesok Hradlo
248,900   Hradlo  Dubina Hradlo
249,730   Tunel  Hrenca 1 Tunel
250,570   Tunel  Hrenca 2. Tunel
253,068 37,000 Železničná stanica  Kremnica ŽST
255,795   Most / viadukt  Kremnica - most v km 255,795 Most
256,556   Tunel  Sohler Tunel
257,000   Hradlo  Grobňa Hradlo
257,440   Tunel  Kremnický Tunel
259,200   Hradlo  Peklo Hradlo
259,400   Tunel  Blaufuss Tunel
262,499 47,000 Železničná stanica  Kremnické Bane ŽST
266,464   Priecestie  Turček v km 266,464 Priecestie
266,700   Tunel  Turček tunel Tunel
266,908   Hradlo  Kremenisko hr. Hradlo
266,914   Priecestie  Turček v km 266,914 Priecestie
267,746 52,000 Zastávka  Turček Zastávka
270,000   Hradlo  Jelenie Hradlo
271,685   Priecestie  Jelenie v km 271,685 Priecestie
273,128 57,000 Železničná stanica  Horná Štubňa ŽST
273,725   Most / viadukt  Horná Štubňa - križovanie tratí Most
276,850 61,000 Zastávka  Horná Štubňa zastávka Zastávka
276,870   Priecestie  Horná Štubňa zastávka v km 276,870 Priecestie
279,400   Hradlo  Dlžiny Hradlo
279,677   Odbočka  Dolná Štubňa odb. Odbočka
281,565 66,000 Zastávka  Turčianske Teplice Zastávka
281,685   Priecestie  Turčianske Teplice v km 281,685 Priecestie
283,028 67,000 Železničná stanica  Diviaky ŽST

Filmy (26)

Počet filmov: 26     Stránky s filmamy: / 2    

Region 40 - Rozlúčka s Ušatou Video v HD kvalite

12.10.2013 10:00,   YouTube,   dĺžka: 14:17
Po šiestich rokoch čaká 80 ročnú parnú lokomotívu Ušatá kompletná rekonštrukcia kotla, ktorá môže trvať aj niekoľko rokov. Na svoju rozlúčkovú jazdu sa vybrala v sobotu 21. septembra po nádhernom Stredoslovenskom železničnom okruhu. A my sme sa v nej odviezli ... Autor: Televízia Prievidza
98%

Šľachtičné 475.179 a 475.196 - mimoriadny parný vlak, 05_2013 Video v HD kvalite

10.6.2013 10:00,   YouTube,   dĺžka: 14:59
165 rokov železníc na Slovensku - mimoriadny parný vlak ťahaný lokomotívami 475.179 a 475.196, požiarny vlak ťahaný lokomotívou 749 248-1 na trase: Vrútky-Kremnica-Zvolen-Banská Bystrica-Brezno dňa 10.05.2013. Autor: Maroš Možucha.
85%

Parným vlakom na trase Praha - Telgárt - Margecany - Praha Video v HD kvalite

4.6.2013 10:00,   » fanda_cd,   YouTube,   dĺžka: 26:13        Diskusia: 2
Velká pětidenní parní jízda 8.-12.5. 2013 ve směru Praha - Hradec - Ramzová - Vrútky - Kremnica - Zvolen - Telgárt - Margecany - Vrútky - Olomouc - Praha s lokomotivami 475.179, 475.196, 464.102.
90%

Šľachtičné v Kremnici - MDD Vrútky 2009

13.3.2013 10:00,   » trabuko,   YouTube,   dĺžka: 05:21        Diskusia: 1
Železnica pre deti alebo MDD v RD Vrútky 2009 -- mimoriadny vlak v železničnej stanici Kremnica ťahaný parnými rušňami 475.196 + 475.179.
0%

Cargo v Hornej Štubni

3.2.2013 10:00,   » majo325,   YouTube,   dĺžka: 02:09
Posun cargo strojov 751.128, 736.007 + 008, 736.014 + 022. V žst. Horná Štubňa 7.1.2012
52%

Rušno na trati Zvolen - Kremnica - Vrútky

9.12.2012 10:00,   » Paveliatko,   YouTube,   dĺžka: 04:51
Prevádzka na železničnej trati Zvolen - Kremnica - Vrútky. Pravidelné vlaky sa v stanici Kremnické Bane stretávajú s mimoriadnym historickým parným vlakom, ktorý je nasledovaný historickým motorovým nákladným vlakom v úlohe požiarného vlaku.
87%

Hurvínkom do Kremnice

26.11.2012 10:00,   » trabuko,   YouTube,   dĺžka: 02:17        Diskusia: 1
GP Zvolen 2012 - Prejazd tunelmi motorovým vlakom M 131.1125 + Blm + Clm + M 131.1443 v úseku Hronská Dúbrava -- Kremnica.
62%

Dízlová nostalgia Slovensko 2006 (2. časť: Zvolen - Vrútky)

14.9.2012 10:00,   YouTube,   dĺžka: 09:35
Historické motorové rušne 781.168 , 776.019, 775.012 a 781.1313 s nákladným vlakom zachytené na tratiach Vrútky - Zvolen, Zvolen - Podbrezová, Banská Bystrica - Diviaky. 2. časť: Zvolen - Vrútky, 13.5.2006. Autor: mario475111.
93%

Vrútky 2012 - zostrih z jázd mimoriadnych vlakov Video v HD kvalite

10.7.2012 10:00,   » fanda_cd,   YouTube,   dĺžka: 22:13
Vrútky 2012 - Cesta zvláštním parním vlakem z Prahy na MDD do Vrútek přes Vláru s 475.179, záznam z jízdy po středoslovenském okruhu s 475.179 + 475.196 Vrútky - Harmanec - Bánská Bystrica - Zvolen - Kremnica - Vrútky, Jízda 477.013 na Kremnicu, návrat domů do Čech s 475.179 + 556.036. Parní náklad v rámci Vrútek také v mém youtube profilu.
98%

Tunel Sohler Kremnica

4.6.2012 18:00,   » dusan,   YouTube,   dĺžka: 00:40        Diskusia: 1
Tunel Sohler Kremnica 6.5.2012 - prejazd osobného vlaku 7554 na trase Zvolen osobná stanica - Kremnica - Diviaky - Martin - Vrútky.
92%

754.072 ''Júlia'' s osobným vlakom odchádza zo žst. Sliač - Kúpele

27.5.2012 18:00,   » majo325,   YouTube,   dĺžka: 00:38
Najkrajšia Zvolenská štvorka - 754.072 "Júlia" odchádza s osobným vlakom Os 7304 (Zvolen os.st. - Vrútky) zo žst. Sliač Kúpele.
79%

751.027 + 751.174 ZSSK CARGO prichádzajú do Hornej Štubne

13.3.2012 18:00,   » majo325,   YouTube,   dĺžka: 00:51
Motorové rušne 751.027 + 751.174 prichádzajú s nákladným vlakom od Handlovej do Hornej Štubne, dňa 5.3. 2012
68%

Mimoriadna jazda pancierového vlaku do Starej Kremničky, 13.9.2009

30.11.2010 10:00,   » paljur,   YouTube,   dĺžka: 09:54
Mimoriadna jazda pancierového vlaku "Štefánik" do Starej Kremničky pri príležitosti osláv 65. výročia Slovenského národného povstania.
68%

285.107 Express Rail s Pn vlakom v Dlžinách

16.10.2010 14:00,   » Robo,   YouTube,   dĺžka: 01:02
Skúšobná jazda "bombardiera" 285.107 ( Express Rail ) pre spoločnosť ZSSKC. Jazdy sa zúčastnilo aj HDV 736.019 spoločnosti ZSSKC, ktoré bolo na službu pohotové. Vlak prechádza bývalým hradlom Dlžiny.
0%

285.107 Express Rail s Pn vlakom v Čremošnom

16.10.2010 10:00,   » Robo,   YouTube,   dĺžka: 01:13        Diskusia: 1
Rozbeh vlaku z Čremošného v podaní 285.107 (Express Rail); 736.019 bola na službu pohotová.
100%

Grand Prix Zvolen 2010 - Nostalgia v oblakoch pary

15.10.2010 10:00,   » Pio,   YouTube,   dĺžka: 12:03
Grand Prix parných rušňov - už tradičné podujatie organizované Klubom historickej techniky pri RD Zvolen sa konalo 11.9.2010. Aj napriek upršanému počasiu bol program pripravený organizátormi pestrý a bolo sa na čo pozerať. Zúčastnili sa historické parné rušne zo Slovenska, Čiech, Poľska a Maďarska.
92%

MDD Vrútky 2010: fotozastávky s Albatrosom Video v HD kvalite

8.10.2010 10:00,   » fanda_cd,   YouTube,   dĺžka: 10:42        Diskusia: 4
Zábery z tých najkrajších slovenských železničných úsekov tratí počas konania MDD Vrútky 2010.
84%

Parný vlak na MDD Vrútky 2010 (4/4)

3.8.2010 18:00,   » Bubak1,   YouTube,   dĺžka: 09:48
Jazda mimoriadného parného vlaku na trase Vrútky - Martin - Harmanec Jaskyňa - Sliač - Zvolen - Kremnica - Kremnické Bane - Martin - Vrútky dňa 28.05.2010.
89%

Parný vlak na MDD Vrútky 2010 (3/4)

3.8.2010 14:00,   » Bubak1,   YouTube,   dĺžka: 08:50
Jazda mimoriadného parného vlaku na trase Vrútky - Martin - Harmanec Jaskyňa - Sliač - Zvolen - Kremnica - Kremnické Bane - Martin - Vrútky dňa 28.05.2010.
63%

Parný vlak na MDD Vrútky 2010 (2/4)

3.8.2010 12:00,   » Bubak1,   YouTube,   dĺžka: 10:19
Jazda mimoriadného parného vlaku na trase Vrútky - Martin - Harmanec Jaskyňa - Sliač - Zvolen - Kremnica - Kremnické Bane - Martin - Vrútky dňa 28.05.2010.
92%

Články (43)

Počet: 43     Stránky so správami: / 3    

Výlet na Kremnické gagy a vynikajúcu divinu do Kremnice

7.9.2016 8:00, Autor: Miroslav Sekela
V nedeľu 28. augusta 2016 zorganizovali „rendezáci“ z Klubu priateľov histórie železničnej dopravy jazdu s motorovým vozňom M 262.007 na Európsky festival humoru a satiry Kremnické gagy do Kremnice. Pokračovanie...  Diskusia: 4

Turistickým vlakom do Hronca a Heľpy

25.7.2016 8:00, Autor: Klub Modrý Horizont
Klub Modrý Horizont a Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany vás pozývajú na víkendovú jazdu turistickým vlakom do Hronca a Heľpy. Akcia bude prebiehať v dňoch 29.7 ( piatok ) - 31.7 ( nedeľa ). Súpravu vlaku budú tvoriť motorové vozne M 262.004 a M 262.007, spolu s vozňom Ci a reštauračným vozňom. Aktuálny počet voľných miest vo vlaku je 20. Pokračovanie...  Diskusia: 5

Historickým vlakom na otvorenie sezóny ČHŽ

22.4.2016 8:00, Autor: Klub Historickej Techniky Zvolen
Klub Historickej Techniky Zvolen vás srdečne pozýva na jazdu historickým vlakom na otvorenie sezóny Čiernohronskej železničke 1. mája 2016. Pokračovanie...  Diskusia: 11

Slovenský Semmering Správa obsahuje video

24.12.2015 8:00, Autor: Bc. Martin Potančok
Slovenský Semmering je krátky dokumentárny film o jednej z najkrajších tratí na Slovensku, voľne nadväzujúci na môj prvý dokument Dvadsaťdva tunelov z roku 2013. Je to trať číslo 171 zo Zvolena cez Kremnicu po Diviaky. Nápad na tento dokument vznikol ešte v roku 2013 a dôvod bol veľmi jednoduchý. Cez Harmanec cestujem vlakom 2x týždenne do školy a veľa krát som si všimol že väčšina ľudí cestu takmer nevníma. Pokračovanie...  Diskusia: 19

11. narodeniny VLAKY.NET: Beztlmičovo po Slovenskom Raji

9.4.2015 8:00, Autor: Redakcia VLAKY.NET
Milí vlakyneťáci, rok nám ubehol ako voda a opäť nastáva čas pripomenúť si jeden dôležitý míľnik - narodeniny našej stránky. V roku 2015 oslávia VLAKY.NET už svoje 11. výročie. A ako býva dobrým zvykom, oslava výročia VLAKY.NET je vždy spojená s unikátnou narodeninovou jazdou. Tento rok nebude výnimkou. Opäť sa budeme môcť všetci osobne stretnúť, porozprávať sa, zabaviť sa, utužiť internetové priateľstvá a popritom všetkom sa previesť zaujímavou trasou a niečo pekné aj pofotiť. Pokračovanie...  Diskusia: 38

Zvolen v premenách času Správa obsahuje fotogalériu

22.10.2014 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
Napísal mi riaditeľ redakcie magazínu VLAKY.NET krátky „dotaz nesmelý“, či by som nemohol prispieť nejakou reportážou do jej prázdnej zásobárne. Odpovedal som záporne. Vysvetľoval som to tým, že som dávno nebol na žiadnej akcii, ktorá by stála za zverejnenie. Moje dve nedávne a dlhodobo plánované akcie stroskotali na mojich zdravotných problémoch. Pokračovanie...  Diskusia: 21

Jarný deň na koľajach Správa obsahuje fotogalériu

22.8.2014 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
V apríli ma môj brat pozval na výlet do Banskej Štiavnice. Ja som už bol síce prihlásený na narodeninovú jazdu VLAKY.NET, ale neodmietol som a šiel som. Išiel som, lebo plán jeho výletu sa mi páčil. Do Hronskej Dúbravy, odkiaľ sa ide do Banskej Štiavnice, naplánoval cestovať z Vrútok po trati 171 cez Kremnicu. Výlet naplánoval na pracovný deň – na stredu 30. apríla 2014. Pokračovanie...  Diskusia: 7

Zamračenou do Raja - viacdenný výlet 8.8.2014 - 10.8.2014

1.8.2014 8:00, Autor: Prievidzský Parostrojný Spolok
Dovoľujeme si vás pozvať na viacdennú jazdu výletným vlakom do srdca Slovenského Raja - Dobšinskej Ľadovej Jaskyne v dňoch 8. - 10. augusta 2014. Okrem samotnej cesty vlakom môžete zažiť turistický výlet, kúpanie či schladiť sa v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni. Pokračovanie...  Diskusia: 9

Vyhodnotenie fotosúťaže s Ušatou

4.11.2013 18:00, Autor: Prievidzský parostrojný spolok
Po rozlúčkovej jazde Ušatou po stredoslovenskom okruhu vyhlásili Prievidzský parostrojný spolok a mesto Handlová fotosúťaž pre všetkých účastníkov jazdy, ale aj pre tých fotografov, ktorí lemovali trate, cez ktoré Ušatá s mimoriadnym vlakom prechádzala. Pokračovanie...  Diskusia: 9

Ušatá sa lúčila so slovenskými traťami Správa obsahuje fotogalériu

4.11.2013 8:00, Autor: Miroslav Sekela
21. septembra 2013 sa uzavrela ďalšia kapitola života parnej lokomotívy 464 001, známej pod menom Ušatá. V tento deň absolvovala parná krásavica svoju nateraz poslednú jazdu, ktorou sa rozlúčila so svojimi priaznivcami a obdivovateľmi. Niekoľko nasledujúcich rokov sa s Ušatou na tratiach nestretneme, čaká ju generálna oprava kotla. Pokračovanie...  Diskusia: 7

Fotosúťaž s Ušatou

24.9.2013 23:00, Autor: Prievidzský Parostrojný Spolok
Boli ste na jazde „Ušatou“ stredoslovenským okruhom ??? Pochváľte sa svojou fotografiou a vyhrajte tričko, magnetku alebo puzzle s motívom „Ušatá“! Pokračovanie...  Diskusia: 4

Pozvánka - Ušatou na stredoslovenský okruh - AKTUALIZOVANÉ

16.9.2013 23:00, Autor: Prievidzský Parostrojný Spolok
Srdečne Vás pozývame na rozlúčkovú jazdu parného rušňa Ušatá 464.001 na trate stredoslovenského okruhu. Jazda sa uskutoční už túto sobotu 21.9.2013 Pokračovanie...  Diskusia: 14

Ako som sa vybral s lístkom SLOVAK 2013 za poznaním na hornú Nitru Správa obsahuje fotogalériu

2.9.2013 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
Všetko má svoj začiatok i koniec. Na začiatku bol sieťový lístok a moje plány a na konci je koniec platnosti môjho lístka a hlava plná zážitkov. Za mesiac som absolvoval päť výletov po našich tratiach. Niekto si povie, že je to málo. Možno. Ale mám aj rodinu. Aj nejaké domáce práce. Aj iné záujmy. Som vďačný mojej rodine, že mi aj toto tolerovala. Prešiel som toho dosť. Iste. Dalo by sa aj viac. Pokračovanie...  Diskusia: 21

Návraty 2 Správa obsahuje fotogalériu

3.6.2013 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
V tejto reportáži sa chcem vrátiť v spomienkach do roku 2000. V septembri 2000 som strávil so svojou rodinou šesť dní v Banskej Štiavnici. Ubytovaní sme boli v Tvorivom zariadení SFVÚ priamo v centre mesta. Vyzeralo to ako nejaký starý zámok.. Pokračovanie...  Diskusia: 15

S M 262.004 do Zvolena na Grand Prix 2012 Správa obsahuje fotogalériu

21.9.2012 8:00, Autor: Miroslav Sekela
Po účasti na tohtoročných akciách na Rendezi a v Topoľčanoch dostala naša M 262.004 pozvanie aj na Grand Prix 2012 vo Zvolene, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 8. septembra 2012. S potvrdením účasti sme váhali kvôli technickým problémom, ktoré sa na našom motorovom vozni prejavili po jazdách na predchádzajúcich podujatiach. Nakoniec ale padlo definitívne rozhodnutie, že problémy vyriešime a do Zvolena pôjdeme. Pokračovanie...  Diskusia: 14

Dva dni vo vlakoch, nahryznuté trate na východe, 10 hodín v jednej súprave alebo Vlak a Lidl Správa obsahuje fotogalériu

9.1.2012 8:00, Autor: Martin Susedík
Po letnej verzii akcie Vlak a Lidl; ktorú však železnice „zvrzali“ a konali sa nátresky všade, kde sa dalo; ma s partiou kamarátov veľmi potešila možnosť využiť akciu znovu a to dokonca počas troch dní. Negatívom pre nás však bol dátum akcie, kedy tma prichádza veľmi skoro a odchádza pomerne neskoro. Pokračovanie...  Diskusia: 24

Zachráňme historickú budovu ŽST Kremnička

4.10.2011 20:00, Zdroj: KHT Zvolen
Prípravný výbor OZ Kamenica v spolupráci KHT Zvolen a obcou Stará Kremnička Vás pozýva na prvé spoločné stretnutie a brigádu na ŽST Stará Kremnička. Stretnutie je dňa 8. 10. 2011 o 9:00 hod pri OÚ v Starej Kremničke. Pokračovanie...  Diskusia: 41

Za 8 hodín 6 rôznych tratí a 4 rôzne spoje Správa obsahuje video Správa obsahuje fotogalériu

8.8.2011 8:00, Autor: Martin Vojtek
Som jeden z tých, ktorí milujú cestovanie vlakmi a preto si pri každej príležitosti plánujem čo najnetradičnejší výlet spojený s poznávaním našej krajiny spoza okna vlaku. Tento krát som mal cestovať z Trnavy naspäť domov do Rimavskej Soboty a nakoľko som mal celý deň voľno, rozhodol som sa, že nevyužijem skoro priamy spoj a taktiež ani nepôjdem čo najkratšou trasou. Pokračovanie...  Diskusia: 22

Požiar 750.272-7 vo fotografiách

30.1.2011 12:00, Autor: Martin Šimkovič
"V Banskej Bystrici na malej stanici horí rušeň osobného vlaku" - prebehla našimi médiami blesková správa v stredu 26. januára 2011, ktorá vzbudila pozornosť v každom z nás. Svoj pohľad na celú udalosť, ktorej obeťou sa stal zvolenský Okuliarnik 750.272, s niekoľkodňovým odstupom vyrozpráva vo fotoreportáži náš prispievateľ Martin Šimkovič, ktorý bol jej priamym účastníkom od prvej chvíle. Pokračovanie...  Diskusia: 22

Ušatou z Prievidze do Zvolena na GP 2010 Správa obsahuje video Správa obsahuje fotogalériu

27.9.2010 8:00, Autor: Ivan Wlachovský
Nostalgia v oblakoch pary, alebo aj Grand Prix Slovensko Zvolen. Podujatie, ktoré láka každý rok. Nebolo tomu inak ani tento rok. Cestu sa snažím obohatiť nejakým špeciálnym zážitkom. Chlapci z PPS Prievidza na mňa nezabudli a pozvali ma zažiť dobrodružstvo návozu. Pokračovanie...  Diskusia: 11

Diskusia (14)

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj príspevok s obrázkom

Počet: 14    
» JirkaKraťas Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 154 24.8.2015 20:15
RE: ŽSR 171 : Zvolen - Diviaky

Když jsem v roce 2013 navštívil stanici Kremnica, byla zde ještě odjezdová návěstidla vzor SSSR. Dokonce jsem si všiml, že tato návěstidla návěst Posun dovolen tvořenou současně svítícím červeným a bílým světlem, což už je nyní možné vidět jen zřídka - dnes se pro tuto návěst většinou používá jen bílé světlo. V srpnu 2015 jsem tudy jel znova a už jsem zde viděl odjezdová návěstidla vzor AŽD...

» rk_kn. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 11 501 12.4.2014 10:19
ŽSR - 171 , relácia Rádiovíkend Slovensko 1

12.4.2014 , turistický výlet ponad trať v okolí býv. st. Stara Kremnička, km 235,935 trať ŽSR 171, podľa cest. poriadku

http://slovensko.rtvs.sk/clanok/priroda/na-skalke-a-na-kamenici-v-okoli-starej-kremnicky?currentPage=1

» soli Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 11.1.2014 20:25
RE: ŽSR 171 : Zvolen - Diviaky

V zozname objektov chyba aj zastavka Horna Stubna obec, ale geleriach su fotky

» rk_kn. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 11 501 22.5.2010 21:40
Omyl

Pre presnosť :.....Na tomto spoločnom úseku je jedna stanica a to Turčianske Teplice, odkiaľ pochádza aj táto fotka.....

Turč. Teplice nie sú stanica, ale zastávka, pre osobnú prepravu. Stanicou sú až Diviaky, ktoré sa uvádzajú v cest. poriadkoch pre verejnosť. V služ. pomôckach je uvádzaný začiatok na Odb DŠ. čo vyplýva aj z kilometrovania, ktoré sa lomí na Odb DŠ.

» rk_kn. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 11 501 22.5.2010 21:25
Hr Dĺžiny

bolo medzi Odb DŠ a Turč. Teplicami z, pravdepodobne v okolí PZS v km 279.3 . Už nie je v činnosti.

» soli Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 2.11.2009 10:54
RE: ŽSR - 171

v karte objekty chyba priecestie Zvolen-Balkan a most Zvolen-most cez Hron

» peterr Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 21.10.2009 13:58
RE: ŽSR - 171

... túto trať som prešiel 19. 9. 09 osobákom o 10:55 zo Zvolena, odporúčam každému, kto miluje krásy Slovenskej prírody v kombinácii s cestovaním vo vlaku... najkrajšie je podľa mňa stúpanie od Hronskej Dúbravy, kde krásne v diaľke vidieť masív Vtáčnika /teda naozaj výhľad výborný/ a taktiež vidno Šášovský hrad... , proste nádhera

» miko Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 3.10.2009 10:10
RE: ŽSR - 171

Neviem čím ale tá to trať je pre mňa velmi zaujmavá a vždy sa po nej rád prevezie .....

» M286.018 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
SPRÁVCA SEKCIE
Príspevky: 15 119 14.6.2009 18:42
RE: ŽSR - 171

Poznáte niekto dianie na tejto trati ohľadom nákladnej dopravy? Zaujímajú ma hlavne nočné Pn-ky Nováky-Zvolen a späť, Prievidza-Vrútky a späť. SŽDS z Malých Stracín do Zemianskych Kostolian. Podľa CP sa tu má v noci za 2 a pol hodiny vystriedať 4-5 Pn. Plánujem si ich jednu noc v Hornej Štubni odsledovať. Vedel by niekto poradiť, ktorá noc by bola najvhodnejšia, kedy by boli najväčšie šance vidieť ich čo najviac? Ďakujem vopred.

» miko007 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 1 622 4.4.2009 15:18
RE: ŽSR - 171

Vie mi niekto povedať či chodí ranný Pn 63820 ZV-Prievidza aj počas krízy ???

» JurajKanis Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 257 20.12.2007 19:34
RE: ŽSR - 171

Je to neuveriteľne krásna trať a jej okolie!! Bol by som rád keby sa do nej investovalo a by sa rekonštruovala!! Bolo by super keby sa tie staničky a zástavky premenili na niečo príjemnejšie!!! Keby sa tak schválil projekt prepravy nákladu z Maďarska na sever!! Bolo by to hneď využívane!!! Taktiež by sa to týkalo aj trate 170. Aspoň by to bolo rýchlejšie a bezpečnejšie!!!

» rk_kn. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 11 501 17.7.2005 18:20
RE: ŽSR - 171

Veľmi pekný článok z histórie výstavby tejto trate a priblíženie potenciálnym obdivovateľom tejto trate je uverejnený v článku časopisu Život, č. 29/05 v rubrike Tunely. Spomína aj Telgártsky tunel a viadukt.



» Johny Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 840 10.7.2005 18:28
RE: ŽSR - 171

Ja osobne mám velmi rád jazdu vlakom po tejto trati, určite patrí medzi najzaujímavejšie na Slovensku. Kedysi tu jazdilo vela vlakov-nákladných, dnes len 4vlaky smerom Zv-HŠ a 3 opačne. Je to škoda, zvlášť pre nás-fotografov...

» kamilk Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 1 957 30.5.2005 16:05
RE: ŽSR - 171

Táto trať začína (končí?) v Diviakoch, ale až po odbočku Dolná Štubňa je totožná s traťou číslo 170 Vrútky-BB-Zvolen. Na tomto spoločnom úseku je jedna stanica a to Turčianske Teplice, odkiaľ pochádza aj táto fotka.
(27.5.2005 cca 20:00, Os vlak 7510 v čele s rušňom 754 082-6 vo svetle zapadajúceho slnka dobrzďuje v stanici Turčianske Teplice)
RE: ŽSR - 171

Pridaj príspevok k téme