Železničné mosty a viadukty na trati 110. Úsek Devínske Jazero – Bratislava hlavná stanica

Východiskom je železničná stanica Devínske Jazero. K dispozícii sú dve možnosti: prechod na cyklistickú trasu popri rieke Morave alebo málo frekventovaná cesta spájajúca Devínsku Novú Ves a Zohor, vedúca popri trati. Už z diaľky vidno predmostie a samotný Marcheggský viadukt. Cesta k nemu trvá necelých 20 minút. Nachádza sa v krásnych lužných lesoch, čo však znemožňuje jeho odfotenie ako celku. Množstvo snehu mi bráni ísť na breh Moravy, takže fotím len klenbové oblúky na predmostí. Železnými schodíkmi sa dá vystúpiť na samotný most, ale pred zrakom pohraničnej stráže sa o to radšej nepokúšam. Viac fotografií môžete vidieť v galérií, ich autorom je Pio.

Poľná cesta kopíruje predmostie. Míňam dve takmer totožné premostenia. Pre ich biely náter sú neprehliadnuteľné. Neviem, za akým účelom boli postavené, lebo v súčasnosti tadiaľ nevedie ani žiadna cesta, ani potok. O chvíľu prichádzam k už spomínanej ceste, ktorá sa kľukatí a popod trať vedie k osade. Týmto podjazdom vlastne začína samotné predmostie Marcheggského viaduktu.

Na ceste Devínska Nová Ves – Zohor sa nezdržiavam dlho. Pri záhradkárskej kolónii stúpam na zamrznutý sneh, keďže žiadny chodník som nenašiel. Po desiatich minútach prichádzam k trati 110, ktorú tu križuje železničný most. Vedie po ňom vlečka do závodu Volkswagen. Je to najnovšia stavba na celom úseku. V týchto miestach sa začína odchyľovať aj koľaj na Viedeň. Vraciam sa na pôvodnú cestu. Zhruba 15 minút kráčam k bývalému poľnohospodárskemu družstvu. Odbočujem na blatistý chodník. Popod trať vedie maličký tunel, ktorý je zaujímavý tým, že prvá polovica je užšia ako druhá. Zámer ísť tadiaľto k železničnej stanici v Devínskej Novej Vsi stroskotal, z tunela som vyšiel rovno na smetisko, takže sa otáčam. Od spomínaného družstva sa trať začína odchyľovať a postupne prichádzam k prvým rodinným domom. Popri zamrznutom jazere ma cesta dovedie k prvému z devínskonovoveských mostov. Ide o mohutné kamenné preklenutie Mlynskej ulice. V podobnom štýle sa nesú aj zvyšné tri stavby, jeden most križuje potok Mláka, ďalší Vápencovú ulicu a posledný Eisnerovu. Oplatí sa prejsť cestou popri trati, vrátiť sa späť uličkami v Devínskej Novej Vsi a pozrieť si tak mosty z oboch strán.

Trať ďalej pokračuje popod úbočie Devínskej Kobyly. Pri kameňolome stoja vedľa seba hneď dva mosty. Prvý s oblúkovou klenbou bol natretý na bielo a nesie reklamu spoločnosti sídliacej neďaleko. Vedie ním samotná trať 110. Druhý most je viditeľne novší a je cez neho vedená vlečka do závodu Technické sklo. Tam koniec koncov smerujú aj moje ďalšie kroky. Okolo záhrad prichádzam k mostu preklenujúcemu rameno Dúbravského potoka. Rastie tu dosť bujná vegetácia, terén je močaristý. O kúsok ďalej sa nachádza most, pod ktorým vedie komunikácia spájajúca Devínsku Novú Ves a Dúbravku. Keďže je úzky, premávka je vedená len v jednom jazdnom pruhu. Popri trati vedie chodník do záhradkárskej osady. Ďalej musím ísť po koľajách. Nasledujú dva mosty, pod ktorými pôvodne tiekli ďalšie ramená Dúbravského potoka. Tieto sú dnes zasypané. Pod prvým mostom je prechod už takmer nemožný. Toto čaká zrejme aj ten druhý, zatiaľ sa popod neho dá dostať, ale na Dúbravskej strane sa už čosi stavia, takže chodník bude zrušený.

Od hypermarketu v Lamači sa dostaneme Ostružinovou cestou k ďalšiemu mostu. Slúži ako podchod pre ľudí bývajúcich za traťou. Už je minimálne využívaný a tak chradne. Popri trati vedie chodník, ktorým sa za 10 minút možno dostať na zastávku Bratislava –Železná studienka. Tu začína známy Červený most. Robím pár fotografií v údolí potoka Vydrica. Ďalšie si môžete pozrieť v galérii. Od prameňa pod mostom vedie modro značený chodník hore svahom až k malému domčeku nad začiatkom Červeného mosta zo strany Kramárov. Cestičkou sa dá zostúpiť až k samotnej trati, odkiaľ možno most pekne odfotografovať. Onedlho sa dostávam k ďalšiemu mostu. Tu začína Opavská ulica, ktorá ma bezpečne povedie až do konca mojej púte. Chvíľu mi robí spoločnosť červená značka, ktorá o 5 minút odbočuje popod trať k Patrónke. Zaujímavé je, že dospelý človek by týmto podchodom prešiel len s ťažkosťami, nie je totiž vyšší než 1,5 metra. Poslednou významnejšou stavbou je most ponad Limbovú ulicu – spojnicu Kramárov a Patrónky. Osobne sa mi páči najmenej zo všetkých prejdených mostov, ale je tu celkom dobré miesto na fotografovanie. Posledným objektom je most priamo pod nemocničným komplexom. Trať tu križuje chodník vedúci na Brniansku ulicu. Ďalej nasleduje už len tunel a Hlavná stanica.

Dokončili sme prehliadku mostov na úseku trate 110 Devínske Jazero – Bratislava hlavná stanica. Nie som žiadny odborník na železničnú dopravu, chcel som len okom laika zachytiť objekty, ktoré si pri jazde vlakom človek nemusí všimnúť. Ide o krásne železničné stavby, ktoré je možné si prehliadnuť v priebehu jedného dňa, pričom ide o nenáročnú prechádzku cez zaujímavé časti Bratislavy.

Viac informácií nájdete tu:
http://rail.sk/skhist/mosty/dnv.htm
http://rail.sk/arp/slovakia/history/h111.htm