Krupina - Železničná stanica

Základné informácie
Dokumenty

Umiestnenie na trati

ŽSR 153: Zvolen - Čata [Km 33,792]

Koľaje v objekte

Dopravné: 3 Manipulačné: 4 Ostatné: 3

Rozchody koľají

1 435 mm

Ďalšie informácie

Krupina / Krupina zastávka sa nachádza na trati ŽSR číslo 153 Zvolen - Čata. Osobná doprava bola zastavená v roku 2003.

Nesamostatná železničná stanica Krupina v km 33,792 (od Zvolena) 40,404 (od Šiah) jednokoľajnej trate Zvolen osobná stanica - Šahy. Nesamostatná stanica je pridelená k ŽST Šahy.

Je stanicou : zmiešanou - podľa povahy práce, medziľahlou - po prevádzkovej stránke,

Vlečka Mlyn Krupina a.s. odbočuje z koľaje číslo 4, výhybkou číslo 4

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam: Bzovská Lehôtka zastávka leží v km 21,594 medzi stanicami Sása - Pliešovce a Krupina. Má čakáreň pre cestujúcich, dĺžka nástupišťa je 50m. Je elektricky osvetlená. Babiná nákladisko zastávka leží v km 25,448 medzi stanicami Sása - Pliešovce a Krupina. Má čakáreň, dĺžka nástupišťa je 80m, je elektricky osvetlené. Krupina predmestie zastávka leží v km 32,150 medzi stanicami Sása – Pliešovce a Krupina. Má čakáreň pre cestujúcich, dĺžka nástupišťa 100m. Je elektricky osvetlená. Bzovík zastávka leží v km 37,964 medzi stanicami Krupina - Hontianske Nemce. Má čakáreň pre cestujúcich, dĺžka nástupišťa je 120m. Je elektricky osvetlená. Devičie zastávka leží v km 34,035 medzi stanicami Krupina – Hontianske Nemce. Má vybudovaný prístrešok, dĺžka nástupišťa je 100m. Je elektricky osvetlená.

V železničnej stanici Krupina je zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (svetelné vchodové návestidlá a predzvesti bez rýchlostnej signalizácie). Výhybky č.1 a č.13 sú závislé na vchodových návestidlách, sú vybavené zariadením na samovratnú činnosť výhybiek. V medzistaničnom úseku Krupina - Sása - Pliešovce je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonické dorozumievanie). V medzistaničnom úseku Krupina - Hontianske Nemce je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonické dorozumievanie).

V stanici je jedna otvorená bočná - čelná rampa. Dĺžka rampy je 82 m o celkovej ploche 164 m2. Čelná rampa je pri koľaji číslo 6. Bočná rampa je pri koľaji č.4 Prístup k rampe je z miestnej komunikácie.

V železničnej stanici sa nachádzajú manipulačné priestory vedľa koľají číslo 4, 4a, ktoré slúžia pre nakládku a vykládku vozňových zásielok. Priestranstvo je spevnené, prístup je z miestnej komunikácie.

trať Zvolen – Krupina, ktorej cieľom bolo zdokonaliť dopravné spojenie veľkého územia na juh od Zvolena (inklinujúceho doposiaľ k Maďarsku) k svojmu novému správnemu centru. Stavebné práce boli zahájené 3.1.1923 a podieľalo sa na nich 5 firiem, ktoré získali zákazku vo verejnej súťaži. Na 34 km dlhej trati postavenej prakticky bez úrovňových priecestí a najmenším polomerom oblúka 300 m a s najväčším stúpaním 14‰ boli vybudované 2 tunely (dlhé 230 a 123 m) a 120 mostných objektov. Na stavbe železnice pracovalo cca 900 robotníkov,ktorí počas nej premiestnili 800 000 m3 zeminy a spotrebovali 50 000 m3 muriva a betónu. Priebeh stavby narušili aj štrajky. V marci 1923 prepukol na 5. úseku štrajk za zvýšenie miezd a v máji 1924 zas štrajkovali na 3. úseku robotníci za dodržiavanie kolektívnej zmluvy. V roku 1924 sa odohrali na stavbe i štrajky za dodržiavanie 8 hodinovej pracovnej doby a proti prepúšťaniu. Napriek tomu však boli práce už o dva roky dokončené a prevádzka na trati začala 15.1.1925.

Z histórie mesta Krupina

Krupina a Trnava sú najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva dostali už v roku 1238. Na základe bohatých archeologických nálezísk môžeme predpokladať, že okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej (2400 - 1900). Svedčia o tom nálezy medených sekier, dlátok a ozdobné predmety zo staršej doby bronzovej, zvyšky kultúry popolnicových polí, keramika a žiarové hroby z obdobia lužickej kultúry. Najstaršia písomná zmienka o území na ktorom vznikla Krupina je v listine Bela II. z roku 1135.

ERB - veľkonočného baránka dostalo mesto v roku 1218 od kráľa Ondreja II. Pôvodná osada vznikla na pravom brehu rieky Krupina na úpätí mierneho návršia, kde už v prvej tretine 13. storočia stál kostol,čo dokazujú jeho románske prvky. Predpoklady na vznik stredovekého mestečka vytvorila obchodná cesta - známa ako "magna via", ktorá spájala Jadran s Baltom. Vývoj rastúceho mesta bol násilne prerušený vpádom Tatárov r. 1241, ktorí Krupinu spustošili. Počas tatárskeho vpádu sa stratili Krupine pôvodné mestské výsady, preto ich Bela IV. roku 1244 obnovil a potvrdili ich i panovníci Štefan V. a Ladislav IV.. V 14. storočí bola Krupina známa a významná svojim "Krupinským právom", o získanie ktorého sa snažili mestá Martin, Ružomberok, Žilina, Prievidza a iné. V druhej tretine XV. storočia bolo mesto ohrozované zvyškami vojsk husitov - bratríkov, ktoré viedol Ján Jiskra. Okolo roku 1440 jeho vojská v službách záujmov habsburskej dynastie Krupinu obsadili a postavili okolo kostola obranné múry s baštami. Za vernosť preukázanú v bojoch o uhorský trón udelil panovník Ladislav Pohrobok Krupine r. 1453 privilégium, podľa ktorého mohla používať osobitnú ochranu uhorských panovníkov ako slobodné kráľovské mesto.

Po útokoch Turkov utrpela Krupina veľké škody, preto na obranu pred tureckým nebezpečenstvom mesto budovalo hradby, v roku 1541 i strážnu vežu Vartovku. Za zásluhy v protitureckých bojoch udeľuje v roku 1602 kráľ Matej II. mestu rozšírený erb. Začiatkom 17. storočia sa Krupina znovu ocitla pod hrozbou Turkov. V roku 1664 Turci zajali mnoho ľudí z Krupiny a blízkeho okolia, Krupinu však nikdy neobsadili. Až porážka Turkov v roku 1683 znamenala koniec tureckého nebezpečia. Kuruckej vojne, ktorá sa odohrávala na celom území Slovenska, sa nevyhla ani Krupina. Kurucké vojská donútili Krupinu kapitulovať. Rákoczi v roku 1705 však ochranným listom zaručil Krupine bezpečnosť pred vpádmi svojho vojska a mesto sa vo všetkých veciach muselo obracať na neho, ako na svojho ochrancu a správcu. Zriadil tu súdnu tabuľu na čele so svojím najvyšším veliteľom Mikulášom Bercsényim. Po porážke Rákocziho vojsk pri Trenčíne kuruci mesto vykradli a podpálili. Po potlačení povstania sa Krupina zaviazala vernosťou a poddanstvom kráľovi Jozefovi I., znovu dosiahla staré privilégiá. V roku 1710 mesto postihol mor. Za obeť mu padlo okolo 2000 ľudí.

Stavovské povstania a turecké vojny zasadili Krupine ťažký úder. Upadol jej politický a spoločenský význam. Krupina sa však postupne zotavovala zo spôsobených škôd. V záujme pozdvihnutia duševnej a kultúrnej úrovne jej obyvateľov boli povolaní do mesta piaristi, ktorí tu v roku 1761 začali stavať kolégium a k preslávenému piaristickému gymnáziu, nariadením Márie Terézie r. 1777 pribudla i tzv. normálna škola. Krupina sa od roku 1785 dostala pod právomoc kráľovského komisára, o rok neskôr s inými kráľovskými mestami v administratívnych veciach bola podriadená župe, vo veciach hospodárskych priamo kráľovskej komore. Roku 1788 bola v meste zriadená trojtriedna koedučná hlavná škola. V júli 1797 vypukol požiar. Zhoreli dve tretiny domov, vyhorel mestský dom i piaristický kláštor. Iba niekoľko domov, kostol a fara ostali nepoškodené. O tri týždne neskôr nový požiar zničil všetky ostatné domy i kostol s farou. Na zmiernenie nešťastia panovník roku 1798 na dva roky odpustil mestu dane a dal mu privilégium vydržiavať jarmoky.

V revolučných rokoch 1848 - 49 silný maďarizačný vplyv nedovolil väčšiemu rozvinutiu slovenského národného života v Krupine. V tomto období však v Krupine uzreli svetlo sveta a pôsobili tu veľkí národovci Andrej Braxatoris a jeho syn básnik Andrej Braxatoris-Sládkovič. V roku 1855 sa v Krupine narodila známa spisovateľka Elena Maróthy Šoltésová. ( Podrobnejšie informácie nájdete v sekcii OSOBNOSTI. )

Po skončení I. svetovej vojny roku 1918 sa občania začali búriť proti maďarskej vrchnosti a vznikom Československej republiky sa jednotlivé zložky verejnej správy odmaďarizovali. V roku 1919 mesto napadli vojská maďarskej červenej armády. Zanechali za sebou značné hmotné škody. Vyrabovali obchody, mestský dom, zničili mestský archív a mesto pripravili o vzácne a nenahraditeľné historické dokumenty. K výraznejšiemu rozvoju mesta došlo v 30-tych rokoch a v období Slovenského štátu. Počas II. svetovej vojny sídlili v okolí Krupiny štáby sovietskych a francúzskych partizánov. Krupina bola oslobodená vojakmi rumunskej a Červenej armády 3. marca 1945. Do roku 1960 bola Krupina okresným mestom a patrilo pod ňu 45 obcí. Aj keď sa po zrušení okresu rozvoj mesta spomalil, Krupina zostala prirodzeným kultúrnym a administratívnym centrom hontianskej oblasti s rozvinutým strojárskym a potravinárskym priemyslom.

Po roku 1989 nastali konečne zmeny. Dobudovala sa priehrada, obchodný dom, tržnica, a ako jedno z prvých miest na Slovensku mala Krupina káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať aj Hontianske noviny. Historickou udalosťou bolo napojenie mesta na plyn nákladom skoro 200 miliónov a v súčasnosti je splynofikovaná polovica mesta. Krupina ako prirodzená spádovitá oblasť bola znovu vyhlásená za okresné mesto - žiaľ je len administratívnym a školským centrom, nie hospodárskym, aby zaručovala zamestnanosť pre obyvateľov svojich 36 obcí. Históriu Krupiny poznačili roky slávy i roky sklamania a utrpenia. Krupina rástla i upadala, neraz sa dvíhala z rumovísk, i popola. Pokolenia si tu odovzdávali svoje životné skúsenosti, starosti, radosti, žiale i nádeje. Krupina vychovala statočných ľudí, ktorí sú zapísaní v dejinách slovenského národa. Buďme na nich a na výsledky ich práce hrdí