130. výročie MHD v Prahe

Najskôr sa ale vráťme späť do histórie: Aj keď sa počiatky pražskej mestskej hromadnej dopravy niesli v duchu omnibusov (asi okolo roku 1830, avšak pravidelná preprava niekoľkokrát prerušená), organizovaná, pravidelná a úspešná preprava cestujúcich v Prahe bola započatá 23. 9. 1875, zahájením prevádzky konskej dráhy (tzv. „koňky“).

31. 5. 1891 zahajuje prevádzku pozemná lanová dráha na Letnú; v r. 1903 je Fr. Křižíkom elektrifikovaná, jazdí až do r. 1916, kedy je jej prevádzka zastavená. 18. 6. 1891 vyráža s cestujúcimi po prvýkrát sezónna elektrická dráha Františka Křižíka (trať medzi Letnou a Stromovkou), ktorý v r. 1896 sprevádzkuje i prvú celoročne premávajúcu pražskú elektrickú dráhu – z Prahy cez Libeň do Vysočan. 25. 7. 1891 zahajuje prevádzku pozemná lanová dráha na Petřín.

1. 9. 1897 zahajujú prevádzku Elektrické podniky královského hlavního města Prahy, priamy predchodca súčasného Dopravního podniku hl.m. Prahy, a.s. (začína premávať ich prvá električka, v decembri kupujú od vinohradskej obce ich dopravný podnik, potom kúpa ďalších súkromne prevádzkovaných tratí, elektrifikácia siete „koňky“). Električková sieť prekračuje dĺžku 50 km, vozidlový park tvorí koncom r. 1907 255 hnacích, 102 vlečných vozidiel a 32 pracovných vozov.

7. 3. 1908 zahajuje prevádzku 1. česká autobusová linka (Malostranské nám. – Pohořelec). Kvôli technickým problémom je o rok neskôr zrušená. 1. trvalá autobusová linka „A“ (Vršovice – Záběhlice) začala jazdiť až o 17 rokov neskôr, v r. 1925. Roky 1922 – 1938 by sa dali charakterizovať ako „zlatá éra pražských tramvají“. Električkové trate prenikajú ďalej do okrajových častí Prahy, 100. kilometer je prekročený v r. 1927 pri stavbe úseku Zlíchov – Hlubočepy. Postupne prebieha i séria veľkých rekonštrukcií električkových tratí a komunikácií v samotnom centre mesta. Vozidlový park koncom r. 1938 tvorí 647 hnacích, 748 vlečných a 68 pracovných vozidiel. Električkovú sieť tvorí 132,7 km tratí, po ktorých jazdí 22 liniek o celkovej dĺžke 258,45 km. Počas roku prepravia električky takmer 282 mil. cestujúcich. Elektrické podniky prevádzkujú ďalej 18 denných a 5 nočných autobusových liniek.

29. 8. 1936 je na svoju trasu vypravená prvá pravidelná trolejbusová linka „K“ (Střešovice – Dejvice). Najväčší rozmach zaznamenáva trolejbusová doprava po 2. svetovej vojne. V r. 1959 má trolejbusová sieť dĺžku 56,9 km, v prevádzke je 11 liniek, k dispozícii 145 trolejbusov.

Rok 1951 je rokom zavedenia jednotného tarifu v celej sieti pražskej MHD. Električková doprava sa po 2. svetovej vojne rozvíja už len pomaly a nové električkové trate pribúdajú len výnimočne. Prevratnou novinkou sa stáva v r. 1952 moderná veľkopriestorová štvornápravová električka typu T1, od r. 1961 typu T3. V r. 1965 jazdí Prahou 28 liniek, vozidlový park tvorí 973 motorových (z toho 130 typu T1 a 405 T3) a 542 vlečných vozidiel. Autobusová doprava sa niekoľko rokov nemôže spamätať z vojnového obmedzovania a jej sieť sa rozširuje len pomaly. V r. 1961 je v Prahe len 27 denných liniek, väčšinou zaisťujú len spojenie k električkám. O desať rokov neskôr ich však už je 67, 2 nočné a 6 rekreačných, denne vypravuje dopravný podnik 575 autobusov!

V r. 1966 sa zahajuje prípravnými prácami stavba podpovrchovej električky, o rok neskôr je ale rozhodnutím vlády určené, že sa bude pokračovať budovaním metra. História metra začala už omnoho skôr (štúdia Ing. Belady a Ing. Lista „Podzemní rychlá dráha pro Prahu“ je z r. 1926; vystihuje hlavné prepravné potreby mesta a smery tratí z väčšej časti odpovedajú dnešným!).

15. 10. 1972 končí prevádzka trolejbusov. Nebyť celoštátnej dopravnej politiky, ktorá im v niektorých mestách (vrátane Prahy) nepriala, jazdili by sme s nimi dodnes.

9. 5. 1974 zahajuje prevádzku pražské metro na svojom prvom úseku trate „C“ medzi stanicami Sokolovská (dnes Florenc) – Kačerov. Súčasne z pražskej MHD miznú po 99 rokoch definitívne profesie sprievodcov. Zavádza sa neprestupná tarifa.

Po dvadsaťročnej prestávke sa v r. 1985 obnovuje prevádzka lanovej dráhy na Petřín. 1. 6. 1996 dochádza zásadnej tarifnej reforme, opäť sa zavádza prestupná tarifa umožňujúca v rámci územnej a časovej platnosti uskutočňovať prestupy a optimálne kombinovať pri cestách jednotlivé dopravné prostriedky.

12. – 14. 8. 2002 postihuje Prahu veľká povodeň, ktorá značne poškodzuje systém MHD. Podstatná časť siete metra je na niekoľko mesiacov celkom vyradená z prevádzky a nahradzovaná povrchovou dopravou. V plnom rozsahu jazdí metro na všetkých linkách od 22. 3. 2003.

28. 11. 2003 sa zahajuje prevádzka na novej električkovej trati Hlubočepy – Barrandov, 26. 6. 2004 sa otvára zatiaľ posledný úsek metra „C“ medzi stanicami Nádraží Holešovice – Ládví.

Súčasnosť (údaje ku koncu r. 2004)

Metro – prevádzka zaisťovaná na 3 linkách („A“, „B“, „C“) s 53 stanicami. Dĺžka liniek dosahuje 54 km. Vozidlový park: 490 vozidiel, v rannej špičke vypravených priemerne 396 vozidiel.

Autobusy – 146 mestských denných, 20 prímestských, 18 školských, 13 nočných liniek, 2 linky pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie. Dĺžka všetkých liniek predstavuje viac ako 2100 km. Vozidlový park: 1293 vozidiel, 967 vypravených priemerne v rannej špičke.

Električky – 26 denných, 9 nočných a 1 sezónna nostalgická linka. Dĺžka všetkých liniek takmer 560 km (samotná sieť dosahuje dĺžky 140 km), vo vozidlovom parku je 928 hnacích vozidiel. Jednotka „Provoz-Tramvaje“ zaisťuje aj prevádzku lanovej dráhy na Petřín.

Budúcnosť

Projekty, ktoré sa postupne realizujú – predĺženie trasy metra „A“ v dĺžke cca 1 km (stanica Depo Hostivař; dokončenie v 1Q 2006); predĺženie trasy metra „C“ o dĺžke 4,6 km (stanice Střížkov, Prosek a Letňany; predpokladané dokončenie v r. 2008); nová linka metra „D“ (Hlavní nádraží – Písnice) – realizácia pripadá do úvahy najskôr po dokončení stavby metra „C“ do Letňan. Ďalší rozvoj sa predpokladá v predĺžení trasy metra „A“ za stanicu Dejvická (v smere na letisko), ale i ďalší rozvoj električkovej siete.

Zdroje: „Den otevřených dveří 2005 v Hostivaři“ (informačný leták DPP), DP Kontakt č. 9/05, S. Linert – Vozidla pražské tramvajové dopravy (Nadatur 1996), internet.