Krivá - Zastávka

Ďalšie informácie

Krivá zastávka sa nachádza na jednokoľajnej trati ŽSR číslo 181 Kraľovany - Trstená. Trať bola daná do prevádzky dňa 21. 12. 1899

Dôležitým železničným uzlom pre Oravu sú Kraľovany, kadiaľ prechádza hlavný železničný ťah - trať č. 180 Košice-Žilina-Bratislava, resp. Košice-Žilina-Ostrava-Praha. Kraľovany sú prestupnou stanicou pri pokračovaní cesty po železnici na Oravu, ktorú so spomínaným železničným ťahom spája jednokoľajová železnica Kraľovany-Trstená, trať č. 181 v dĺžke 56 km. Železnica sa kľukatí údolím rieky Oravy až po Tvrdošín, kde opúšťa údolie Oravy a do Trstenej pokračuje popri riečke Oravici. Dôležitými železničnými zastávkami na tejto trati, ktoré sú zároveň východiskami do opisovanej oblasti, sú Dolný Kubín, Oravský Podzámok, Podbiel, Krivá, Tvrdošín a Trstená.

Kedy vlastne vznikla OSADA KRIVÁ? Tak ako i iné oravské obce nemá pevný jednotný dátum vzniku, lebo vznikala postupne, ale pre zjednodušenie bol prijatý dátum prvej písomnej zbierky – v tomto prípade je to rok 1550 a potom následne rok 1575. To ale neznamená, že tu už nežili valasi a majer hradnej kuchyne. Niektorí miestny znalci dejín Krivej sa domnievajú, že počiatky obce sú spojené s majerom – panským poľovným strediskom na Poľane medzi vrchmi vzdialené od obce 6 km. Z korešpondencie Juraja Thurzu so svojou manželkou sa dozvedáme o návštevách majera Krivá Jurajom Thurzom. Napr. v roku 1595 manželke Alžbete poslal z Krivej jablko, ktoré sa tu jediné urodilo. Zároveň jej oznámil, že v rieke chytil hlavátku a zastrelil tri zajace.
   V ďalšom liste píše že bol pri oprave a stavbe nových rybníkov v Krivej. Roku 1575 spomína sa Juraj Jusko, že Krivá, ako člen valašského súdu čo potvrdzuje, že valasi v Krivej mali svoju komunitu, svoje salaše a časť chotára bola využívaná panstvom, kde bol panský majer. Zrejme i zo správy o rybníkoch vyplýva, že išlo skôr o majer panskej kuchyne hradnej posádky, kde sa sústreďovali povinné dávky a odvody. Keďže vieme, že poddaní žijúci v povodí rieky Oravy povinne odovzdávali pre hradnú kuchyňu aj ryby, môžeme predpokladať, že takéto rybníky slúžili na sústreďovanie ulovených rýb, odkiaľ sa posielali do hradnej kuchyne, alebo priamo do Bytče, kde bolo sídlo panstva.

Obec počas 1. svetovej vojny

Krivá počas I. svetovej vojny: Z obce už 2. augusta 1914 narukovalo 39 mužov, zároveň z obce gazdovia povinne odviedli pre vojenské potreby 28 koní. Ďalších 12 koní z obce odviedli začiatkom októbra 1914 a rukovali ďalšie ročníky. Určitým šťastím bolo pre tých, ktorí sa pred vojnou odsťahovali za prácou do USA a Kanady, že nemuseli narukovať. Už v jeseni 1914 krivské ženy pre potreby armády odovzdali 159 rífov ľanového plátna, obilie, seno. Krutosť vojny sa dotklo viacerých rodín i v Krivej, keď na frontoch padli chlapi. Jozef Mikuš zahynul v Karpatách pri Ciane roku 1915 na zranenie, Michal Zaťko zomrel na ťažké zranenie v nemocnici v Pecsi, Ján Baláž zahynul v Sedmohradsku, Ján Škara na talianskom fronte, Jozef Štipkala, Jozef Dudášik, Matej Daniel zomrel na zranenie v žilinskej nemocnici, Peter Leštinský zomrel v Karpatách, Ján Kováčik zahynul v Rusku, Peter Chmelár padol v Albánsku, Ján Leštinský zomrel na zranenia doma, Michal Baštic a Peter Šeling padli na rumunskom fronte, Jozef Ištok a Fraňo Hudec zomreli na zranenia v nemocnici v Koložvári, Pavol Chmelár zahynul pri Udine v Taliansku,   Ján Pánik zahynul na zranenia v trenčianskej nemocnici, Peter Trnčák zahynul v bojoch na talianskej Piave. Spolu na frontoch padlo alebo na zranenia zomrelo 18 chlapov a mládencov z dediny. Do obce vojna priniesla ďalšie ukrutnosti – z kostolnej veže boli zobraté zvony. Najskôr ten najmenší 21-kg v roku 1916, potom v októbri 1917 druhý s nápisom: „Fusa per Josephum Christelly Neosolii 1822. Procarata sumptibuspossesnis Kriwa Neosolii 1822.“ Bol na ňom odliaty obraz sv. Jozefa – tento zvon bol pamätníkom veľkého požiaru v obci. Bol pretavený z rozliatej zvonoviny dvoch zvonov zo 17. stor. Vo veži kostola zostal iba jeden zvon tzv. Sv. Florián, ktorý samotný viac rokov ohlasoval bohoslužby i úmrtia a pohreby. Vojaci postupne z kostola zobrali orgánové píšťaly v počte 28 ks. Keď bola prijatá Martinská deklarácia a zároveň sa vytvorila Slovenská Národná Rada, bolo to šokujúce prekvapenie pre pánov v Budapešti. Vojaci vracajúci sa domov s celou výzbrojov navštevovali krčmy jedli a pili pokiaľ bolo čo, ale nik neplatil. Takto prichádzali o poživeň židovskí krčmári, ktorí cez vojnu keťasili.

Obec počas 2. svetovej vojny

Život v obci pokračoval navonok ovplyvnený vojnovými a politickými udalosťami. Životné potreby boli regulované štátom – pri mlátení v jeseni boli tzv. mlatobní komisári, ktorí dohliadali pri mláťačkách koľko obilia sa namlátilo. Predpísaná časť sa odovzdávala. Štátny monopol predpisoval obci počty dobytka, ktoré museli gazdovia odovzdať na výkup, zavedený bol prídelový systém múky, cukru, mydla, topánok nakoľko hospodárstvo podliehalo vojnovým potrebám. V Krivej bola situácia dosť ustálená, pretože zjavných odporcov tu nebolo. Keď 29. augusta vypuklo povstanie, 30. augusta 1944 mobilizačnou vyhláškou boli i v Krivej mobilizovaný vojnopovinní muži do 40 rokov. Viac vojakov z Krivej bolo narukovaných do posádok mimo Oravu a tak ich povstanie zastihlo v kasárňach. V prestrelke medzi Nemcami a povstaleckým vojskom za Krivou bola ťažko zranená študentka dolnokubínskeho gymnázia Alžbeta Csilághiová ktorá sa tu náhodne dostala so zvedavými mladíkmi obzrieť si frontovú líniu. V obci bola trvalo zriadená vojenská nemecká posádka, ktorá sa ubytovala v priestoroch školy. Zároveň Nemci organizovali ľudí na stavbu vojenských obranných zariadení /zákopy, bunkre, protitankové zátarasy/. Na tieto práce boli organizovaní muži od 15 rokov veku. V okolí Krivej sa bojovalo takým spôsobom, že povstalci mali palebné postavenie na Holici.    Dedina v týchto bojoch nebola zasiahnutá, iba jeden delostrelecký granát rozbil ochranný múr Zaťkovcom. Obyvatelia boli evakuovaní pod Lyscom a Stašovou. Tu sa ukrývali z obavy po dva týždne aj so živým inventárom. Na Priekovom blate bol lesníkom Jozef Šuhajda, ktorý bol zapojený do odboja. Bola tu postavená staršia hájovňa a úplne nová dostavaná, vhodné priestory na ubytovací priestor pre partizánov. Koncom apríla vznikol Miestny národný výbor v Krivej, ktorý prevzal úrad starostu obce a obecnej samosprávy. Nemci pri ústupe vyhodili most cez rieku Orava. V obci sa obnovili práce na regulácii potoka cez obec Krivá. Pamätná tabuľa osadená na budove ZŠ svedčí o obetiach vojny. 18. februára 1945 Nemci zvolali do miestnej školy všetkých mužov z nich vyčlenili ročníky narodených v rokoch 1910-1925 a odkomandovali ich do Dolného Kubína, ešte predtým im prikázali aby si so sebou zobrali stravu na tri dni a teplejšie oblečenie. Nevedeli, že ich zajali na zákopové práce do Talianska. Viacerým sa podarilo utiecť ešte z Kubína, trom z kasární z Martina. Takto Nemci z Krivej zobrali 19 mužov. Týždeň pred oslobodením občania spoločne s miestnym duchovným sa modlili za rýchle oslobodenie a prežitie týchto krutých chvíľ a sľubovali, že ak toto všetko prežijú bez úhony, zasvätia jednu kaplnku v Močiari k úcte Panne Márii Fatimskej.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.