Do Stupavy vlakom (I. časť)

Vlani, keď som písal reportáž o mojom „pešobuse“, mal som informáciu, že sa tu preháňal „Hurvínek“. Predstavoval som si to, ale akosi sa mi ten „Hurvínek“ sem nehodil. Ale uveril som tomu, keďže mi to povedal železničiar. Možno pozná nejakého Hurvínka, ktorý po tejto trati kedysi cestoval, čo by vysvetľovalo informáciu, že do Stupavy „premával Hurvínek“... Skôr než sa rozpíšem, dovolím si presunúť sa na časovej osi o pár dní nazad.

A nastal deň prvý, deň VLAKYneťácky. V túto sobotu (6. mája) som patril medzi šťastlivcov, ktorí oslávili druhé narodeniny našej internetovej stránky VLAKY.NET (Nech žijú!). Nebudem sa tu rozpisovať, aká bola akcia. Bola fantastická... Podstatné je to, že som prišiel domov uťahaný ako kôň. Neskoro v noci som padol do postele ako podťatý s vidinou dlhšieho nedeľného spánku.

A nastal deň druhý, deň mátožný. Vidina dlhšieho spánku sa rozplynula aktiváciou biologického budíka Bennyho (BBB), ktorý na minútu presne oznamoval začiatok nového dňa. V polosne som rozmýšľal, ako ho vypnem, ale na nič som neprišiel. BBB sa uviedol do činnosti vnútornými tlakmi, ktoré chcel eliminovať uplatnením svojich venčiacich práv. Za spokojného odfukovania rodiny so zalepenými očami som teda ráno o šiestej umožnil BBB vyrovnať vnútorné tlaky s tlakom atmosférickým. Celú nedeľu som sa potom ponevieral ako vo sne. Ešte vo mne zneli zážitky z VLAKYneťáckeho dňa a zároveň som myšlienkami zabiehal do nasledujúceho dňa. Celý deň moja rodina odo mňa bočila. Vraj s mátohami sa nebavia.

A nastal deň tretí, deň Stupavský. Ráno zvoní BBB, vlastne kňučí. Vonku pozorujem ako vyrovnáva vnútorné tlaky s atmosférickým, pomaly sa preberám a rozmýšľam, či by nebolo lepšie byť psom. Myšlienku zároveň zavrhujem. To by pre mňa znamenal koniec železnice, koniec vlakov, koniec akcií... Brrrr! Až ma striaslo. Ešte jeden povinný hod konárom na aport a doma uspokojujem aj prijímacie potreby BBB na zvýšenie vnútorných tlakov (zajtra idem do práce, tak chcem, aby ráno zvonil). Rozmýšľam, či ešte vliezť do postele, ale oči sa mi rozlepili, tak sa pomaličky obliekam a chystám čosi na akciu. Zatiaľ je času dosť. Teší ma, že to chlapci zorganizovali. Pánečku, to bude paráda! Najprv mala ísť „Karkulka“, bolo málo prihlásených, tak mala ísť „Dva-šesť-dvojka“ (mimochodom krásne zrekonštruovaná M 262.007) a nakoniec predsa len pôjde „Karkulka“. Budím Tomáša, ten si to tiež nechce dať ujsť. Počasie, zdá sa, bude „akciové“.

Meníme sa na gumokolesákov a pálime na Rendez. Tu už chlapci z Klubu priateľov histórie železničnej dopravy (KPHŽD) pripravujú súpravu na jazdu. Naskakujeme na palubu „Karkulky“ ako prví „akcionári“ (akcionár = platiaci účastník nastávajúcej akcie) a o chvíľu sa k nám pridáva jeden z organizátorov, S@fino. Trasa vlaku je známa: Bratislava predmestie - Bratislava filiálka - Bratislava-Nové Mesto - Bratislava hl. st. - odbočka Devínske Jazero - Stupava a späť na hlavnú stanicu.

Cesta prebieha bez komplikácií do východiskového bodu - stanice Bratislava predmestie. Tu začína oficiálna trasa vlaku. Starší Bratislavčania poznajú túto stanicu ako Bratislava-Dynamitka, skrátene „Dynamitka“. Tento názov dostala stanica do vienka vďaka blízkej chemickej továrni Istrochem, ktorá sa pôvodne honosila názvom Dynamit Nobel. V ére socializmu niesla názov Chemické závody Juraja Dimitrova - CHZJD (niekdajší sponzor športového klubu Slovan). Vchádzame do stanice Bratislava predmestie. Nástupište zíva prázdnotou. Žeby sme si zmýlili stanicu?! Hľa! Z nadchodu ďalší „akcionári“ zapĺňajú karty svojich foťákov fotozábermi prichádzajúceho „akciového“ vlaku. Sme tu správne.

Zastavujeme pri nástupišti. Motor „Karkulky“ stíchol, veď do odchodu ostáva čosi vyše pol hodiny. Nástupište sa začína pomaly napĺňať. Objavuje sa hlavný organizátor juro. Na lavičke zriadil dočasnú kanceláriu na vybavovanie formalít. Rozdáva pamätné cestovné lístky a rozpis akcie so schémou bratislavského železničného uzla. Tak, ako na všetkých takýchto akciách, rozliezame sa po stanici a robíme si neoficiálnu fotozastávku. Fotujeme historickú súpravu, ruské cisternové vozne, prechádzajúce nákladné vlaky...

Spoznávam sa s vlakyneťákom Honzom. Bol aj na oslavách 2. narodenín VLAKY.NET. Deň Stupavský je dôvod, že zostal od soboty na Slovensku. Rozoberáme a porovnávame politickú situáciu u nás a v Čechách. Zisťujeme, že je rovnaká. Chvíľu ešte klábosíme, ale akosi nám z tej politiky začína byť zle, tak radšej študujeme automatické spriahadlo SA-3 na ruských cisternových vozňoch.

Nástupište sa pomaly napĺňa. Zatiaľ nikto, koho by som poznal. Objavujú sa zvyšní dvaja organizátori, Johny a ufo. Priznám sa, ich vlakyneťácky nick som sa dozvedel až po akcii. „Dynamitka“ momentálne patrí „stupavským akcionárom“. Sú na nástupišti, na koľajach, na nadchode, pri vlaku, za vlakom, pred vlakom... Pod vlakom nie. Našťastie! Najväčšia koncentrácia „akcionárov“ je v dočasnej juro-vej kancelárii. Akcia je medzinárodná. Počuť tu okrem slovenčiny aj češtinu a nemčinu. Konečne známe tváre! Braňo, kamilk, Miro a koko. Ešte netuším, že celú akciu absolvujeme spolu v nástupnom priestore „osemdveráka“. S@fino mi prezrádza, že príde TA3, vlastne spravodajský štáb TA3, aby nafilmovali krátky šot do správ. Teda akcia, ako sa patrí! Aby som nezabudol, juro dal orazítkovať cestovné lístky razítkami Cargo Slovakia, a.s., Bratislava predmestie a filiálka. Škoda, že nie historickými. S@fino a Johny zdobia čelo „Karkulky“ bývalou československou a sovietskou vlajkou, a keďže je máj, aj tabuľou „Zdravíme slavné májové dny“. Je to spomienka na krásne zlaté socialistické časy. V nich osobné vlaky bežne premávali na trasách, po ktorých dnes aj my pôjdeme. Na „madlo“ pri stupačkách pripevňujú zástavu s nápisom „Červená zástava správy východnej dráhy a dráhového výboru OZPŽ v Bratislave“. Odkiaľ to vyhrabali?!

Tak sme si teda poplatili, pokecali, pozreli, pokochali, pofotili, pochodili, polozili, poznačili, postúpali a nastáva čas, aby sme sa pohli. „Karkulkin“ motor zavrčal a my nastupujeme. S nami aj neodmysliteľný vlakvedúci Jozef, ktorý plnil túto funkciu aj na oslavách 2. narodenín VLAKY.NET. Vlaková cesta je nastavená do Filiálky, máme voľno, Peter zaťahuje páku regulátora, vlak sa pohýna a cesta do minulosti začína.

Premkol ma čudný pocit. Prvýkrát sa poveziem po tejto trati, prvýkrát prídem do Filiálky vlakom. Takisto aj Tomáš. Tuším to bolo v roku 1992, keď historický vlak v čele s rakúskym rušňom radu 2050 (inventárne číslo si nepamätám) priviezol viedenskú filharmóniu práve do tejto stanice. Hrali vtedy v Istropolise. Vlak stál na koľaji pri Kukučínovej ulici. Bol som tam s Tomášom a dcérou. Na ďalšej koľaji bola odstavená poschodová súprava Bp a pred staničnou budovou odfukoval „Štoker“ 556.036. Aj som urobil zopár záberov na čiernobiely kinofilm, aj fotky z filmu som mal, len tie fotky neviem ani za svet nájsť...

Spomienky mi prerušilo trúbenie „Karkulky“. Prechádzame okolo nemenovanej poisťovne Alianz, hypermarketu Lidl, na opačnej strane vidieť zvyšky vlečiek, pretíname Riazanskú ulicu, míňame bývalú zastávku Bratislava-Slovany. Túto zastávku kedysi nazývali Stollwercková továreň podľa blízkeho závodu na čokoládu (Mňam!), dnes známu ako Figaro. Hrmíme cez Jarošovu ulicu, zasúvame sa do Filiálky a zastavujeme až na konci stanice.

Tu je prvá oficiálna fotozastávka, čo potvrdzujeme vyrojením sa z vlaku, hľadaním a zaujatím čo najlepšieho miesta na fotenie. Taká fotozastávka je celkom zábavná. Fotovači si hľadajú miesto, odkiaľ by urobili ten najlepší fotozáber. Na fotozastávkach vždy vytvoria fotoskupinu na prvom najlepšom fotomieste. Pravda, ak člen fotoskupiny vyčerpá svoje predstavy o umiestnení daného objektu vo svojich fotozáberoch na jednom fotomieste, snaží sa objekt záujmu umiestniť do fotozáberov z iného fotomiesta (iný uhol pohľadu, iné pozadie, vylúčenie nežiadúcich predmetov z fotozáberu, atď.). Aby to zrealizoval, je nutné, aby sa premiestnil. Jednoducho, pri fotozastávkach po krátkom čase nastáva vo fotoskupine fotohmýrenie, práve týmto premiestňovaním jednotlivých členov fotoskupiny, pričom si navzájom lezú do fotozáberov. Toto vyvolá u niektorých členov fotoskupiny reakciu, ktorú dávajú najavo aj slovne. Vypadni! Uhni! Zalez! Skry sa! Nezavadzaj! Dvere! Zhruba toto je základný fotoslovník členov fotoskupiny počas fotohmýrenia. Samozrejme, fotoslovník je oveľa bohatší, ale pokladal som za správne reprodukovať tu len tie základné slová. Ak sa chcete dozvedieť viac, nech sa páči prihláste sa na ktorúkoľvek akciu takéhoto zamerania a určite si svoj fotoslovník obohatíte o ďalšie výrazy. Poznámka: vo fotoskupine sa môžu vyskytnúť a filmovači.

Vlak je trochu blízko, tak Peter s ním kúsok cúva za neustáleho cvakania fotozávierok. Ufo a Johny ešte predtým odstránili z „Karkulky“ socialistickú výzdobu. Veď všade dookola zúri demokracia. Objavujem dvojčlenný spravodajský štáb televízie TA3, redaktorka a kameraman. Á, to je tá žena, ktorá nám obsadila fleka vo vozni ešte na „Dynamitke“. Vlak zacúval pred staničnú budovu a my sa premiestňujeme po svojich na druhú časť prvej fotozastávky. Zrazu sa ocitám za štábom TA3. Napadá ma opýtať sa, kedy šot z našej akcie pustia do obrazového éteru. To som nemal robiť! Redaktorka sa hneď chytá príležitosti a vyzvedá, čo ma na túto akciu pritiahlo, čo sa mi páči na železnici, a že so mnou urobí krátky rozhovor (ešteže nie krátky proces) a mám niečo povedať do kamery. No, čo som komu urobil! Ja a hovoriť do kamery?! Odmietam. Prehovára ma. Odmietam. Prehovára ma. No, dobre! Ani neviem, čo budem hovoriť, ako sa mám tváriť. Nakoniec je to v pohode. Kecám asi dve minúty a som rád, keď kameraman skláňa kameru. Ani to nebolelo, ale nemám z toho dobrý pocit. Ani neviem prečo. Večer som sa teda videl v telke. Z celého rozhovoru nechali poslednú vetu. Hľa, televízne hviezdy to v začiatkoch nemajú ľahké!

Stanicu Bratislava filiálka poznajú skôr narodení bratislavčania (prešporáci) pod názvom „Fiók“, čo je vlastne filiálka maďarsky (podľa slovníka je fiók aj zásuvka, schránka, pobočka alebo priečinok). Železničná trať, na ktorej sa stanica nachádza je najstaršia na území Slovenska. Tadiaľto viedla konská železnica z Bratislavy do Svätého Jura, na ktorej začala prevádzka 27.9.1840. Pôvodná „konská“ stanica sa nachádzala zhruba v priestore vymedzenom dnešnými ulicami Legionárska, Krížna, Trnavským mýtom a budovou Železničnej nemocnice a polikliniky. Zachovala sa len budova na rohu Legionárskej a Krížnej ulice. Trať z „Dynamitky“ do „Fiók-a“ v súčasnosti už nie je trať, ale spolu so stanicou Bratislava filiálka je len obvod stanice Bratislava predmestie. Filiálka leží v žalúdku istej skupine ľudí, ktorí by stanicu najradšej zrovnali so zemou. Iní snívajú o koncovej stanici, do ktorej by prichádzali osobné vlaky z okolia Bratislavy. Nájdu sa aj odvážnejší, ktorí „Fiók“ chcú vopchať pod povrch zemský a spojiť s Petržalkou tunelom. Ak sa naplnia vízie odvážnejších, možno sa z Bratislavy budeme voziť do Paríža supervlakmi TGV......

Vlak pózuje pred staničnou budovou a my fotujeme ostošesť. Keď sme už prakticky vyčerpali všetky fotomiesta a fotozábery by sa donekonečna opakovali, nastupujeme do vlaku a ten cúva na druhú fotozastávku. Kameraman TA3 je v akcii. Filmuje výjazd zo stanice. Snažím sa dostať „Karkulku“ do fotozáberu cez okno čelných dverí „osemdveráka“, ale sa mi nedarí. Buď mám malý foťák, alebo je „Karkulka“ veľká, alebo je blízko, alebo som ja blízko...

Druhá fotozastávka je kúsok za priecestím na Jarošovej ulici. Pozadie nám tvoria budovy mlynu PMD-Union, do ktorého ústi vlečka z „Fiók-a“. Ani neviem, či sa využíva. Scenár fotozastávky je rovnaký: fotovači, fotomiesto, fotohmýrenie, fotoslovník... A opäť nástup a cúvame späť na „Dynamitku“. Zastavujeme pri nástupišti a čakáme na voľno. Samozrejme, čas využívame na fotovanie. Potom nástup a vlak smeruje do stanice Nové Mesto.

Ani sme sa nenazdali a vlak zastavuje pri prvom nástupišti. Tu sa uskutoční obeh súpravy, pretože ďalšia cesta povedie na hlavnú stanicu. „Karkulku“ odpájajú, robím zopár fotozáberov. Fotujem osamotenú súpravu a obiehajúcu „Karkulku“. Moja pozornosť, ktorú mám venovať zrekonštruovanému tretiemu nástupišťu a druhému v rekonštrukcii, sa obracia na žalúdok, v ktorom čosi škŕka a vŕzga napriek tomu, že ráno som žalúdok naplnil. Tie isté problémy má aj koko, tak dávam foťák do ruky Tomášovi a s kokom ideme snoriť po nejakom jedle. Inštinkt nás ťahá na jediné možné miesto. Do vestibulu staničnej budovy. Tam sa poneviera zopár indivíduí v uniforme. Dva bufety zatvorené, tretí otvorený, ale výber je príliš malý a k tomu ešte nechutný. Takisto je nechutný aj bufeťák. Pardón! Bufetár. Odchádzame s dlhým nosom a škŕkajúcim žalúdkom.

„Karkulka“ je už pripojená na opačný koniec súpravy (za ňou F a Byz-k). Idem ešte pofotovať akciový vlak spredu a ľaľa! Dvojčlenný spravodajský štáb TA3 „trápi“ jedného člena KPHŽD. Nech mu všetci svätí pomáhajú! Pomaly nastupujeme a vlak sa pohýna. Smer hlavná stanica. Rozprávame sa a pozeráme na okolie trate. Vajnorská ulica, „Dynamitka“, trať na filiálku, Račianska ulica, študentský domov Mladá garda, prechádzame popod trate 120 a 130, rušňové a vozňové depo Bratislava hlavné... Objavujú sa prví „externí“ fotovači. Na vinohradskom zhlaví hlavnej stanice registrujeme filmový štáb VLAKY.NET - Pio a jeho pomocníci wlacho, Uragán a Víchrica. V tej veľkej rýchlosti som možno nepostrehol všetkých. „Akciový“ vlak vchádza k prvému nástupišťu ako mimoriadny osobný vlak do Stupavy. Tak toto na digitálnych „Pragotronoch“ ešte nesvietilo! Bezpečne to ukladám na kartu môjho fotokompaktu.

S úľavou zisťujeme, že vlak stojí a my so škŕkajúcimi žalúdkami vyskakujeme a okupujeme bufet na prvom nástupišti. Zašuchtal som sa a pri bufete už škŕkajú aspoň desiati, nechce sa mi čakať, tak utekám na druhé nástupište. Tam niet prakticky nikoho. Ani neviem, čo by som si dal. Nakoniec všetko vyriešia Horalky, najlepšie napolitánky na svete. Do odchodu ostáva dosť času. Svoje rozprávanie preruším. Ozvem sa, tesne pred odchodom v druhej časti, kedy je na programe hlavný bod tejto akcie - trať z odbočky Devínske Jazero do Stupavy. Teraz si chcem vychutnať tie Horalky.