Banská Bystrica - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Banská Bystrica leží v km 21,383 jednokoľajnej trate Zvolen osobná stanica - Banská Bystrica - Odbočka Dolná Štubňa a v km 21,341 trate Červená Skala - Banská Bystrica. Úsek trate Zvolen osobná (nákladná) stanica - Banská Bystrica je elektrifikovaný jednofázovou trakčnou prúdovou sústavou striedavou 25 kV, 50Hz. Súčasnú výpravnú budovu začali stavať v roku 1941 na zelenej lúke. Do užívania bola slávnostne odovzdaná 1.5.1951.

Je stanicou : druhej kategórie
- vlakotvornou - po prevádzkovej stránke,
- zmiešanou - podľa povahy práce,
- odbočnou - pre trať Červená Skala - Banská Bystrica,
- dispozičnou pre trať: Banská Bystrica - Zvolen, Banská Bystrica - Vrútky, Banská Bystrica - Brezno.

Rozčlenenie stanice

1. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) - ŽST Banská Bystrica - je výkonným pracoviskom Oblastného riaditeľstva Košice riadená prednostom stanice Banská Bystrica. Kancelárie sa nachádzajú v prijímacej budove na I. poschodí, chodba vpravo.
a) K železničnej stanici Banská Bystrica sú pridelené:
Nesamostatná stanica Radvaň
Nesamostatná stanica Vlkanová
Nesamostatná stanica Slovenská Ľupča

2. Obvod osobnej stanice - Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. Sekcia služieb zákazníkom. Centrum predaja Banská Bystrica. T. G. Masaryka 294/2, 960 02 Zvolen. - je riadená vedúcou zmeny. Kancelárie sa nachádzajú v prijímacej budove na I. poschodí chodba vľavo. Pracoviská sa nachádzajú v prijímacej budove železničnej stanice, ktoré slúžia na vybavovanie cestujúcich.

3. Nákladový a prepravný obvod - Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s.
Stredisko nákladnej prepravy Banská Bystrica - je riadená prednostom SNP Banská Bystrica. Kancelárie sa nachádzajú v skladištnej budove ŽST Banská Bystrica

4. Zriaďovací obvod:
Je na párnych koľajach 4b až 22 na breznianskom zhlaví, končiaci výťažnou koľajou 4c a na nepárnych koľajach 3b až 19 na vrútockom zhlaví končiaci výťažnou koľajou 3d a na zvolenskom zhlaví na koľajach 9 až 22. Odstavné koľajisko - je ohraničené koľajami 9b až 19.

Styk dráh

a) Vlečka „Smrečina Holding I, a. s., Banská Bystrica“ odbočuje v stanici Banská Bystrica z 22 koľaje výhybkou číslo VK3/S1.
b) Vlečka „Dunajškrob Fatra, a. s., Banská Bystrica“ a „OTTES SLOVAKIA, s. r. o., Banská Bystrica odbočuje v stanici Banská Bystrica z výťažnej koľaje číslo 3d výhybkou číslo 53.

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciamZastávka Banská Bystrica - mesto: leží v km 20,043 medzi stanicami Radvaň - Banská Bystrica.
Zastávka Slovenská Ľupča – Príboj: Medzi stanicami Slovenská Ľupča – Banská Bystrica v km 27,502 leží zastávka “Slovenská Ľupča - Príboj zastávka”.
Nákladisko Šalková zastávka: Leží v km 25,819 medzi stanicami Slovenská Ľupča – Banská Bystrica.

Nástupištia

Nástupište číslo 1:
je určené pre nastupovanie a vystupovanie cestujúcich pri osobných vlakoch zastavujúcich na koľaji číslo 9. Je dlhé 280 metrov, čiastočne kryté. Pre zvýšenie bezpečnosti pri nastupovaní a vystupovaní je pri koľaji číslo 9 spevnená vyvýšená hrana nástupišťa. Vedľa trafostanice je zabudovaný samotný objekt technológie elektrického
predkurovacieho zariadenia (EPZ) samostatne stojaci modul VAPO s pôdorysnými rozmermi 12 x 3 m. Na radvanskom zhlaví na nástupišti je umiestnený predkurovací stojan EPZ č. 1, určený na predkurovanie súprav osobných vlakov. Nástupište je elektricky osvetlené.
Nástupište číslo 2:
je ostrovného typu, vybudované medzi koľajami 1 a 5, je dlhé 280 metrov, čiastočne kryté, elektricky osvetlené, príchod na nástupište je podchodom z prvého nástupišťa. Medzi 5 a 7 koľajou v dolnej časti nástupišťa sa nachádzajú vodné hydranty, ktoré slúžia na plnenie súprav osobných vlakov vodou. V dolnej časti nástupišťa na strešných stojanoch je 5 elektrických zásuviek s napätím 220 voltov, ktoré sa používajú pri čistení a vysávaní
súprav osobných vlakov. Na nástupišti v km 21,224 a v km 21,483 sa nachádzajú dvapredkurovacie stojany EPZ stojan číslo 2 a stojan číslo 4 na predkurovanie súprav osobných vlakov. Nástupište je osvetlené.
Nástupište číslo 3:
je ostrovného typu, vybudované medzi koľajami 2 a 6, dlhé 280 metrov, čiastočne kryté, elektricky osvetlené, príchod na nástupište je podchodom z prvého nástupišťa. Na nástupišti v km 21,244 a v km 21,483 sa nachádzajú dva predkurovacie stojany EPZ stojan číslo 3 a stojan číslo 5 na predkurovanie súprav osobných vlakov.
Úrovňové prechody na obidvoch koncoch vyvýšených nástupíšť sú určené na prechod batožinových a poštových vozíkov. Nachádzajú sa v km 21,209 a 21,489. Prechod v km 21,375 pred dopravnou kanceláriou je určený pre vonkajšieho výpravcu.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici Stanica Banská Bystrica je vybavená zabezpečovacím zariadením 3. kategórie (ESA -11). Ovládané je z ústredného stavadla.

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

- medzistaničný úsek Radvaň - Banská Bystrica je vybavený traťovým zabezpečovacím zariadením 2. kategórie (reléový poloautomatický blok)
- medzistaničný úsek Banská Bystrica - Kostiviarska je vybavený traťovým zabezpečovacím zariadením 2. kategórie (reléový poloautomatický blok) 
- medzistaničný úsek Slovenská Ľupča - Banská Bystrica je vybavený traťovým zabezpečovacím zariadením 3.kategórie (automatické hradlo)

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Železničná spoločnosť CARGO Slovakia, a. s. - Stredisko nákladnej prepravy Banská Bystrica sa nachádza v skladištnej budove. Stanica medzinárodných kusových zásielok je v železničnej stanici Zvolen a Martin. Úložná stanica pre plachty je v stanici Zvolen nákladná stanica.

Skladiská:
V nákladovom obvode (SNP), v skladištnej budove sa nachádzajú tri skladové oddiely
- prenajatý skladový priestor č. l - BBOS - Banská Bystrica o ploche 318 m2,
- prenajatý skladový priestor č.2 - Mag - EXPRES - Banská Bystrica o ploche 341 m2,
- skladový priestor č.3 - pre ŽST. Banská Bystrica
Rampy:
Bočné rampy sú po obidvoch stranách skladištnej budovy v dĺžke 115 m. Pri skladištnej budove, pri koľaji 9b sa nachádza kombinovaná bočná a čelná rampa jej krytá časť je dlhá 90 m, šírka rampy je 3 m. Nekrytá časť bočnej - čelnej rampy je dlhá 90 m a široká 20 m. Do čelnej rampy zaúsťuje z východnej strany koľaj č.11. Zo severnej strany má rampa zošikmený nájazd pre motorové vozidlá.
Manipulačné priestory:
Pre nakládku a vykládku vozňových zásielok sú určené všeobecne nakládkové a vykládkové koľaje (VNVK) čísiel 9b,11,13,15,17,19 a k nim priliehajúce manipulačné priestranstvá. Priestranstvá nákladového obvodu a manipulačné miesta, sú osvetlené elektrickými stožiarovými vežami.
Zložiská:
Pri nakládke a vykládke vozňov ako zložisko je možné použiť priestory medzi koľajami 9b - 13 a 13 - 15.
Ako pomocné zariadenie pri vykládke špeciálnych vozňov je vedľa koľaje číslo 15 vybetónovaná jama pre vypustenie sypkých substrátov.
Koľaje:
Pre potrebu nákladového obvodu SNP sú určené koľaje:
9b - dĺžka 311 m, skladištná, slúži pre bočné nakladanie a vykladanie zásielok, odbočuje výhybkou číslo 19.
11 - dĺžka 25 m, slúži pre čelné nakladanie a vykladanie vozňových zásielok, odbočuje výhybkou číslo 18.
13 - dĺžka 187 m, odbočuje výhybkou číslo 32, slúži pre vykládku a nakládku cudzích vozňov, aj v nočných zmenách, slúži na pristavovanie vozňov na opravu nákladu, prekládku vozňových zásielok, z dôvodu technických a prepravných závad. 15 - dĺžka 244 m, slúži pre mechanickú vykládku vozňov ložených sypkými substrátmi,
aj v nočných zmenách odbočuje výhybkou číslo 27. 17 - dĺžka 221 m, odbočuje výhybkou číslo 26, slúži pre vykládku a nakládku vozňov, aj v nočných zmenách ďalej ako koľaj odstavná. 19 - dĺžka 221 m, odbočuje výhybkou číslo 26,slúži pre vykládku a nakládku vozňových zásielok.
Koľajové váhy:
Na koľaji číslo 22 za výhybkou číslo 15 v km 21,538 je umiestnená koľajová váha s neprerušenými koľajnicami pozostávajúca z dvoch vážnych mostov o dĺžke 5,0 a 13,5 m. Najväčšia hmotnosť, ktorú možno na váhe vážiť je do 120 ton.
Koľajová váha umožňuje váženie:
a) dynamické - počas plynulej jazdy ťahaním posunujúceho dielu cez koľajovú váhu rýchlosťou 5 až 10 km/hod.
b) statické – v kľude, kde jednotlivé vozne sa zatlačia na stred koľajovej váhy (pri vozňoch, ktorých rozpätie krajných osí je väčšia ako 13,5 m) 
Obrysnica:
Obrysnica je umiestnená na koľaji číslo 9b, za výhybkou číslo 18 nad čelnou rampou. Je postavená pre prechodný prierez Pz.
Špedičný obvod:
Colné pokračovanie v ŽST. Banská Bystrica zaisťuje colný deklarant, ktorý má služobnú miestnosť v skladištnej budove železničnej stanice. Colné odbavovanie vývozných a dovozných vozňových zásielok, podaných do cudziny
a dodaných z cudziny vykonáva colný deklarant .

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. Úsek obchodu, Sekcia služieb zákazníkom, Centrum predaja Banská Bystrica.Pre cestujúcu verejnosť sú vo vestibule prijímacej budovy umiestnené nasledovné zariadenia:
- 2 výdajné okienka pre kompletné vybavenie cestujúcich (KVC)
- 1 výdajné okienko vybavené zariadením JIPES
- 1 hlavná pokladnica ZSSK a. s. CEP Banská Bystrica

Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. Stredisko nákladnej prepravy(SNP) Banská Bystrica.V skladištnej budove v nákladovom obvode, sú pre styk s prepravcami k dispozícii:
- 1 nákladná pokladnica pre podaj a výdaj vozňových zásielok,
- 1 hlavná pokladnica,
- 1 reklamačná kancelária pre pátraciu a zisťovaciu službu ako i pre reklamačnú službu,
- 1 kancelária colného deklaranta pre colné odbavovanie vývozných a dovozných zásielok,
- 1 kancelária pre vozňových skladníkov,
- 1 kancelária vedúceho prepravného nákladového obvodu, spoločná s vozňovým disponentom.
- 1 kancelária - ŽST - VPK - Banská Bystrica


Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.

Banská Bystrica od udelenia mestských práv prešla viacerými etapami vývoja a trvale sa vpísala nielen do dejín Slovenska. V roku 2005 sa tiež písalo 510. výročie vzniku Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve.

Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa. Historické meštianske domy možno obdivovať aj na Lazovnej a Hornej Striebornej ulici. V Tihaniovskom kaštieli v mestskej časti Radvaň sú expozície prírodovedného oddelenia Stredoslovenského múzea. Historické múzeá su v Thurzovom dome na Námestí SNP. Vzácne výtvarné diela uchovávajú tri objekty Štátnej galérie: Pretórium, Bethlenov dom a dom maliara Dominika Skuteckého.

Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne  - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V školskom roku 2003/2004 študovalo na univerzite 13 788 študentov. V súčasnosti je Banská Bystrica s  81281 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.

V okolí mesta si zaslúži pozornosť drevený kostol v obci Hronsek, kaštieľ v Dolnej Mičinej i hrad v Slovenskej Ľupči. Vzácne sakrálne pamiatky sú v obciach Čerín a Poniky. Banícku minulosť "medenej Bystrice" pripomína horská obec Špania dolina, klenot ľudovej architektúry.

Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.

Geografické a demografické údaje

Poloha mesta Banská Bystrica (Námestie SNP) v súradniciach:

48° 44´ 74´´ severnej šírky
19° 08´ 94´´ východnej dĺžky

Rozloha:  103 373 274 m2  =  103,373274 km2

Nadmorská výška:  362 m n.m.

Počet obyvateľov:  81281  (k 31.12.2005)

Hustota obyvateľstva na km2: 786 obyvateľov

História Banskej Bystrice

1255 - Povýšenie na mesto kráľom Belom IV. 1380 - Spoluzaloženie Zväzu stredoslovenských banských miest 1443 - Najstršie artikuly cechu mäsiarov 1495 - Založenie Turzovsko-Fuggerovskej spoločnosti s meďou 1526 - Ozbrojené povstanie baníkov 1577 - Založenie prvej tlačiarne K. Škultétym 1590 - Willenbergov najstarší pohľad na mesto 1605 - Obsadenie a vyplienenie hajdúchmi Štefana Bočkaja 1620 - Zvolenie Gabriela Betlena za uhorského kráľa 1655 - Začiatok tradície radvanského jarmoku 1725 - Prvá manufaktúra na súkno 1766 - Sídlo Zvolenskej stolice 1761 - Jeden z najväčších požiarov v Európe 1776 - Sídlo rímskokatolíckej diecézy 1785 - Vydanie mesačníka prvej slovenskej učenej spoločnosti 1820 - Stála mestská nemocnica 1829 - Otvorenie prvej detskej opatrovne 1841 - Otvorenie mestského divadla 1851 - Vyučovanie slovenčiny na rímskokatolíckom gymnáziu 1862 - Založenie židovskej obce 1889 - Založenie Mestského múzea 1890 - Zriadenie obchodnej a priemyselnej komory 1897 - Prvé oslavy prvého mája 1929 - Otvorenie Národného domu s divadlom 1944 - Centrum Slovenského národného povstania 1945 - Oslobodenie jednotkami sovietskej a rumunskej armády 1955 - Založenie Múzea Slovenského národného povstania 1957 - Otvorenie prírodného plážového kúpaliska 1958 - Dokončnie výstavby Štadióna SNP 1981 - Odovzdanie novej Nemocnice F.D. Roosevelta 1992 - Zriadenie Univerzity Mateja Bela 1994 - Rekonštrukcia Námestia SNP 1997 - Zriadenie Akadémie umení 2005, 2006 - Rekonštrukcia mestského hradu Barbakan

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

558 kB

14.3.2009