Keď Katka a Danka nemajú svoj deň

V sobotu 25.6.2005 bol v Košiciach slnečný a teplý letný deň, ideálne počasie na výlet do prírody. Košičania to využili aj na výlet na Alpinku, niektorí po vlastných, iní detskou železnicou. Ja som sa do Čermeľského údolia vybral s fotoaparátom a spojil príjemné s užitočným. Do dolnej stanice detskej železnice Čermeľ som prišiel len pár minút pred odchodom posledného predpoludňajšieho vlaku, ktorý mal odchod o 11.30. Dva otvorené výletne vozne už boli takmer plné a mašinka U36.003 Katka v čele vlaku pripravená na odchod. Stihol som ešte pár záberov.

Úzkorozchodnú železničku prevádzkuje Železničná spoločnosť SLOVENSKO, a.s. spolu s Dopravným podnikom mesta Košice, a.s. Prevádzku železničky podporuje sponzor, firma Kosit. Cestujúci sa tak môžu voziť za symbolické cestovné.

Po odchode vlaku sa stanica vyprázdnila, čo som využil na fotenie stanice, ale aj motorového rušňa TU29.003 Danky. Danka bola odstavená na konci kraji stanice spolu s uzavretým vozňom. Uzavretý vozeň sa používa za nepriaznivého počasia, alebo vtedy keď je veľa cestujúcich, napríklad pri otvorení sezóny. Ako mi neskôr vlakvedúci Ľubo povedal, ak sú tri vozne plné Katka ich nevládze sama vytiahnuť do hornej stanice Pionier, pomáha jej Danka na postrku. V sobotu však išli len dva otvorené vozne, ktoré akurát postačovali.

 Autom som sa vybral popri trati do stanice Pionier, po ceste som pofotil niektoré návestidla. Mechanické aj svetelná návestidla sú nefunkčné, ale aspoň nečinne dotvárajú na trati atmosféru. Keď som prišiel do stanice Pionier, Katka práve obehovala súpravu a cestujúci nastupovali na vlak aby sa odviezli naspäť do stanice Čermeľ. Po odchode vlaku a fotení stanice som sa aj ja vybral naspäť. Po návrate mala Katka obedňajšiu prestávku, ktorú majstri využili na premazanie podvozku a uhasenie Katkinho smädu. Katkin apetít predstavuje zhruba 1 500 litrov vody, ktorú čerpajú z neďalekého potoka. Po prefiltrovaní sa voda načerpá do nádrže. Ako mi povedal Ľubo, aj napriek tomu že sa voda čerpá z potoka, musia za ňu platiť. Dal som sa do reči aj s majstrom, ktorý ma pozval na jazdu na rušni. Dohodli sme sa že prídem na druhú poobedňajšiu jazdu o 15.30, keďže som si chcel ísť dobiť fotoaparát.

Popoludní som prišiel na stanicu okolo 15.15. Na stanici už postávalo niekoľko záujemcov o jazdu na parnom vláčiku. Tak som sa pridal k ním a čakal. Vlak však nechodil, o 15.30 keď mal byť odchod na ďalšiu cestu vlak ešte stále nebol v stanici. Zaváňalo to problémom. Pískanie Katkinej píšťali bolo počuť asi o 15.45 a krátko na to prišla aj do stanice. Majster sa už naširoko usmieval keď ma videl, lebo vedel že Katka dnes končí, kvôli technickej poruche, ktorá spôsobila aj meškanie vlaku. Nie som technik a ani som si tu chybu nezapísal, ale bol nejaký problém s ventilom na prívod pary. Dúfam že som to nepoplietol. Po obehnutí súpravy sa Katka pobrala na vedľajšiu koľaj pred svoju garáž. "Pôjde sa dízlom" zahlásil majster. Po niekoľkých minútach zabúracal Dankin motor. Danku pripojili k súprave a asi s 30 minútovým meškaním vlak odišiel.

 Prvých niekoľko sto metrov cesta ubiehala bez problémov, Danka ťahala. Zrazu začal vynechávať motor, až nakoniec uplne zhasol a vlak zostal stáť medzi stanicami Čermeľ a Vpred. Majstrovi sa však rušeň podarilo hneď aj naštartovať, no po pár metroch sa scénar opakoval a vlak opäť ostal stáť. Majster spolu s vlakvedúcim začali hľadať chybu. Do palivového systému rušňa sa dostával vzduch. S hasákom, ktorý bol v rušni podoťahovali niektoré spoje, odvzdušnili systém, naštartovali rušeň a išlo sa ďalej. Radosť z jazdy však netrvala dlho a opäť vlak zastal. Hľadala sa chyba, odvzdušňoval sa systém, a opäť sa prešlo pár desiatok metrov. Prešli sme stanicu Vpred a poruchy sa opakovali. Majster sa stále nevzdával a snažil sa rušeň opraviť na mieste. Po niekoľkých krátkych jazdách sa už rušeň nepodarilo naštartovať vôbec. Bolo to niekde medzi stanicou Vpred a cestným prejazdom, niekoľko sto metrov pred stanicou Pionier. Majster rozhodol že sa ide naspäť, vlak sa sputí dole kopcom do stanice Čermeľ. Tlak vzduchu na brzdenie bol odstatočný.

Po návrate do stanice Čermeľ sa na chybu prišlo v priebehu niekoľkých minút. V nádrži bolo málo paliva a tak sa vzduch do palivového systému dostával priamo z nádrže. Stav paliva sa kontroloval aj pred cestou. Mierka v nádrži ukazovala nieľko centimetrov, teda niekoľko desiatok litrov nafty. Jej hladina však už bola pod úrovňou vývodu do palivového systému, čo si vtedy asi nikto neuvedomil.

Pre cestujúcich bol vyslaný náhradný autobus. Katka mala byť podľa slov majstra pripravená už na ďalší deň, Danka bola po načerpaní nafty tiež v poriadku. V Čermeli sa tento týždeň jazdilo každý deň, pri príležitosti ukončenia školského roka. Práve mi volal Ľubo, že prevádzka je bezproblémová. Po tomto týždni sa bude jazdiť len počas voľných dní do 4.9.2005, podľa cestovného poriadku.

Všetkým, ktorí budú mať príležitosť odporúčam, aby sa do Čermeľu prišli pozrieť, stojí to za to. Svojou návštevou taktiež podporíte úsilie ľudí, ktorú túto železničku udržiavajú v činnosti. Katka sa už vo svojej plnej kráse a sile na vás teší ...