162/163
passion: farba nie je zlá, len hore a dole by mal byť rovnaký odtieň a stredový pruh by mal byť biely
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/43769/
A ozaj, pre peršinga: V Žiline sa už konečne pustili, a to s poriadnou chuťou, do dlho odsúvanej hlavnej opravy mašinky 162 027-7. V týchto dňoch sa o.i. tmelia rozlúpané miesta na skrini, roznášajú črevá zo strojovne a podvozky si už hovejú v novej hale.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/43581/
20. novembra sa dočasne do svojho pôvodného depa, teda RD Žilina, vrátila košická 163.125, účelom tejto krátkej návštevy je montáž VZ MIREL.
Do Žiliny prišla na príprahu R 424.
O deň skôr, 19.11., išiel opačným smerom, teda zo Žiliny do RD Košice, v závese R 607 žilinský peršing 163.119, ktorý bude počas pobytu 163.125 v Žiline jazdiť na Plaveč.
Do Žiliny prišla na príprahu R 424.
O deň skôr, 19.11., išiel opačným smerom, teda zo Žiliny do RD Košice, v závese R 607 žilinský peršing 163.119, ktorý bude počas pobytu 163.125 v Žiline jazdiť na Plaveč.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/43352/
Tak aj ja niečo prihodím
V depe Žilina sa v súčasnosti nachádza jeden z posledných košických peršingov 163, ktorý ešte nemá VZ MIREL, a síce 163.060. Dôvod jej "návštevy" do Žiliny je práve montáž MIREL-u .
Pre fotičov: je dosť možné, že namiesto 163.060 jazdí teraz na Plaveč nejaký žilinský peršing 162 alebo 163
V depe Žilina sa v súčasnosti nachádza jeden z posledných košických peršingov 163, ktorý ešte nemá VZ MIREL, a síce 163.060. Dôvod jej "návštevy" do Žiliny je práve montáž MIREL-u .
Pre fotičov: je dosť možné, že namiesto 163.060 jazdí teraz na Plaveč nejaký žilinský peršing 162 alebo 163
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/42967/
Už dosť dlho nikto nič nepridal k rušňom 162/163, tak napíšem jednu perličku.
V GVD 2006 budú s najväčšou pravdepodobnosťou niektoré spoje na trati Prešov - Kysak vedené rušňom radu 163 a dvoma "červenými" osobnými vozňami radu 053. Mali by nahradiť MV radu 812, ktorých je málo. Prešovské sú dosť poruchové. V Prešove je aj nedostatok osobných vozňov B, preto sa počíta s 053, ktoré by boli inak prebytočné, lebo s ďalším nasadením na Bardejov sa vraj už nepočíta.
Bez záruky!
Ak sa to uskutoční, bude to rarita podobná tej spred pár rokov, keď žilinský peršing vozil kraľovanské 011 na sobotňajšom vladku do Žiliny na myčku.
V GVD 2006 budú s najväčšou pravdepodobnosťou niektoré spoje na trati Prešov - Kysak vedené rušňom radu 163 a dvoma "červenými" osobnými vozňami radu 053. Mali by nahradiť MV radu 812, ktorých je málo. Prešovské sú dosť poruchové. V Prešove je aj nedostatok osobných vozňov B, preto sa počíta s 053, ktoré by boli inak prebytočné, lebo s ďalším nasadením na Bardejov sa vraj už nepočíta.
Bez záruky!
Ak sa to uskutoční, bude to rarita podobná tej spred pár rokov, keď žilinský peršing vozil kraľovanské 011 na sobotňajšom vladku do Žiliny na myčku.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/42934/
VZ + RM MIREL sa na peršingoch utešene rozrastá, v súčasnej dobe prebieha v RD Žilina montáž na rušňoch 163.124 z depa Žilina a aj na košickej 163.055. Nedávno sa zo Žiliny do Košíc vrátila 163.054 (dúfam, že som nepoplietol číslo), na ňu tiež v Žiline dávali VZ + RM MIREL.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/38811/
Zelená: Ono je to vlastne presne tak, ako píšeš. 163-ky sú objektívne do stúpania a na ťah lepšie. Súvisí to jednak s automatikou, plynulým nárastom ťažnej sily a trvalým sérioparalelným spojením (najlepšie by bolo rýdzo paralelné) Navyše majú peršingy o nejakú tú tonu naviac, čo sa všetko prejaví nakoniec aj v tabuľkových údajoch predpisu D2/1. 151-ky dosahujú pri novom prevode oproti rade 150 väčšie skokové rozdiely prúdov aj ťažných síl a teda sú tým ešte náchylnejšie na sklz v okamihu zaradenia vyššieho stupňa. Ja som tu porovnával vlastne iba subjektívny prístup "ostrého" rušňovodiča na stanovišti "podarenej" 150/151 s priemerne nastavenou (a objektívnou) elektronikou na priemernej 162/163.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/38431/
362.001 - díky za info. Já jsem vycházel ze svých zkušeností s cestováním, že vždy 163 mi vycházela v kopcovitém terénu jako lepší. Porovnával jsem to i proto, že 163 mimo automatiky má vlastně trvale zapojeny motory sérioparalelně oproti 150. která až po dosažení 1. hospodárného stupně jen v sérii, teprve až pak sérioparalelně, čili jsem u ní předpokládal podstatně větší prokluz, hlavně za vlhka.
Jinak souhlasím, že při vyšších rychlostech je dynamika 150 lepší, ona má trvalou rychlost něco přes 100 km/h, kdežto 163 jen něco okolo 60 km/h.
Jinak souhlasím, že při vyšších rychlostech je dynamika 150 lepší, ona má trvalou rychlost něco přes 100 km/h, kdežto 163 jen něco okolo 60 km/h.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/38020/
Zelená: Ako zarytý a oddaný peršingovec musím teraz výnimočne radu 150 obhájiť. Pokiaľ nejde o vyslovený brak (a tých teraz pod Tatry nechodilo veľa, najčastejšie videné 150.005, 013 sú po oprave) s mašinkou sa dajú robiť zázraky. (nebol problém z miesta do kopca automatický rozjazd na 900 A, pri 51 stupni na ruku, aby zbytočne ďalej nešuntovala) Dobrý fíra s tým reže ako drak, peršing sa v dynamike jazdy pri rýchlostiach nad 85 km/h (a to tvrdím nerád ) 150-ke nevyrovná. Dokonca aj 151.020, pokiaľ mala liatinové zdrže, ťahala ako divá. Kým chodili 151-ky do KE, tak dvadsiatka s vtedy 10 vozňovým Košičanom napr. z Popradu dosiahla pod 2. mostom smerom na Svit už stodvadsatku a to sa ťažko darilo aj zaskakujúcim 162.036,039 a spol. Problém vplyvu nekovových zdrží RUBOS na trakčné vlastnosti som už predčasom niekde na fóre rozpitval.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/37391/
Rad 150 skončil na rýchlikoch "Cassovia" v úseku Košice - Přerov nie z technických príčin, ale preto, že vypršala dohoda o vozbe tohto vlaku lokomotívou ČD v rámci vyrovnávky kilometrov so ZSSK.
Priaznivcov železnice, najmä fotografov, táto skutočnosť až tak veľmi nepotešila, hoci na druhej strane, "Cassovia" je momentálne jediný pražský rýchlik pod Tatrami, ktorý je vedený slovenským zeleným peršingom z RD Košice, pretože ostatných "pražákov" vozia bohumínske 163.2 ČD.
Napokon na "Laborci" naďalej behá "pražská krysa" radu 150.
Priaznivcov železnice, najmä fotografov, táto skutočnosť až tak veľmi nepotešila, hoci na druhej strane, "Cassovia" je momentálne jediný pražský rýchlik pod Tatrami, ktorý je vedený slovenským zeleným peršingom z RD Košice, pretože ostatných "pražákov" vozia bohumínske 163.2 ČD.
Napokon na "Laborci" naďalej behá "pražská krysa" radu 150.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/37141/
Ad 362.001 Loko 163 se vrátily na Cassovii ? - konečně nějaká potěšující zpráva. Nemám nic proti 150, ale ty se díky odporové regulaci hodí víc na rovinaté tratě. Do kopce, hlavně za deště měly s rozjezdem obrovské problémy a tam pak byl vidět velký rozdíl mezi 163 a 150 např. v úseku LM - Štrba.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/37138/