Babiná - Nákladisko / Zastávka
- Základné informácie
- Dokumenty
Umiestnenie na trati
Koľaje v objekte
Rozchody koľají
Ďalšie informácie
Železničná zastávka s nákladiskom Babiná leží na jednokoľajnej trati ŽSR č. 153 Zvolen - Čata. Osobná doprava bola na trati bola zastavená v roku 2003.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Zvolena
Projekt železničnej trate vypracoval Ing.A.Zdráhal. Konečná trasa novej železnice bola stanovená na základe niekoľkých variant, ktoré vypracovala železničná stavebná správa. Trať v dĺžke 33,796 km musela pri prekonávaní rozvodia riek Neresnice a Krupinice na zvolenskej rampe stúpať priemerným stúpaním 7,2‰ a klesať na krupinskej 13,3‰, s najmenšími polomermi oblúkov 300 m. Pretože územie je dosť členité, na vhodné vedenie trasy boli postavené dva tunely. Tunely boli razené v netlačivom tufovitom andezite, v oblúkoch s polomerom R = 300 m.
Stavebné práce zadané vo verejnej súťaži 5 firmám začali 3.1.1923, boli presne podľa stavebného programu dokončené v zime 1924.
Trať bola odovzdaná verejnej doprave 15.1.1925 za účasti ministra železníc J.Stříbrného, ministra pre správu Slovenska Dr.J.Kállaya a ďalších predstaviteľov štátnej správy a miest Krupina a Zvolen. Stavebné náklady predstavovali 76 mil. Kč.
Babiná. Etnografické a historické hodnoty:
Prvé dôkazy existencie sídla sa datujú v období okolo roku 700 pred Kristom (nález črepov a bronzového materiálu).
Obec dostala v roku 1254 mestské výsady od panovníka Bela IV. ako banské mesto spolu s Dobrou Nivou. V 16. storočí uhorskí panovníci potvrdzujú Babinej mestské privilégiá. Mestečko Babiná sa postupne historicky rozrastalo a nadobúdalo charakter mesta. Rozvinulo sa na vyspelé stredoveké mestečko so svojou samostatnou ekonomickou základňou. Pretože počas ďalšieho vývoja obec prestala hospodársky rásť a začala upadať, začiatkom 15. storočia bola poddanským mestečkom Dobronivského panstva. Babiná mala neustále spory s Dobronivským panstvom, najmä od 17. storočia pre narúšanie privilégií. V druhej polovici 16. storočia bola poplatná Turkom, ktorí ju viac krát prepadli. 19. storočie znamená úpadok, stratu mestského postavenia a Babiná ostáva dedinou. Toto panstvo preberá štát. Obec zasiahla silná maďarizácia. Počas SNP prebiehali v obci tuhé boje.
Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, nemeckí obyvatelia sa zaoberali baníctvom.
V obci Babiná bola 25.9.2000 vyhlásená pamiatková zóna.