Z archívov čiernej kroniky - I. časť: Každý je taký starý, ako sa cíti

Jeho vznik sa datuje asi do roku 1960 alebo 1961 – presný dátum ani miesto, bohužiaľ, nie sú známy. To však nič nemení na jeho zvláštnosti, napínavosti a napokon i nepochopiteľnosti. Hľa, čo všetko sa môže stať, keď sa dospelí ľudia začnú meniť na nezbedné deti.

Rozprávanie môžeme začať vo vratnej stanici ČSD, kde krátko pred prevzatím manipulačného vlaku na spiatočnú cestu rušňová i vlaková čata zavítali do staničnej reštaurácie. Vypili si „desiatku“ pivo a pri sviežom nápoji, v dobrej nálade, došlo medzi rušňovodičom, sprievodcom vlaku a starším sprievodcom k nevinným žartovným roztržkám. Sprievodca najprv úmyselne udrel rušňovodičovi do ruky, z ktorej mu vyrazil cigaretu a tá spadla na zem. Po zapálení novej cigarety sa situácia opakovala a rušňovodič, aby nezostal nič dlžný, cigaretu zodvihol a hodil sprievodcovi do piva.

V reštaurácii sa zdržali asi pol hodiny, potom nastúpili všetci traja službu k nákladnému vlaku, ktorý mal dočasne iba služobný vozeň. V nemiestnych žartoch sa pokračovalo ďalej: rušňovodič natrel olejom uzatvárací kohút kúrenia na služobnom vozni a tiež rukoväť koncovej návestnej lampy, hodil do služobného vozňa zapálenú kúdeľ a vymočil sa na kus rozpálenej tehly, ktorú potom položil do služobného vozňa na kúrenie, aby svojim rivalom spríjemnil pobyt vo vozni.

Ani sprievodca ale tak ľahko nevzdal tento „boj“. Počas jazdy vlaku vystúpil čelnými dverami služobného vozňa na rušeň (ktorý išiel v obrátenom postavení, t.j. komínom k súprave) a priviazal tiahlo odvodňovacieho kohúta k držadlu na dymnici. Keď rušňovodič závadu odstránil, vec opakoval starší sprievodca. Počas pobytu v ďalšej stanici, kde vlak doberal vozne, vyliezol starší sprievodca na strechu služobného vozňa a chcel hodiť do komína rušňa brezový konár. Rušňovodič ho však pri tom prichytil, nuž starší sprievodca zostúpil dolu.

Úlohu s brezovým konárom sa podarilo uskutočniť až počas ďalšej jazdy, keď ho do komína vhodil sprievodca a navyše prikryl celý komín starým plášťom. Keď to rušňovodič zistil, otvorením regulátora a vytiahnutím vyrovnávača tlaku pary do komína sa mu podarilo konár aj s kabátom odfúknuť. Potom sprievodca, stále počas jazdy, preliezol zo služobného vozňa na rušeň a kabátom zakryl svetlo horného reflektora, ktorý si rušňovodič rozsvietil aby videl na nezbedníkov. Keď sa sprievodca vrátil do služobného vozňa, zistil, že svetlo nie je celkom zakryté a chcel znova prejsť na rušeň. Svoj šibalský kúsok ale už dokončiť nestihol. Pri preskakovaní sa pošmykol a spadol medzi rušeň a služobný vozeň, ktorý ho na mieste usmrtili. Zdanlivo nevinná vystrájanie sa razom zmenilo na tragédiu. Rozumné správanie v tomto prípade najviac postrádal 32-ročný otec troch detí.

Strohý záver prípadu znie, že u všetkých zamestnancov bol zistený nesprávny a nezodpovedný výkon služby, nerešpektovanie a hrubé porušenie predpisu o bezpečnosti práce a hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

(spracované podľa Železničář 1962 / str. 116)

Ilustračné foto autor.