Transsibírska magistrála by sa mala predĺžiť cez Bratislavu do rakúskej Viedne

Podľa plánu rakúskych Zelených by sa malo vybudovať predĺženie magistrály do Viedne z juhopoľského mesta Katovice alebo východoslovenského mesta Košice cez metropolu Bratislava. Transsibírska magistrála vedie z Moskvy do ďalekovýchodného Vladivostoku s mnohými vetvami do Strednej Ázie a ďalšími cestami do Poľska a na Slovensko.

Chorherr poukázal na fakt, že sa bude musieť položiť trať pre súpravy so širším rozchodom, keďže v tom spočíva rozdiel medzi európskymi a sibírskymi vlakmi. Náklady odhadol na 1 miliardu EUR, čo je v prepočte viac ako 39 miliárd SKK, s možnosťou, že EÚ prispeje polovicou sumy. Zelení považujú tento ambiciózny projekt za veľkú šancu pre Rakúsko, ktoré by tak mohlo rozšíriť svoje trhy až na Ďaleký východ.

Tovary sa môžu transportovať na rýchlo rastúce trhy Ruska a Číny dvakrát tak rýchlo, ako to je možné v súčasnosti loďami. Viedeň a Bratislava by sa stali "mestami dvojičkami" v "novom európskom centre". Viedenská organizácia konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) v plnej miere podporuje stranu Zelených, pričom tiež zastáva názor, že Viedeň by si takto mohla posilniť svoju pozíciu na nových trhoch na Východe. Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ), ktorá vládne v spolkovej republike Viedeň, bola pri hodnotení návrhu opatrnejšia. Podľa sociálnych demokratov môže byť zložité, ak nie nemožné, realizovať projekt. Podľa SPÖ by náklady boli až 3 miliardy EUR.

Nápad je však podľa nej stále hodný diskusie. Presne 9 288 km dlhá Transsibírska magistrála bola postavená v období rokov 1891 až 1905. Je to najdôležitejšie spojenie medzi Moskvou, Uralom a pacifickým pobrežím. Od roku 1938 je trať dvojkoľajná a od 90. rokov je plne elektrifikovaná. Informovala o tom nemecká agentúra DPA.

Menej optimistický je postoj ŽSR, ktoré spravujú železničné trate na Slovensku. "V prvom rade treba povedať, že realizácia takéhoto projektu by si vyžiadala mimoriadne vysoké finančné náklady a treba si položiť otázku, kto dnes zagarantuje dostatok prepravy na tejto trati," vyhlásila hovorkyňa ŽSRi Kornélia Blašková.
Podľa štúdie vypracovanej už v roku 1996 mala trať prechádzať územím SR cez Košice-Zvolen-Šurany-Palárikovo-Bratislava prístav. Náklady na stavbu boli odhadnuté na približne 30 miliárd korún. "Dnes to odhadujeme na minimálne dvojnásobok," vyhlásila Nela Blašková. Za túto sumu by sa dalo postaviť 500 kilometrov novej širokorozchodnej trate, ktorá by kopírovala už existujúcu trať normálneho rozchodu s tým, že by obchádzala železničné stanice.
Podľa ŽSR tak zostáva hlavným problémom financovanie stavby a zabezpečenie dostatočných prepravných výkonov na to, aby bola rentabilná.

-pio-