Rajecké Teplice - Zastávka

Ďalšie informácie

Železničná zastávka Rajecké Teplice leží na trati ŽSR č. 126 Žilina - Rajec, v medzistaničnom úseku Lietavská Lúčka - Rajec.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Žiliny

Rajecké Teplice vznikli ako osada pri pri teplých prameňoch v chotári obce Konská. Možno predpokladať, že tunajšie liečivé pramene boli známe už v praveku.

Prvá písomná zmienka o nich je z roku 1376 v listine, ktorou kráľ Ľudovít potvrdzuje výmenu majetkov šľachtického rodu Balogovcov v Rajeckej kotline za kráľovské majetky v Novohradskej stolici. Nazývajú sa tu ako „villa Tapolcha“. Zrejme vtedy boli Teplice iba malou osadou, ktorá mala význam len ako hospodárska jednotka.

Neskôr Teplice z kráľovskej držby získali feudáli na neďalekej Lietave. Ako príslušenstvo lietavského hradného panstva sa uvádzajú v darovacej listine kráľa Vladislava II. pre Štefana Zápoľského roku 1496, kde sa spomínajú ako „possessio Thoplycza“. Začiatkom 17. storočia Turzovci ako lietavskí hradní páni dali vybudovať pri teplých prameňoch murovaný kúpeľný dom so siedmimi hosťovskými izbami a hostincom. Odvtedy sa Rajecké Teplice vyvíjali ako kúpeľná osada.

Keď v roku 1627 došlo k rozdeleniu lietavského panstva, v rajeckých kúpeľoch získali svoje podiely všetky štyri vetvy dedičov po Turzovcoch. Kúpele ostali v spoločnom užívaní všetkých majiteľov. Neskôr jeden podiel kúpeľov sa dostal do majetku žilinských jezuitov ako dar rodiny Lengyelovcov spať do jej vlastníctva sa zasa vrátil po zrušení jezuitského rádu roku 1773.

Nový rozkvet kúpeľov spadá do konca 18. storočia. V rokoch 1788-1791 barón Ján Kalis, jeden z dedičov lietavského panstva, dal tu postaviť murovaný dom so štrnástimi hosťovskými izbami vrátane spoločenských miestností, jedálne, voziarne pre koče a krytého prechodu do kúpeľov. Vtedy kúpele mali tri bazény: pre šľachtu, pre mešťanov a pre ľud. Pôsobil tu už aj lekár.
V druhej polovici 18. storočia sa dostali do odbornej literatúry. Analýzu a opis termálnych vôd vypracoval Pavol Adami roku 1776, Henrich J. von Crantz roku 1780. Roku 1793 dr. Amadé Kélin, fyzikus Turčianskej stolice, vydal vo Viedni prvú monografiu o Rajeckých Tepliciach, ktoré takto spropagoval v celom Uhorsku. V 19. storočí sa tiež venovali opisu rajeckých kúpeľov viacerí autori (Crantz, Ossam, Török, Glasel, Telbitz, Preysz).

Začiatkom 19. storočia správa kúpeľov bola v rukách viacerých spolumajiteľov, čo nijako neprispievalo k rozvoju kúpeľov. Obdobie nového rozmachu nastalo, keď roku 1882 kúpele odkúpil župan trenčianskej župy dr. Valér Smialovský so svojím strýkom Alojzom Pichlom. Noví majitelia začali úpravu a prestavbu kúpeľov. Budovali kúpeľné zariadenia, vily, hotely, rozšírili hostinec, zriadili vaňové kúpele, park, cestičky, zákutia pre odpočinok, pavilóny pre letné zábavy , vydávali propagačné materiály.
 
Návštevnosť kúpeľov vzrástla po dokončení považskej železnice na úseku Trenčín – Žilina. Hostia z Rakúsko-Uhorska, i zo vzdialenejšej cudziny prichádzali zväčša vlakom do Žiliny a odtiaľ na koňoch a omnibusoch do Rajeckých Teplíc. Popularitu kúpeľov zvýšila návšteva členov viedenského cisárskeho dvora roku 1889 (arciknieža Karol Ľudovít s manželkou a dvoranmi). Vlakové spojenie do kúpeľov umožnila výstavba lokálnej železničnej trate Žilina – Rajec v rokoch 1898-1899. Táto železnica už nadväzovala na košicko-bohumínsku trať a podľa pôvodných zámerov mali ju neskôr predĺžiť až do Prievidze.

Úspechy podnecovali majiteľov k ďalším investíciám do kúpeľov. Tie však už nestačili získať vyššie finančné prostriedky pre rozsiahlu podnikateľskú činnosť. Pre platobnú neschopnosť kúpele začiatkom 20. storočia súdne zhabali a dali pod nútenú správu. Správa kúpeľov bola väčšinou v rukách podnikavých jednotlivcov, ktorí usmerňovali vývoj podľa vlastných predstáv. Situáciu kúpeľov zhoršila ešte prvá svetová vojna.

Ani novovzniknutá Československá republika nemohla hneď vytvoriť predpoklady pre obnovenie kúpeľov. Oproti predvojnovému obdobiu prudko poklesla návštevnosť kúpeľných hostí. Rajecké Teplice sa stali kúpeľmi miestneho významu, do ktorých chodili hostia len z najbližšieho okolia.

Roku 1925 kúpele s príslušenstvom odkúpila Revízna bratská pokladnica z Moravskej Ostravy. Na základe predchádzajúceho hydrologického prieskumu kúpeľného areálu začalo sa s rekonštrukciou a výstavbou. Zbúrali sa staré objekty, navŕtali sa nové pramene. Na mieste, kde prieskum zistil výdatnosť prameňov, postavili dnešný kúpeľný dom s dvoma bazénmi. Postavilo sa sanatórium Baník, pristúpilo sa k elektrifikácii, kanalizácii a k vybudovaniu vodovodného zariadenia, upravilo sa celé priestranstvo nových kúpeľov. Nový majiteľ dal kúpeľom dnešnú podobu a vybudoval ich ako jedny z najmodernejších kúpeľov na Slovensku. Kúpele dokončili a odovzdali do prevádzky roku 1932. Významným prínosom pre kúpele boli dva moderné hotelové objekty Veľká Fatra a Malá Fatra, ktoré vybudovala roku 1937 Národná banka Bratislava. Rajecké Teplice sa stali vyhľadávanými kúpeľmi na Iiečbu reumatických chorôb.

 Za Slovenského štátu kúpele prešli do vlastníctva Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislave a liečebné možností sa tak rozšírili na všetkých poistencov na Slovensku. V roku 1943 sa tu vybudovalo kúpalisko s termálnou vodou. Koncom druhej svetovej vojny kúpele slúžili ako nemecká poľná nemocnica.

Roku 1951 sa Rajecké Teplice osamostatnili od obce Konská. Po osamostatnení nastal ich ďalší rozvoj vo výstavbe obce, rekreačných stredísk a modernizácii kúpeľov. Roku 1953 kúpele od Robotníckej sociálnej poisťovne prevzala Správa kúpeľov, sanatórií a zotavovní Revolučného odborového hnutia. Odvtedy bolí kúpele v celoročnej prevádzke (dovtedy len počas sezóny). Roku 1957 kúpele začlenili do systému štátnej zdravotnej správy.

Z nedávnej osady sa Rajecké Teplice vyvinuli na kúpeľné mestečko. Štatút mesta dostali 8. februára 1989. Mesto je členom Združenia miest a obcí Slovenska, Záujmového združenia kúpeľných miest a obcí pri ZMOS a Euroregiónu Beskydy zameraného na rozvoj cezhraničnej spolupráce. 

Cestovné lístky

Lepenkové cestovné lístky

JPG

99 kB

26.3.2009