Podrečany - Výhybňa / zastávka

Základné informácie
Dokumenty

Umiestnenie na trati

ŽSR 160: Zvolen os. st. - Košice [Km 171,138]

Nadmorská výška

220 mnm.

Koľaje v objekte

Dopravné: 2 Ostatné: 1

Rozchody koľají

1 435 mm

Poskytované služby

Predaj cestovných lístkov,

Ďalšie informácie

Výhybňa Podrečany leží na čiastočne zdvojkoľajnenej neelektrifikovanej trati ŽSR číslo 160 Zvolen - Košice.

Obec Podrečany vznikla asi v 13, storočí a patrila Divínskemu hradnému panstvu. Prvá listinná zmienka o obci Podrečany je z roku 1393 POTRUCHAN. Zakladateľmi boli Slováci.

Etymologický názov Podrečany odvodzujeme od slovanského miestopisného označenia "Podriečkou" (pôvodný názov potoka bol Podrék neskôr Krivánsky potok). Založenie osady Podrečany - POTRECHAN svedčí o cieľavedomej kolonizačnej činnosti rodu Tomajovcov v 13. a 14. storočí.
Centrom tejto oblasti sa stal hrad Divín. V 1. polovici 15. storočia Podrečany patrili rodu Tomajovcov. V polovici 15. storočia cez Podrečany prechádzali vojská Jana Jiskru . Tieto bývalé husitské vojská porazili uhorské vojsko Jána Hunyadyho v bitke pri Lučenci. V 2. polovici 15.stor. majiteľ Divínskeho panstva Ladislav Lossonczi so synom Žigmundom sa zaplietli do sprisahania proti Matejovi Korvínovi. Kráľ Matej, preto daroval v roku 1469 Divínske hradné panstvo(i osadu Podrečany) Michalovi Országovi, vtedy pod názvom PETROCHAN. V r. 1473 má obec názov POTROCHAN a KYSPETROCHAN.
V 70. rokoch 15. stor. sa majiteľom hradu Divín stal Ján Nádasdi Ogor. Nádasdiho dcéra Katarína zomrela bezdetná,preto majetok pripadol kráľovi Ferdinandovi I. Kráľ ho v roku 1535 daroval ostrihomskému arcibiskupovi Pavlovi Várdaimu. Od r. 1548 zemepáni Podrečian boli Balašovci z Divína. Podrečany patrili do Novohradskej stolice. V rolu 1573 má obec názov PODROCZAN.

Uhorská banská komora v r. 1594 evidovala prepôžičku starých ryžovísk zlata v Podrečanoch v mieste zvanom Vinná hora. V roku 1598 Podrečany patrili Imrichovi Balašovi. Po smrti Žigmunda Balašu(1623) zdedili jeho panstvo jeho synovia-Ladislav, František, Šimon, Ján a Ondrej. Podľa listiny z 10.5.1624 Podrečany patrili do Divínskeho a modrokamenského panstva Balašovcov. V polovici 17. st. panstvo zdedil Imrich Balašqa III. kráľovský radca a komorník, ktorý sa dopúšťal násilností a príkorí aj na poddanom ľude v Podrečanoch. Pre 32 zločinov,ktoré spáchal v širokom okolí Divína bol aj odsúdený a väznený. Podľa urbárneho súpisu z r. 1657 v obci bol mlyn a 20 domov poddaných. V roku 1660 Podrečany-Podreczan patrili do 1. dištriktu divínskeho panstva Balašovcov. V roku 1667 sa remeselníkom prikazuje služba v zbrani.Začiatkom 18. st. bol zemepánom Andrej Török, vicišpán Novohradskej stolice. Zomrel v r. 1723. V r. 1770 zemepáni Podrečian boli: Pavel Balaša, Ján Balogh, Andrej Török II., László Révay a rodina Rakovszkých. Podrečianski poddaní museli pre svojich feudálnych pánov vykonávať roboty, odovzdávať im peňažný cenzus, najrôznejšie naturálie a ojedinele vykonávať aj iné služby a povinnosti. Dosť nezvyčajnú robotu odvádzali v Novohrade poddaní z Podrečian, každý poddaný musel dva týždne kresať dýhy a päť týždňov z nich vyrábať sudy pre panstvo.

Obyvatelia Podrečian sa zaoberali poľnohospodárstvom- pestovaním obilnín, chovom statku a oviec. Z remeselníkov tu boli hrnčiari a obrábači dreva, zhotovovali sa tu sudy, kolesá, taligy, vidly, šindle, dosky a i. V roku 1771 patrili Podrečany do modrokamenského panstva, kde boli evidovaní len 3 sedliaci. Od odovzdávania desatiny z úrody boli oslobodení poddaní z Podrečian a z Tomášoviec. Rentu odvádzali niektorí poddaní podľa kontraktu. V r. 1773 má obec názov Podrecžany. Prvý súpis ľudu v Uhorsku (1784-1787) vykazuje pre obec Podrečany: počet domov 44, rodín 74, počet ľudí 333,mužov 170 ,ženy 159. Najpodrobnejší opis Podrečian podáva Elek Fényes v Uhorskom geografickom slovníku v roku 1851.

PODRECSÁNY , slovenská dedina v Novohradskej župe, vedľa krajinskej cesty Pešť-veľkobanícke mestá, v jednej úzkej ale dlho sa rozprestierajúcej doline, v ktorej v strede tečie Podrék(Kriváň).Chotár v SJ časti je kopcovitý, kde sú dubové lesy, s najkrajšou plodnosťou dubienky a žalude, v strede ktorých vidno lesné lúky s početnými zdravými prameňmi. Ostatné časti chotára sa nachádzajú v pomaly stúpajúcich kopcoch, lúky ležiace v dolinách, ktoré za pomoci kanálov sú hocikedy možno polievané. Z obyvateľov sa niektorí živia kupčením dobytka, ale hlavným zdrojom obživy v lete je ovčiarstvo. Ovce kupujú na jar v Sedmohradsku a Banáte, v lete držia na tunajších dobrých pasienkoch, pripravujú veľmi chutnú bryndzu, v zime ovce znovu predajú , lebo krmiva je skromne. Na južnej strane obce na vrchole najvyššieho kopca sústreďuje chotár sedem obcí s románovým a prekvapivým výhľadom. Podzemné priestory vidiace v chotári Podrečian, dokazujú,že voľakedy tu boli rudné bane.

Horný poschodový kaštieľ je raz navždy sídlom pána Jána Töröka stojí na jednom kopci, na južnej strane obce. Vnútro tohto kopca je z bazaltového kameňa, na povrchu dobrá čierna zem: kaštieľ je viditeľný zďaleka, a je obkolesený rozprestierajúcimi sa 20 hold. záhradami. Do záhrady sa otvárajúce dvere smerom k obci je vysoké dvojradé stromoradie prastarých jedlí a početné červené smreky, a iné domáce a cudzokrajné dreviny. Výhľad z kopca je pompézny a ďalekosiahly. Zmieniť sa treba ďalej o tunajších ovocných záhradných, kde vlastník pestuje najlepšie druhy ovocných stromov. Je tu spojené užitočné s príjemným a pekným: nakoľko ovocné stromy, ďateliny, vysiate záhrady a vinice prinášajú nie malý osoh: tak povediac rajským dávajú tunajší pobyt. Medzi záhradnými a lesnými stromami s veľkými konárikmi, s dobrým vkusom sú usporiadané kľukaté chodníky, besiedky a oddychové miesta, nie osobitne majstrovsky usporiadané, v skupinách vidiace rôzne kvetné druhy, ktoré od skorej jari, po skončenie jesene zaplavujú vzduch balzamovou vôňou.

Dolný kaštieľ je obkolesený 4 baštami, kedysi slúžili Františkovi Rákoczimu II, ako hosťujúce sídlo. Bol opravený pred 300 rokmi, ako to vidno z jedného nápisu na stene. Konečne je tu po celej krajine chýrna továreň na črepové fajky, tiež majetok pána Jána Töröka, ktorý v roku 1845 na výstave umeleckých remesiel vo Viedni, kde dostal výrobok pochvalný diplom. Ročne sa vyváža tovar len do Viedne za 8 - 10 000 Pforint. Sú tu ešte 2 vodné mlyny, pivársky a pálenicový dom, krčma, mäsiarstvo.