Cesta Albatrosu do ŽOS České Velenice

V nedeľný podvečer sa albatros presúva ku koľajovému žeriavu. Pomocou žeriavu dostáva plný tender uhlia. Po večeri „albík“ ide nocovať do „garáže“ vedľa jedničkovej bobinky 141.001 a my zaliezame do vagónu.

Raňajší ruch začína už okolo 7ej hodiny. O desiatej hodine musí byť súprava pristavená pri prvom nástupišti Prahy – Libeň. A tak nikto nezaháľa. Najskôr sa poriadne namažú ložiská. Po výjazde z remízky albatros zachádza na siedmu koľaj, aby si mohol uľaviť a vysypať popolník. Medzitým doberá do tendra vodu z hydrantu. Ešte sa naložili zásoby oleja na lokomotívu a už aj sa vraciame zapojiť obytný vagón SR, ktorý nás bude sprevádzať až do Českých Veleníc.

Vymieňame čelný reflektor za väčší, fotogenickejší. Pripájame súpravu zvláštneho vlaku v zložení 2x Salon a 1x vozeň radu prvej triedy. Na koniec súpravy zachádza „Norek“ 721.091 a úvraťou schádzame z depa do stanice Praha – Libeň. Je desať hodín.

Na nástupišti číslo jedna sa objavuje nápis: PRAHA HL.N, vlak číslo 10508, odchod 11:20. Norek si vymieňa miesto so žehličkou 111.001, pretože je potrebné súpravu vykurovať. Elektronickú hlásateľku strieda príjemný ženský hlas, ktorý informuje cestujúcich, že tento vlak je určený pre uzavretú spoločnosť. Už krátko po príchode k nástupišťu sa tu schádzajú pozvaní účastníci tejto jazdy. Priblížil sa čas odjazdu. Cestujúci zaujímajú svoje miesta vo vlaku a v mohutných oblakoch pary sa stráca lokomotíva. Vydávame sa na poslednú cestu po spojke.

Pred spojkou je krátke zastavenie. Výpravca prináša potrebné papiere a môžme sa vydať na definitívne poslednú cestu spojkou. Jazda po spojke je ostro sledovaná množstvom fotoaparátov a kamier rozostavených popri trati. Vlak rýchlo šplhá krátkou spojkou a vchádzame do stanice Praha hlavní nádraží. Skončila sa éra jednej trate. Za „albíkom“ nasledujú už iba stavebné mechanizmy, ktoré odstránia trolej a koľaj.

Počas 20 minútovej pauzy sa skracuje súprava vlaku na rušeň a sprievodný vozeň. Medzitým je Albatros obklopený obdivovateľmi. Fotí sa, filmuje. Čochvíľa návestidlo neúprosne mení znak a pred nami je 185 km dlhá cesta, na konci ktorej sú ŽOS České Velenice. Zaujímam miesto vo vozni a spolu so Shalomekom vychutnávame jazdu. Cesta ubieha veľmi rýchlo, však nieto divu – „Albík“ môže až 120 km/h. Onedlho prichádzame do Čerčan. Máme tu naplánovanú technologickú prestávku. Posunom zachádzame do depa, kde čerpáme vodu do rušňa aj do sprievodného vozňa. Chlapci dôkladne kontrolujú pojazd a mažú ložiska.

Z Prahy náš vlak je vedený ako súpravový. Preto na jednokoľajke z Benešova u Prahy do Veselí nad Lužnicí stojíme skoro v každej dopravni a križujeme. Pri prechode Táborom padá na nás noc a zvyšok cesty absolvujeme po tme.  Do Veselí nad Lužnicí prichádzame načas podľa cestovného poriadku. V stanici je niekoľko málo ľudí, ktorý sú našim príchodom prekvapený. Niekoľkí vyberajú fotoaparáty a snažia sa fotiť. Ako boli v tej tme úspešný neviem.

V stanici je posledná dostatočne dlhá točňa na otočenie rušňa. Odpájame rušeň od „súpravy“ a uháňame do depa na točňu. Po otočení rušňa tendrom napred je pred nami uzimených 50 km do Veleníc. Vonku mrzne a my ideme ďalej v kabriolete. Škoda, že je vonku tma ako v rohu. Lokálka do Veleníc je posiata mechanickými závorami a návestidlami. Z fotenia samozrejme nič nie je. Hrdinsky sa držíme a po asi hodine cesty prichádzame do cieľa.

Na stanici na náš už nedočkavo čakajú ľudia zo ŽOS a my posunom cez zhlavie vchádzame do areálu opravovní. Pomaličky prechádzame celým závodom až do haly, v ktorej už od rána tróni aj „plzeňská pětasedma“. Odstavujeme.

Na druhý deň ráno začínajú prípravy rušňa na opravu. Je potrebné odpojiť tender, ktorý prečká opravu rušňa odstavený v remíze. Rozpája sa mechanický prikladač a všetky hadice medzi tendrom a rušňom. Albatros má ešte stále tlak 3 atmosféry, ale to je už príliš málo na to, aby sa vedel sám pohnúť. A tak prichádza k slovu malý posunovací rušeň familiárne nazývaný „Adélka“ 798.501. Vyťahuje albatrosa cez presuvňu nad kanál. Uvoľňuje sa spoj medzi rušňom a tendrom. Adélka odťahuje albatrosa preč z kanálu a chlapci vypúšťajú vodu z tendra, aby nezamrzla a nepoškodila tender. Medzitým Adélka zasúva albíka späť do remízy. Odmontujú sa radové tabuľky, reflektor.

V rámci opravy dostane nový lak – modré plochy a kolesá. Opravovať sa bude aj kotol a vyväzovať nápravy. Podľa plánov by oprava mala trvať do konca februára 2006.

Moja cesta Albatrosom v tomto okamihu končí, nasleduje už iba krátky obed, pobalenie sa a 11 hodinový návrat domov....