Meandre rieky Hron

Most prechádzajúci ponad lesnú cestu smerujúcu od meandrov rieky Hron smerom k Ladzianskeho jaskyni. Nachádza sa na trati ŽSR 173: Červená Skala - Margecany medzi ŽST Červená Skala a ŽST Télgart.

Národná Prírodná rezervácia Meandre Hrona (zdroj: http://www.kralovahola.sk/?surrounding&protected_territory)

Charakter biotopu: v minulosti extenzívne využívaná niva Hrona so slatinnou vegetáciou

Charakteristika územia: Ochrana ojedinelej sústavy meandrov horného toku rieky Hron, s podmáčanými lúkami a výskytom chránených a zriedkavých rastlinných druhov.

NPR Meandre Hrona tvorí územie významné geomorfologicky, botanicky, krajinársky a esteticky. Nachádza sa v kotline medzi obcami Červená Skala a Telgárt, je ohraničená štátnou cestou č. 66 a železnicou. Územie sa rozprestiera v nadmorskej výške cca 860 - 815 m.n.m.

Na pomerne rozsiahlej aluviálnej nive vytvoril Hron sústavu riečnych  meandrov. Podložie tvoria paleogénne a neogénne usadeniny vnútorných kotlín, ako aj kvartér. Okrajové podsvahové časti so zlými odtokovými pomermi sú zamokrené, miestami tvorené slatinnými a rašelinnými sedimentami.

V minulosti extenzívne využívaná niva Hrona sa vyznačovala predovšetkým slatinnou vegetáciou. V závislosti od množstva obsahu CaCO3 vo vode, ktorá zamokrovala lokality, nájdeme na rozličných miestach rezervácie prvosienku pomúčenú, tučnicu obyčajnú, valeriánu dvojdomú, vŕbu rozmarínolistú, ostricu sivastú, ostricu ježatú a ďalšie vzácne druhy. Veľký význam územia spočíva najmä v tom, že na území Slovenska bola väčšina takýchto lokalít zregulovaná a tým zničená.

PR neprechádza žiaden turistický chodník.
Rozloha: 104 ha
Vyhlasená: 1980
Kataster obcí: Šumiac, Telgárt

Ladzianskeho jaskyňa (Muránska planina) zdroj: Speleoklub Drienka 

Od prvej návštevy krasu severnej časti Muránskej planiny v roku 2000 upútala našu pozornosť zabudnutá Ladzianskeho jaskyňa. Po základnom preskúmaní jej priestorov sme dospeli k názoru, že jaskyňa podobného rozsahu labyrintových chodieb má svoje pokračovanie v "ementáli" západného výbežku Dlhého vrchu. V roku 2001 bol po prehĺbení zasintrovanej plazivky objavený tzv. Meander 2001, ktorý sa však končil slepo. Do existujúcej Kámenovej mapy (pôdorys) sme zakreslili všetky nádejné miesta a v jaskyni ich potom overovali. V roku 2002 po rozšírení úžiny v strope Vstupného dómu bola objavená Jazerná chodba, pomenovaná podľa 3 m jazierka stojatej vody. Jaskyňa tu dosahuje najvyššie položený bod (3 m nad vchodom). Pribúdajúcimi novými priestormi sme sa jaskyňu rozhodli nanovo zmapovať a hlavne vyhotoviť jej pozdĺžny rez, ktorý by vhodne poslúžil v napredovaní prieskumu.