Dolný Kubín - Železničná stanica

Ďalšie informácie

ŽST Dolný Kubín sa nachádza na jednokoľajnej trati ŽSR číslo 181 Kraľovany - Trstená. Trať bola daná do prevádzky dňa 21. 12. 1899

Dôležitým železničným uzlom pre Oravu sú Kraľovany, kadiaľ prechádza hlavný železničný ťah - trať č. 180 Košice-Žilina-Bratislava, resp. Košice-Žilina-Ostrava-Praha. Kraľovany sú prestupnou stanicou pri pokračovaní cesty po železnici na Oravu, ktorú so spomínaným železničným ťahom spája jednokoľajová železnica Kraľovany-Trstená, trať č. 181 v dĺžke 56 km. Železnica sa kľukatí údolím rieky Oravy až po Tvrdošín, kde opúšťa údolie Oravy a do Trstenej pokračuje popri riečke Oravici. Dôležitými železničnými zastávkami na tejto trati, ktoré sú zároveň východiskami do opisovanej oblasti, sú Dolný Kubín, Oravský Podzámok, Podbiel, Krivá, Tvrdošín a Trstená.

História

O pobyte slovanských obyvateľov na Orave sú známe doklady z 9. storočia nášho letopočtu. Opevneným hradiskom boli už vo veľkomoravskom období Trniny nad Dolným Kubínom.

Názov Kubín sa prvýkrát spomína v roku 1325 v listine, ktorou turčiansky konvent potvrdil zmenu majetkov a získanie osady Vyšný Kubín zemepánom z Liptovskej Revúcej. Z toho vyplýva, že v tomto období musel existovať aj Dolný Kubín. Presnejšia zmienka o Dolnom Kubíne je z roku 1381, keď medzi vyšnokubínskymi a dolnokubínskymi obyvateľmi, patriacimi k Oravskému hradu, vypukol spor o medze.

V rokoch 1564 - 1578 mal Dolný Kubín len 10 - 11 usadlostí. Pri zápise domov pre kráľovskú daň v roku 1598 sa tu napočítalo 34 domov. Obyvateľstvo bolo trvale viazané na pôdu, bez práva slobodného sťahovania. Obec spravoval richtár.

Medzníkom v dejinách Dolného Kubína je rok 1632, kedy riaditeľ Oravského komposesorátu Gašpar Illešházy za ročný poplatok 10 zl oslobodil jeho obyvateľov od vykonávania robotných povinností a povýšil ich na mešťanov.

Privilégium pod pokutou prikazovalo obyvateľom Dolného Kubína stavať len pekné a úhľadné domy, opäť postaviť obecný špitál a školu. V závere privilégia sa hovorí o jarmokoch a trhoch, ktoré sa mohli podľa starších zvyklostí konať v nedeľu, ale len po skončení bohoslužieb. Gašpar Illešházy zároveň žiadal kráľovskú kanceláriu o rozšírenie vtedajších jarmočných privilégií, ktoré mali mestečku priniesť ďalšie príjmy.

Roku 1633 panovník Ferdinand II. žiadosti vyhovel a vydal nové privilégium, ktorým Dolnému Kubínu okrem dovtedajších dvoch jarmokov povolil ďalšie dva slobodné výročné jarmoky.
Privilégium uznalo aj týždenné trhy, konané každú nedeľu.

Veľmi nepokojné časy doľahli na Dolný Kubín v druhej polovici 17. storočia. Povstanie uhorskej šľachty a pustošenie poľsko - litovských vojsk tu zanechalo značné škody. V snahe o hospodárske povznesenie mesta vydal riaditeľ Oravského komposesorátu Juraj Erdödy 30.júna 1696 privilégium na vyberanie mýta v dolnokubínskom brode.

Posledné privilégium vydal mestečku panovník Karol III. roku 1712. Potvrdzovalo Dolnému Kubínu všetky predošlé privilégiá bez zmeny a povoľovalo mu vydržiavať ešte jeden jarmok v nedeľu. Zároveň oslobodzovalo obyvateľov od platenia mýta na súši i na vode.

O správe obce pred jej povýšením na mestečko sa zachovalo málo údajov. O voľbách richtárov, ich práci, právomoci a povinnostiach možno získať dokonalejší obraz až z prameňov z 18. storočia. Na úrad richtára Oravský komposesorát určoval troch kandidátov. Voličom mohol byť len užívateľ kubínskeho poľa. Richtári sami nemohli vykonávať celú obecnú agendu, preto si na pomoc volili prísažných. Richtár mal právo vybrať si šiestich a ďalších volilo mestečko.

Väčšia pozornosť sa vzhľadu mestečka začala venovať od obdobia, keď sa definitívne rozhodlo, že bude sídlom stolice. Prvé fotografické zábery námestia Dolného Kubína vznikli až koncom 19. storočia.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.