Počasie a železnica
Táto stránka môže poskytnúť priestor na získavanie a výmenu informácií o počasí.
Počasie občas ovplyvňuje život na železnici, no a pre fotografa železnice je častokrát rozhodujúcim faktorom, ktorý rozhoduje o úspechu či neúspechu fotografovania.
Pridávam spoľahlivé linky na počasie, zídu sa mnohým fotografom železnice i iným užívateľom.
http://www.zamg.ac.at/ - rakúsky server, vynikajúce informácie o počasí z celého sveta
treba kliknúť na "Wetter" a vľavo dole na Internationale Wettermeldungen, vpravo z ponuky Bitte wáhlen sie: Zentral und OstEuropa. Potrebná základná znalsoť nemčiny. Jeden z najkvalitnejších serverov o počasí na svete.
http://www.shmu.sk/?page=59
Slovenský hydrometeorolgický ústav, informácie o momomentálnom stave počasia na Slovensku a v Európe, predpovede, foto zemského povrchu zio satelitu. V slovenskom jazyku.
http://wetter.orf.at/oes/
Meteorologická stránka rakúskej televízie ORF. Veľmi kvalitná. Informácie o počasí, predpovede, webové kamery v Európe, včítane Slovenska a Maďarska.
http://slovak.wunderground.com/
Americká celosvetová stránka o počasí. Urobil som základné nastavenie v slovenskom jazyku. Vhodná pre tých, čo neovládajú žiaden jazyk okrem slovenčiny. Dá sa naklikať hociktoré miesto na zemeguli. Môžete listovať aj v archíve počasie pre ktorýkoľvek deň!
Podradené diskusné témy
aj vták pred par mesiacmi prerazil sklo na mašine a rušnodič ma problemy s okom vystrielať šeckých vtákov problem bude asui aj v tých sklách že su neni bezpečnostné sklá na mašinách
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720696/
...toto asi stromček nespôsobil... 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720694/
Po trati na Jablonné zase pojedou vlaky. Ale jen pro někoho
19. května 2014 15:05
Pár týdnů zbývá do konce opravy železniční trati Liberec – Jablonné v Podještědí. Loni v létě ji zasáhla povodeň. Mimo jiné strhla násep u Křižan. Výluka se dotkla mnoha lidí, úsek je součástí frekventované trati ve směru na Českou Lípu a Ústí nad Labem. Hodně ji využívají i cykloturisté.
Zdroj: http://liberec.idnes.cz/na-trat-u-krizan-se-vrati-vlaky-dzw-/liberec-zpravy.aspx?c=A140519_150537_liberec-zpravy_jan
19. května 2014 15:05
Pár týdnů zbývá do konce opravy železniční trati Liberec – Jablonné v Podještědí. Loni v létě ji zasáhla povodeň. Mimo jiné strhla násep u Křižan. Výluka se dotkla mnoha lidí, úsek je součástí frekventované trati ve směru na Českou Lípu a Ústí nad Labem. Hodně ji využívají i cykloturisté.
Zdroj: http://liberec.idnes.cz/na-trat-u-krizan-se-vrati-vlaky-dzw-/liberec-zpravy.aspx?c=A140519_150537_liberec-zpravy_jan
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720585/
vodné diela na Váhu majú určitú akumulačnú kapacitu a tým dokážu nárazové prietoky, ktoré sú na ich vstupe rozdeliť na výstupe na nižšie prietokové hodnoty. Ani tento systém však nie je úplne dokonalý, lebo pri mimoriadnej intenzite zrážok počas veľmi dlhého obdobia hrozí, že bude vypúšťaná spod koruny priehradného múru tzv. prepadová - jalová - voda (pri maximálnom zaplnení vodnej nádrže by inak hrozilo preliatie cez korunu múru) a tento prietok je často vyšší ako je prietoková kapacita derivačného kanála a aj pôvodného koryta rieky, čiže mohlo by dôjsť ku zaplaveniu územia pod priehradou prieliatím postranných hrádzí.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720445/
Čo sa týka Mary,:
Prítok do Liptovskej Mary sa v posledných dňoch zvýšil z 83 m3/s na viac ako 280 m3/s, priblížilo sa to k rekordným hodnotám prítokov počas povodní z predchádzajúcich rokov. Hladina Mary tak za pár hodín stúpla o 95 cm... A stále ešte sú dostatočné rezervy na zachytenie prípadných ďalších dažďových zrážok v najbližších dňoch. Vodohospodári vytvárajú potrebný voľný priestor aj regulovaným priebežným vypúšťaním vody.
( hovorca Ministerstva životného prostredia SR - Maroš Stano. )
Prítok do Liptovskej Mary sa v posledných dňoch zvýšil z 83 m3/s na viac ako 280 m3/s, priblížilo sa to k rekordným hodnotám prítokov počas povodní z predchádzajúcich rokov. Hladina Mary tak za pár hodín stúpla o 95 cm... A stále ešte sú dostatočné rezervy na zachytenie prípadných ďalších dažďových zrážok v najbližších dňoch. Vodohospodári vytvárajú potrebný voľný priestor aj regulovaným priebežným vypúšťaním vody.
( hovorca Ministerstva životného prostredia SR - Maroš Stano. )
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720444/
nemal náhodou ten Kravčík pravdu s tými hrádzkami v lesoch?? možno to znelo možno naivne, ale v princípe sa s ním dá súhlasiť, že vodu treba zadržovať už tam kde naprší/nasneží..a zase každý vodný tok sa potrebuje dakam vylievať keď nastane povodeň...Matka príroda za týmto účelom dala v rámci evolúcie vzniknúť bobrom aby hrýzli stromy a stavali hrádze ktoré spomaľujú odtok vody 
..ale zase napr. Váh je pomerne intenzívne zregulovaný, od Krpelian po Sereď má vedľa seba derivačné kanály a nepočul som žeby z tohto titulu boli na ňom niekedy povodne...a takisto aj vplyv veľkého množstva vody na okolitú krajinu..možno mi niekto bude vedieť povedať ako vplýva Liptovská Mara na okolie v porovnaní so Spišom, kde veľká vodná nádrž chýba...
..ale zase napr. Váh je pomerne intenzívne zregulovaný, od Krpelian po Sereď má vedľa seba derivačné kanály a nepočul som žeby z tohto titulu boli na ňom niekedy povodne...a takisto aj vplyv veľkého množstva vody na okolitú krajinu..možno mi niekto bude vedieť povedať ako vplýva Liptovská Mara na okolie v porovnaní so Spišom, kde veľká vodná nádrž chýba...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720389/
No to prave suvisi s tym mnozstvom vody v krajine. Je rozdiel, ked bude padat klasicky dazd 4-5 hodin, tak to poda a lesy stacia absorbovat a o tyzden moze prist dalsi takyto dazd. Lenze ked z krajiny tu vodu odvedies, nevypari sa jej dostatocne mnozstvo, tak nemusi prsat 3-4 tyzdne a poda uz aj pomaly zacne praskat. A vtedy sa prihrnie z inej oblasti mrak, ktory je zase silne nasiaknuty tou vodou a zacne nie prsat, ale rovno liat ako z krhli, kedze bolo teplo dlhsi cas, tak aj v tej atmosfere je teplejsie a teda sa skor vyskytnu burky a lejaky. Lenze poda tym suchom vacsiu absorpcnu schopnost neziska, takze ona staci pobrat len urcite mnozstvo vody a zvysok sa potom vali krajinou, podobne je to v lesoch. No a samozrejme u nas k tomu prispieva aj zanesenie koryt a vejarovity vodny system, ukazkovy priklad je prave vychod, kde vsetko tecie do Bodrogu a ten vie tiez odviezt len urcite kubiky vody, tak sa razom ta voda zacne hrnut spat do Ondavy, Latorice, Uhu, Laborca a potom tie reky vystupaju zo 60 cm na 7 metrov a katastrofa je na svete.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720370/
Tomáš : prírode nerozkážeš či 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720367/
Jedna vec je snaha udržať spadnutú vodu v krajine, ale druhá sa zamyslieť, prečo jej v tak veľkých úhrnoch za krátky čas padlo. A tá druhá by mala byť prvá.. príčinná.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720365/
jencik...Dik za objasnenie. 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720364/
To su presne tie melioracne systemy, ja som to teda na poli este robit nikoho nevidel, ale v principe sa pichaju sondy do pody a cistia sa tym kanaliky, ktorymi voda prirodzene vsakuje do vody az k urovni podzemnej vody. Zaroven pri poliach mas jarky, kde sa ta voda zadrziava v krajine aj s pomocou malych nadrzi, aby sa zase v case sucha mohla pouzit voda na zavlazovanie. Samozrejme to funguje aj pri lesoch a podobne, ale to by vedel skor niekto z SPU urcite podrobnejsie popisat.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720363/
matus7532 : v súčastnosti nastáva trend zviesť vodu do vsakovacích systémov, čo je to ? ako to funguje ?
ako to funguje ?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720361/
presne naopak, nie odvádzať vodu z krajiny do riek, ale udržiavať ju v krajine aby sa vsiakla na mieste kde padla a nie vytárala vysoké prietoky v riekach.
Podobný trend sa začína presadzovať aj pri stavbách kde sa v súčastnosti odvádza voda do kanalizácie, v súčastnosti nastáva trend zviesť vodu do vsakovacích systémov, prípadne do nádrží na neskoršie využitie.
Podobný trend sa začína presadzovať aj pri stavbách kde sa v súčastnosti odvádza voda do kanalizácie, v súčastnosti nastáva trend zviesť vodu do vsakovacích systémov, prípadne do nádrží na neskoršie využitie.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720359/
metal: Celemu tomuto sa hovori melioracne systemy, ide o to, ze poda straca schopnost vsat vodu ked je obrabana a tak je potrebne sa o to starat, co sa samozrejme u nas deje v minimalnej moznej miere. Podobne zavlazovacie kanaly su vykopane aj na vychode, po mojom dedovi este ostal rad prace, ked s bagrom pomahal kopat tie kanaly, dnes su uplne zarastene a nikto sa o to nestara. Hornad je este pri povodniach relativne mali, pribera len Torysu a Hnilec, na Ondave byvaju povodne podstatne horsie, pretoze Bodrog ked dosiahne vysku 9-10 metrov, tak uz viac vody neodvedie a zacnu sa plnit rieky ako Latorica, Uh, Ondava, Laborec a stupa podzemna voda, ako tomu bolo v roku 2010, vtedy mala Ondava 7 metrov, pricom normalne v lete ma tak 60 cm a este sa pretrhla hradza, takze to v okoli Trebisova vyzeralo ako na ryzovych poliach.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720356/
metal: Tak je ako píšeš..
Ďalšia vec, už dávno nie je pravidlo robiť orbu v smere vodorovných vrstevníc, čo držalo vodu, dnes mocné traktory ťahajú hravo pluh v záujme urýchlenia orby prioritne v pozdĺžnom smere, bez ohľadu na sklon, často a hravo aj hore brehom..
Necitlivé socialistické veľko-polnohospodárstvo prakticky úplne zničilo medzičky obrastené kriakmi, zanikli vetrolamy, ktoré boli medzi súkromnými roličkami a plnili ako estetický, tak aj ochranný význam, boli domovom živočíchov, vtáctva, ktoré zas ničilo škodcov, húsenice...
Pribúda v mestách aj mimo nich množstvo nových umelých plôch (striech, betónových/asfaltových povrchov) s nulovou absorpčnou schopnosťou vlahy, nad ktorými sa prehrieva vzduch. Ten keď stúpne do niekoľkokilometrovej výšky a prudko sa ochladí, spôsobuje extrémne silné letné búrky atď.
Je tiež pravda, že lesov máme z roka na rok čoraz menej; ďalšia rana prišla teraz po minulotýždňovom štvrtku.. (foto dnes, lupčianska dolina)
Ďalšia vec, už dávno nie je pravidlo robiť orbu v smere vodorovných vrstevníc, čo držalo vodu, dnes mocné traktory ťahajú hravo pluh v záujme urýchlenia orby prioritne v pozdĺžnom smere, bez ohľadu na sklon, často a hravo aj hore brehom..
Necitlivé socialistické veľko-polnohospodárstvo prakticky úplne zničilo medzičky obrastené kriakmi, zanikli vetrolamy, ktoré boli medzi súkromnými roličkami a plnili ako estetický, tak aj ochranný význam, boli domovom živočíchov, vtáctva, ktoré zas ničilo škodcov, húsenice...
Pribúda v mestách aj mimo nich množstvo nových umelých plôch (striech, betónových/asfaltových povrchov) s nulovou absorpčnou schopnosťou vlahy, nad ktorými sa prehrieva vzduch. Ten keď stúpne do niekoľkokilometrovej výšky a prudko sa ochladí, spôsobuje extrémne silné letné búrky atď.
Je tiež pravda, že lesov máme z roka na rok čoraz menej; ďalšia rana prišla teraz po minulotýždňovom štvrtku.. (foto dnes, lupčianska dolina)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720355/
a ďalšia vec ... keď si štát a ostatní myslia, že je lacnejšie nič nerobiť ako každoročne mať miliónové škody ... 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720352/
Podľa mňa to nie je len tými extrémami ale aj odlesňovaním, tým, že sa polia neorú ale len diskujú čím sa tá pôda pod tým stále viac utláča a neprepúšťa vodu, korytá riek sú zanesené bordelom, kríky tam rastú a podobne ... v našom okolí čo sú porobené "zavlažovacie" kanály okolo Váhu tak sa to vôbec nevyužíva a neudržuje ... keď je veľa vody tak by mali slúžiť na odvádzanie vody z krajiny a keď je zase málo vody, resp. veľa vody valí iba zhora dole Váhom tak sa používali na to, že sa do týchto kanálov prepúšťala voda a pretekala krajinou čím sa zavlažovala a hlavne aj dostávala do zeme a spodnej vody ...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720351/
Foto z 3. júna 2010. O deň neskôr to bolo ešte horšie. 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720349/
jencik: Veď poriadku, ale pre niečo tú storočnú storočnou volajú, nie?
Je to kulminačný prietok, ktorý sa vyskytne na danom toku na danom mieste štatisticky raz za 100 rokov. Ale štatistika už pre dnes nepoužíva najrelevantnejšie údaje.
Igi: A fotky z kritických dní začiatkom júna 2010 nemáš, ako to tam vyzeralo? Pre porovnanie.
Je to kulminačný prietok, ktorý sa vyskytne na danom toku na danom mieste štatisticky raz za 100 rokov. Ale štatistika už pre dnes nepoužíva najrelevantnejšie údaje.
Igi: A fotky z kritických dní začiatkom júna 2010 nemáš, ako to tam vyzeralo? Pre porovnanie.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720348/
Jednoznačná zmena klímy (ja nehovorím, že glob. otepľovanie - možno aj to, ale nikto nevie na 100 % povedať, či to je prirodzená zmena + podmienená človekom, alebo čo to je zač).
Každopádne len blbec si nevšimne, že tých extrémov je nejako veľa na danom mieste (nepočítajúc správy v médiách). Momentálne sme museli zakúriť na juhu v polke mája. Cez zimu sme mali sneh raz a mráz dokopy 6x. O 96 hodín budeme mať +30 °C.
Každopádne len blbec si nevšimne, že tých extrémov je nejako veľa na danom mieste (nepočítajúc správy v médiách). Momentálne sme museli zakúriť na juhu v polke mája. Cez zimu sme mali sneh raz a mráz dokopy 6x. O 96 hodín budeme mať +30 °C.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/720347/
