Hronský Beňadik - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Umiestnenie a určenie železničnej stanice

Železničná stanica Hronský Beňadik leží v km 16,881 trate Hronská Dúbrava - Palárikovo, ktorá je v celom úseku trate elektrifikovaná jednofázovou trakčnou prúdovou sústavou. Úsek trate Žiar nad Hronom - Žarnovica je dvojkoľajná trať s pravostrannou prevádzkou. Je nesamostatno stanicou zmiešanou podľa povahy práce, medziľahlou po prevádzkovej stránke, pridelená k železničnej stanici Nová Baňa.

Styk dráh

V stanici odbočuje vlečka Slovnaft – Benzinol a.s. Hronský Beňadik z koľaje č.5 výhybkou č.3 na zvolenskom zhlaví a výhybkou č.7 na levickom zhlaví.

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam

Psiare zastávka leží v km 14,925 medzi stanicami Hronský Beňadik – Kozárovce.

Nástupištia

V stanici sú dve nástupištia s perónovou hranou a to pri koľaji číslo jedna a koľaji číslo dva. Dĺžka nástupíšť je 250 m. Príchod na nástupištia je pred dopravnou kanceláriou. Dva prechodové mostíky sú v koľaji číslo dva a štyri pre cestujúcich a vozíky.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

ŽST Hronský Beňadik je vybavená prechodným releovým staničným zabezpečovacím zariadením 2. kategórie s ručne prestavovanými výhybkami. 

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekochV medzistaničnom úseku Hronský Beňadik – Kozárovce je zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie typu „ Automatické hradlo“ bez oddielového návestidla. V medzistaničnom úseku Hronský Beňadik – výhybňa Tekovská Breznica je traťové zabezpečovacie zariadenie 2. kategórie releový poloautomatický blok bez kontroly voľnosti
traťovej koľaje.

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Rampy:
Dve bočné rampy sú vedľa koľaje číslo 4, ich rozmery sú:
- pri sklade tovaru 9,90 m x 8,20 m , plocha je 81 m2;
- pri závode ZIN KOVO v rozmeroch 32,20 m x 4,30 m, plocha je 144 m2.Je používaná na nakládku a vykládku vozňových zásielok ZIN – KOVO. Je otvorená a prístup k nej je len cez závod ZIN – KOVO Hronský Beňadik.
Zložisko:
Jedno zložisko je vedľa koľaje číslo 4, začína od výhybky číslo 5 po sklad tovaru v rozmeroch 86 m x 20 m, plocha je 1 720 m2.
Manipulačné priestory:
Nakládková a vykládková koľaj číslo 4 je z časti zatrolejovaná. Železničná stanica je oslobodená od nočnej nakládky a vykládky. Bezpečne vykonávať nakládku a vykládku mechanizmami je možné v úseku koľaje kde je trolej odtiahnutá od osi koľaje.
Koľaje:
Priľahlá koľaj ku skladišťu, rampe a zložisku je koľaj číslo 4, jednostranná pri nakladaní a vykladaní vozňových zásielok. Jej užitočná dĺžka je 338 m. Je zapojená do staničnej koľaje číslo 2.

Obec

leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov, na pravom brehu Hrona, v tzv Slovenskej bráne, v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.

 
História a kultúrne pamiatky

Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monastérium (ecclesia Sancti Benedicti). Bola poddanskou obcou najskôr opátstva (ktoré v roku 1075 založil vojvodca, neskorší kráľ Gejza I.), neskôr ostrihomskej kapituly. Komplex kláštora a kostola je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu, z Nitry a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím Hrona do Zvolena a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia 1346-1410. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V 16. storočí kostol s kláštorom opevnili na spôsob renesančného hradu. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca trvania tureckých nájazdov. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. V interiéri kostola, regotizovaného koncom 19. storočia, sa zachovali viaceré gotické plastiky, liturgické predmety a zvyšky gotických fresiek. Pozoruhodné sú napr. fragment gotickej nástennej maľby zo 14. storočia predstavujúci legendu o svätom Jurajovi, oltár svätej Scholastiky so sochami Madony a svätého Benedikta z druhej polovice 15. storočia, korpus Krista s pohyblivými ramenami z 13. storočia, plastika Krista z Božieho hrobu zo 17. storočia a ďalšie. Krypta Štefana Koháryho je z roku 1690. Súčasťou areálu je aj gotická kaplnka Svätej krvi z roku 1713. Gotické oltáre z 15. storočia boli pri oprave objektu koncom 19. storočia prenesené do Cirkevného múzea v Ostrihome. Archeologické výskumy sa konali v rokoch 1881-1883 (kostol) a 1972-1975 (kláštor) pri jeho rekonštrukcii. Kostol patrí medzi naše najcennejšie pamiatky gotickej architektúry. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, v minulosti obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je barokovým objektom z roku 1674, (pôvodná stavba z roku 1209). Morová kaplnka na Háji na počesť Božej Krvi je z roku 1713. Od roku 1912 sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom Hrone počas partizánskeho odboja.

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

171 kB

14.3.2009