Orient Express

Za vznik Orient Expressu môžeme poďakovať Belgičanovi Georges Nagelmackers-ovi, ktorý v roku 1872 navštívil USA. Tu ho fascinovali rýchlovlaky bratov Pullman-ových. Vtedy ho napadlo urobiť čosi podobné v Európe. Založil Compagnie Internationale des Wagons-Lits (CIWL) a vlaky tejto spoločnosti mali byť najkomfortnejšie a najluxusnejšie a mali brázdiť cez celú Európu. Všetko sa teda začalo 4. októbra 1883, keď sa Orient Express vydal ráno o siedmej hodine a desiatej minúte na cestu z Paríža do Konstantinopolu (Istanbul). Štyridsať cestujúcich, obklopených všetkými vymoženosťami luxusu a komfortu, si vychutnávalo cestu sedemdesiat hodín.

Spočiatku sa Orient Express musel vo Varne nalodiť a do Konstantinopolu prišiel po mori. V roku 1889 prišiel Orient Express z Paríža priamo do Istanbulu. Z Paríža vyrážal v piatok ráno 7:10, v sobotu ráno o 6:52 dorazil do Viedne a v nedeľu ráno o 6:55 bol v Bukurešti. V Istanbule sa objavil v pondelok hodinu a pol po polnoci. Cestujúci trávili vo vlaku 63 hodín. Od roku 1890 mohli ľudia cestovať aj z Londýna. Do Doveru sa doviezli v Pullman-ových vozňoch a po prekonaní kanálu La Manche pokračovali vo vozňoch Wagons-Lits. V tom čase bolo toto spojenie s Áziou najrýchlejšie a záujem rástol. V roku 1894 otvorila spoločnosť CIWL v Istanbule pre pasažierov prepychový hotel Pera Palas. Cestujúcich z istanbulskej stanice Sirkeci do hotela prevážali na nosidlách alebo jednocucho na chrbtoch. Neskôr sa do hotela dalo dostať metrom, ktoré bolo najkratšie na svete.

Cestovanie Orient Expressom v tej dobe bolo vskutku dobrodružné, pretože na cestujúcich číhali rôzne nebezpečenstvá. Spoločnosť CIWL odporúčala cestujúcim vyzbrojiť sa pištoľami a puškami. V roku 1891 prepadli Orient Express na Balkáne vydierači, ktorí vzali so sebou 5 rukojemníkov a za ich prepustenie žiadali výkupné 120 tisíc libier. Spoločnosť zaplatila a Orient Express mohol pokračovať v ceste. V roku 1929 opäť na Balkáne uviazol Orient Express v snehu a do Istanbulu dorazil s päťdňovým meškaním. Vtedy sa v bulvárnej tlači objavili historky, ako cestujúci lovili vlkov, aby nezahynuli od hladu. V roku 1931 zaútočili na Orient Express balkánski teroristi. Nechali za sebou 20 mŕtvych cestujúcich.

Simplonský tunel (v tom čase svojim 20-timi kilometrami najdlhší na svete) dali do prevádzky v roku 1906. Vtedy vznikla trať Simplon-Orient-Express a do Benátok sa cestovalo traťou Venice-Simplon-Orient-Express. Všetko však prerušila I. svetová vojna v roku 1914. Počas vojny vozne a rušne Orient Expressu spravovala nemecká armáda. Po vojne v roku 1919 obnovili trať Simplon-Orient-Express, ktorá umožňovala dostať sa cez Švajčiarsko a Taliansko do Juhoslávie, Bulharska a Turecka. Trať Arlberg-Orient-Express cez Švajčiarsko otvorili v roku 1924. Tri roky predtým sprevádzkovali pôvodnú trasu Orient Expressu. Trať Taurus Express v roku 1930 viedla z Istanbulu do Teheránu, odtiaľ do Bagdadu a končila v Káhire. Orient Express mal mať predĺženú trasu až do indického Bombaja. Tieto plány však prekazila II. svetová vojna.

Orient Express inšpirovala vynikajúcu spisovateľku Agathu Christie v roku 1934 k napísaniu románu "Vražda v Orient Exprese". Christie sa totiž na cestách do Perzie vozila práve týmto vlakom takisto ako jej románový hrdina detektív Hercule Poirot. Hitchcockov film "A Lady vanishes" z roku 1938 je prvým filmom odohrávajúcim sa v Orient Expresse. Neskoršími filmovými cestujúcimi boli okrem iných aj Sherlock Holmes a James Bond, slávny agent 007.

Skutočnú éru Orient Expressu ukončila II. svetová vojna. Po nej nebolo počuť o tomto vlaku takmer 40 rokov. Sporadicky premával po Európe ako nostalgický turistický vlak v roku 1976, ťahaný parnými rušňami. Istý James B. Sherwood s nadšencami kúpil na jednej aukcii dva historické vozne Orient Expressu, ktoré dali zrekonštruovať. Neskôr sa objavili ďalšie vozne. Takto sa mohol legendárny vlak 25. mája 1982 opäť vydať na cestu po najvyužívanejšej trase z Benátok cez Paríž do Londýna a späť. Za rekonštrukciu Sherwood zaplatil zhruba 11 miliónov libier.

V súčasnosti má Orient Express niekoľko trás. Záujemca si môže objednať cestu buď po celej trase alebo len po niektorej časti. Vo vlaku sú dodržané všetky tradície a štýl. Interiéry vozňov a kvalita služieb sú excelentné. Všetko je dotiahnuté do najmenších detailov. Cestujúci po nástupe do vlaku sa ocitne v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia. Každého celú cestu sprevádza osobný steward. Cestujúci majú k dispozícii prepychové kupé a na večeru chodia muži v smokingoch.

Jedna z trás Orient Expressu je z Istanbulu cez Bukurešť a Budapešť do Benátok. Cesta trvá šesť dní a vlak ide len raz za rok. Tento rok vyráža z Istanbulu 9. septembra a záujemca zaplatí 4710 eur. Štyrikrát do roka ide Orient Express po trase Benátky - Viedeň - Praha - Frankfurt - Paríž - Londýn. Vlak odchádza z Benátok vždy v stredu večer o pol ôsmej. Príchod do Prahy je vo štvrtok okolo 15-tej hodiny a odchádza v sobotu o 14:50. Orient Express prichádza do Londýna v nedeľu okolo 17-tej hodiny. Takto premáva od roku 1994, keď prvýkrát prišiel do Prahy.

V súprave je zaradených 17 pôvodných rekonštruovaných vozňov Pullman a Wagon-Lits, hmotnosť súpravy 920 ton, dĺžka 400 m a rýchlosť nepresiahne 100 km/h. Žiaľ, vlaku neťahá parný rušeň. Na trase Kutná Hora-Praha je vždy v čele múzejná "Bobina" E 499.004. Cena lístka na celú trasu je 2605 eur. Cestujúci trávi vo vlaku 5 dní a môže využívať všetok komfort, ktorý sa vo vlaku nachádza.

V roku 2005 bude Orient Express na území ČR 19.-21. mája (května), 16.-18. júna (června), 19.-21. septembra (září) a 6.-8. októbra (října).

Viac informácií na http://sweb.cz/orientexpress/ a http://www.orient-express.com.