Rajec - Železničná stanica

Základné informácie
Dokumenty

Umiestnenie na trati

ŽSR 126: Žilina - Rajec [Km 21,285]

Koľaje v objekte

Dopravné: 3 Manipulačné: 3

Rozchody koľají

1 435 mm

Poskytované služby

Predaj cestovných lístkov,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Rajec je koncová stanica trate ŽSR č. 126 Žilina - Rajec.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Žiliny

Snahy o postavenie železnice vedúcej na juh zo Žiliny do Rajca a odtiaľ ďalej možno datovať ad 80. rokov minulého storočia. Prekážkou uskutočnenia tohoto projektu však nebol iba nedostatok financií, ale aj neujasnenosť vedenia trasy. Kým smer na Rajec bol bez problémov, pretože úzka dolina nedávala iné možnosti, na smer vedenia železnice od Rajca sa núkali dve alternatívy. Jedna smerovala cez Čičmany, rázovitú obec na juhu Žilinského okresu, kde by trať končila, druhá uvažovala a vedení trate z Fačkova ďalej na juh do Prievidze. Projekt síce smelý, no finančne dosť náročný, pretože predpokladal prekonanie horských masívov Strážovských vrchov a Malej Fatry tunelmi. Podnikatelia sa preto orientovali na stavbu úzkorozchodnej železnice Žilina - Rajec - Čičmany. Podporu našli najmä u obecných rád v Rajci a Čičmanoch, ktoré očakávali, že stavba železnice “...zdvihne úroveň tejto doliny a umožní rozvoj priemyslu a zvýši zdroje príjmu ľudí...", ako sa uvádza v memorande z roku 1894.
Zámer na stavbu úzkorozchodnej železnice však čoskoro ustúpil snahám o stavbu normálnorozchodnej trate, ktorá by viedla z Rajca do Nitrianskeho Pravna a Prievidze. O koncesiu na tento projekt sa prihlásili viacerí záujemci, ktorí však neboli schopní ho financovať a zdá sa, že skôr špekulovali s predajom práv na stavbu železnice.
V decembri 1895 dostal povolenie na prípravné práce pre stavbu trate Žilina - Rajec - Nitrianske Pravno - Prievidza Pavol Ördödy, obyvateľ obce Bohatá (dnes súčasť Hurbanova), platné jeden rok. No už v júli 1896 dostal povolenie na prípravné prácu pre železnicu Žilina - Rajec Leopold Herber, veľkostatkár a titulárny konzul belgického kráľovstva z Rohova pri Senici.
Teraz už bolo isté, že železnica bude mat normálny rozchod. Z finančných dôvodov sa však stále uvažovalo iba o prvej časti trate do Rajca v dĺžke asi 20 km. Zamýšľaná stavba však stále ostávala v prípravnej fáze. Seriózne rokovania začali až roku 1897, keď sa utvorila účastinná spoločnosť miestnej železnice Žilina - Rajec. Na stavbu prispeli všetky mestá a obce ležiace v Rajeckej doline. Samotné mesto Žilina kúpilo účastiny za 5000 zlatých a Rajec za 3000.
Povolenie na stavbu trate bolo vydané 10. 11. 1898 a ukončenie sa predpokladalo roku 1900. Celá stavba bola zadaná firme Alvin Arnoldi z Viedne . Pokračovala veľmi rýchlo, pretože na trase neboli žiadne prekážky, takže slávnostné otvorenie mohlo byť 10. 10. 1899. Celá trať merala 21,285 km a boli na nej štyri mosty cez Rajčianku.
Stavba železnice - tak ako sa predpokladalo - podmienila stavbu priemyselných podnikov v Rajeckej doline i v samotnom Rajci. V Lietavskej Lúčke sa napr. postavila cementáreň, a v Rajci súkenná továreň. Zvýšila sa tiež ťažba dreva v okolitých lesoch a čo je dôležité, zvýšila sa zamestnanosť obyvateľov v Rajeckej doline, ktorí mohli cestovať vlakom do zamestnania v Žiline.
I keď plány na stavbu trate z Rajca ďalej do Prievidze padli, pretrvávali snahy o jej predĺženie aspoň do Fačkova a neskôr ďalej. Už roku 1911 dostali budapeštianski obyvatelia Oskar a Jakub Hollósovci povolenie na stavbu úzkorozchodnej železnice z Rajca do Fačkova. Zrejme to však so stavbou nemysleli vážne a boli to skôr dozvuky veľkých železničných špekulácií, teraz už samozrejme v malom a bez nádeje na úspech. Takisto sa neuskutočnili ani ďalšie plány na jej predĺženie do Nitrianskeho Pravna v štyridsiatych rokoch, ktoré predpokladali prekonanie rozvodia medzi Rajčiankou a Nitrou buď zárezom s dlhšími rampami a väčším stúpaním, alebo tunelom, ktorý mal kratšiu trasu, ale väčšie stavebné náklady

Mesto Rajec leží uprostred Rajeckej doliny, z východu lemovanej pohorím Malej Fatry a zo západu Strážovskými vrchmi. Je jedným z najstarších sídel na severe Slovenska s nálezmi z obdobia Keltov i púchovskej kultúry. Prvá zmienka pochádza z roku 1193. Mestské výsady boli mestu udelené v roku 1397. Mesto leží v nadmorskej výške 465 m a žije tu približne 6300 obyvateľov. Rozloha katastra mesta je 3 139 ha.