263
Iba pre tych, ktori nepoznaju princip, prikladam nacrtok regulacie napatia (a teda aj vykonu, rychlosti..) na 263. V pripade neriadeneho diodoveho mostikoveho usmernovaca sa dioda otvara hned, ako prejde sinusovka nulou a objavi sa na nej kladne napatie. Je zrerme, ze str. hodnota je stale rovnaka. Tyristor sa otvara tzv. zapinacim impulzom, ak ten privedieme na zaciatku polvlny pracuje ako dioda, oneskorenim tohto impulzu oneskorime jeho otvorenie, "orezavame" sinusovku a takto dokazeme regulovat hodnotu usmerneneho napatia.
362.001: Inak, dodatočne ma napadlo: prečo Plzňaci skonštruovali na 263 elektriku tak, že tyristorová regulácia využíva aj 50 Hz? Nebolo jednoduchšie to spraviť šírkovo na troch iných pevných frekvenciách ako funguje Eso a potom by odpadla nutnosť prehadzovať frekv. VZ? Veď riadené usmerňovače na striedavom systéme používa len Princezná, ak sa nemýlim.
Tak ja len doplním: Na rozdiel od 363, Princezná má na osem sekundárnych vinutí pre trakciu (kotevné obvody), v ktorých vždy dve paralelne zapojené vinutia napájajú cez odpojovače meničov jeden riadený usmerňovač (pozostávajúci z dvoch do série zapojených mostíkov so štyrmi diódami a štyrmi tyristormi). Čiže to predstavuje štyri kotevné meniče s integrovaným olejovým chladením, regulujúce napätie na štyroch kotvách trakčných motorov. Trakčné trafo obsahuje okrem vinutií pre vykurovanie ešte jedno vinutie pre pomocné pohony a jedno pre budiaci obvod. Na toto posledné vinutie sú navzájom paralelne pripojené štyri reverzačné tyristorové meniče (so vzduchovým chladením), regulujúce budiací prúd zvlášť pre každé budiace vinutie. Každá kotva a každé budiace vinutie má teda vlastný menič. Pri použití plynulej regulácie napätia na kotvách a plynulej regulácií budiacého prúdu jazdí rušeň v rozsahu rýchlosti 0-60 km/h v režime plného budenia trakčných motorov a rýchlosti 60-120 km/h sú dosiahnuté rôznými stupňami odbudenia.
263Furer: Nie je problém. Tie výkresy mám doma vo fyzickej podobe. Buď Ti ich teda naskenujem a prepošlem netom, alebo počúvnem hlas Clansmanov (toť môj kámo a metálový guru), ktorý spomínal vaše plánované konšpiračné stretnutie, pricupitám za vami a rovno Ti ich kópiu podám osobne. Pokojne ma volaj Santa- dobrého srdca muž
362.001: Veľmi pekne ďakujem. Aj za ten kontakt. O rušení zab. zar. síce viem, ale ako poučený laik-samouk som vôbec netušil, že polovodičová výzbroj Ti spôsobí taký spätný bordel ešte aj v troleji. Som myslel, že rušiace oscilácie sa prenášajú len do koľajových obvodov. Stále ale nechápem, ako do tejto celej schémy záškodníckeho rozvracania TV a rozhlasového signálu zapadajú očká na vešiakoch trakčného vedenia.
Bohužiaľ, osobne nepoznám nikoho, kto by jazdil na 263. Ak máš však z oblasti ich prevádzky a obsluhy konkrétne otázky, mohol by som sa podujať získať od fundovaného personálu konkrétne odpovede.
Matthias: Harmonicke zlozky prudu, tzv vyssie harmonicke vznikaju vsade, kde preteka nesinusovy prud. Harmonicky sinusovy v praxi asi nepreteka nikde, v idealnom pripade v neriadenom usmernovaci s ohmickou zatazou bez uvazovania komutacie polovod. prvkov. (kopiruje tvar napatia) V opacnom - extremnom pripade, ak by sme uvazovali nekonecnu indukcnost zataze, bol by priebeh prudu obdlznikovy, v reale na 263 (trakcna tlmivka a tr. motory predstavuju velku indukcnost) je takmer obdlznikovy s nasuperponovanou sinusovkou. Pri spinani tohto prudu teda vznikaju harmonicke zlozky a tie, ako si spravne pochopil, vo vacsine pripadov prejdu cez tr. trafo naspat do siete (trafo, napr. 3fazove len v urcitych pripadoch neprepusti 3 harmonicku, ale to je iny, pre nas nepodstatny pripad). Pritom vyssie harmonicke zlozky v sieti okrem znameho rusenia TV a rozhlasu deformuju vlastny sinusovy priebeh siete (1. harmonicku) a v konecnom dosledku zhorsuju celkovu ucinnost trakcnych systemov. Ak vsak tieto veci chces poznat podrobnejsie, nerad by som Ta zavadzal mojimi dohadmi, preto Ti davam e-mailovu adresu na docenta Spanika, odbornika na vykonovu elektroniku a polovodicove menice, ktory Ti lepsie zodpovie na niektore Tvoje otazky. Pavol.Spanik@fel.utc.sk
Aby sme sa vratili ku zeleznici (a o nej to vsetko vlastne je), je zname, ze pracovne frekvencie menicov je nutne nastavit na hodnoty, ktorych ani vyssie harmonicke nemaju negativny vplyv na okolite systemy, obzvlast vsak na zab.zar. - navestidla a pricestia. V praxi preto vieme, ze ak aj 263-ka pracuje s priemyselnou frekv. 50 Hz, musime mat v kolajniciach VZ frekvenciu 75 Hz. Na js. systeme to moze byt aj 50 Hz, nakolko nase jednosmerne "tyristorky" maju 3 pevne frekvencie 33 1/3, 100 a 300 Hz. Problem sa vyskytol najprv u CD jednotiek 471, teraz aj 680, pretoze asynchronne motory su regulovane napatim a susasne plynulou zmenou frekvencie v celom rozsahu, preto sa uz nemozme tak jednoducho vyhnut prelinaniu prac. frekv. striedaca so signalom zab. zar.
Ja by som vsak rad poznal prakticke prevadzkove skusenosti s radou 263, sposob riadenia a obsluhy z pohladu rusnovodica, navyse pre mna, ako "jednosmernika" by bolo vhodne aj porovnanie tychto masiniek trebars s 363-kami, najma co sa tyka detailnejsich odlisnosti tychto pribuznych rad.
Re: Matthias
Ako si sa prosim ta dostal k schemam od 263/ky?
Chcel by som vela kebyze mi ich poslel na moj mail?
263012@pobox.sk
Zhanam vsetky info o 263/kach. Raz by som chcel napisat o nich knihu. Raz urcite.
362.001: No, ono to bolo zakreslené ako cievka so vzduchovým jadrom. Všimol som si, že jednofázovka 230ka, regulujúca silový obvod cez odbočky na autotrafe, vo vysokonapäťovom obvode na streche žiadnú odrušovaciu tlmivku nemá, tak možno to fakt súvisí s riadenými usmerňovačmi.
Inak, ja to rušenie moc nechápem. Naivná otázka: keď menič zakmitá (pôsobením indukčnosti resp. kapacity obvodu) na svojej rezonančnej frekvencií, resp. na vyšších harmonických, ako sa to z kotevného obvodu dostane späť do trakčného vedenia? Vnímam to, akože dodávaný príkon na primáre trakčného transformátora sa s istými stratami mení na výkon na sekundári. To sa tou istou cestou obojstranne tie zdivočené oscilácie prenášajú späť do troleje? Btw, aj to s tými Peršingami je zaujímavé. Akurát by som potreboval vysvetliť, ako súvisí rušenie s očkami na tr. vedení. Ech.
Zdravím všetkých železničiarov, fandov a fanatikov
Práve sa hrabem v schémach obvodov tohto sympatického stroja a jedná vec mi nedá spávať: odrušovacia tlmivka. Je umiestnená vo vysokonapäťovom jednofázovom obvode za hlavným vypínačom (pred strešnou priechodkou) a presný význam jej využitia mi uniká. Vo funkčnom popise je uvedené len, že "obmedzuje rušivé účinky rušňa na telekomunikácie". Môže niekto rozšíriť môj obzor? To ako polovodičová výzbroj ruší TRS alebo čo?
Vďaka.
Vážený železničný priatelia
Touto cestou Vás chcem poprosiť či sa náhodou vo vašej zbierke nenachádza archiv rušňa 263 pre MSTS. (ZSSK) Ak by sa tak naozaj stalo prosím pošlite to na môj e-mail: 263012@pobox.sk Dakujem
Tak na túto tému som už dávno čakal Sú to kúzelné stroje. Páči sa mi na nich tá odlišnosť na boku skrine od klasických peršingov. Nadarmo im nedali prezývku "princezná" Ten červený náter im veľmi sluší. Medzi moje obľubené stroje patria masiny s císlami: 263-003, 263-0006 a 263-012. Najbližšie sa s vami podelím aj o vlastné foto..
Pardon, tá 012 je v galérii obrázkov, ale aj táto 007 je pekne pooškieraná a ufúľaná ... tú 012 by som však radšej, odlišujej ju práve ten nápis Škoda ...
Na ilustráciu som pribalil screen 263.010, ale na ňu som nemal dostatok dobrých fotografií ...
Matthias. Neviem, myslim vsak, ze uz aj 210 mala tyristorove usmernovace. Teraz o to nejde. Problem je u striedavej trakcie ako takej, lebo kolajnica je spatny vodic pre trakcny prud s 50 Hz frekvenciou, cize nejde len o prac.frekvenciu usmernovacov, ale plati to trebars aj pre laminatky s odbockovou regulaciou. Kvoli spravnej funkcii kolajovych obvodov pri izolovanych stykoch zab.zar. musia byt frekvencne filtre a preto frekvencia VZ 75 Hz je nutna pre striedavu trakciu vobec.
K otazke pouzitia inych pracovnych frekvencii na 263: Vykonovy tyristor je principialne stykac (vykonovy, dialkovo ovladany spinac) Genialitou tyristora oproti stykacu je, ze dokaze spinat velke prudy bez el. obluka vo velmi kratkych cas. intervaloch, co sa uz roky vyuziva v impulznej technike. Ma vsak aj jednu nevyhodu: Akonahle sa tyristor otvori (zopne), neda sa zatvorit, zatvori sa az samovolnym poklesom pretekajuceho prudu na nulu. Jednosmerne pulzne menice preto potrebuju na zastavenie toku spinaneho prudu specialne zhasinacie obvody s dalsim tyristorom a komutacnymi clenmi (ak poznas zapojenie napr. pulz. menica MORGAN) V praxi to znamena, ze ked vlezies do strojovne 363-ky, zbadas velke "police" plne hlavnych a zhasinacich diod a tyristorov (serioparalelne radenie 8! prvkov= na scheme coby jeden tyristor) a pod nimi, resp vedla nich komutacne cievky a kondenzatory pomerne velkych rozmerov a hmotnosti. Na 263-kach mas iba riadene usmernovace, ktore v principe nemaju problem so zatvorenim tyristora, prud poklesne na nulu preto, lebo je striedavy, v praxi 100 krat za sekundu, nieco neskor, ako sinusovka napatia prejde nulou. Vedenie opacnej polvlny potom prebera druha dvojica tyristorov v usmernovaci. Preto tu netreba ziadne objemne a tazke komutacne obvody a strojovna sa Ti mozno aj preto javi "prazdna". Teraz by malo byt kazdemu zrejme, ze by bola hlupost rydzo striedavu masinu osadit rovnako objemnym neriadenym usmernovacom hlavnym filtrom jednosmeneho medziobvodu (vid "radiator" kondenzatorov C04+C05 pozdlz celej bocnice strojovne 363-ky) a navyse tazkymi pulznymi menicmi so zhasinacimi komutac. obvodmi. Ak by si tam dosadil este zopar jednosmernych hluposti (napr. js. hl. vypinac), mas na svete opat dvojsystemovku a o to panom zo Skodovky pri prototypoch S499.2 predsa neslo. Inak, ak su Ti aj mnohe tieto veci jasne, nevadi, pisem ich aj pre inych - menej zasvetenych zaujemcov.
Rada 263 je vo svojej dobe krasny priklad toho ako elegantne a ucelne sa da zjednodusit funkcnost el. striedavych rusnov (a to som sa sam v tejto diskusii o nich daco nove dozvedel, napr tyristorove menice smeru, diky!) Bol to krasny priklad zlucenia osvedceneho js. motora s modernou regulaciou, avsak majme na pamati, ze toto riesenie bolo iba prechodne a bolo aktualne iba kratky cas, prakticky od doby aplikacie silovych polovodicov do casu, ked nimi dokazali "sputat" asynchronny motor. Prave ASM pre svoju spolahlivost a bezudrzbovost specatil osud dalsich projektov podobnych rade 263, aj za cenu navratu k tazkej a "natrepanej" strojovni.