Z archívov čiernej kroniky - IV. časť: Čo ste na rozum?!
V našom seriáli sa opäť vrátime do trochu hlbšej histórie, aby sme tam zistili, že ani dobre mienený pokus o zabránenie železničnej nehody sa nemusí vždy stretnúť s pochopením. A k zamysleniu núti aj otázka peňažnej odmeny...
V rozprávaní sa ocitneme na staniciach Hronský Beňadik a Kozárovce. Je mrazivé zimné ráno 20. decembra 1961. Teplomer ukazuje nepríjemných -11°C a keďže je ešte len okolo štvrtej hodiny rannej, celý kraj je stále ponorený v hlbokej tme. Počas nočnej služby bola dopravná situácia priaznivá a nočné ticho iba občas narúšal prechod pravidelného vlaku.
Výpravca v Hronskom Beňadiku o 04.01 h prijal z Tekovskej Breznice vlak 701 a krátko po jeho prijatí sa informoval na opačnú stranu, do Kozároviec, ako ide osobný vlak Os 510. Tento osobák mal už z Bratislavy ‚solídnych‘ plus 40 minút a po stanicu Levice sa meškanie vôbec nedarilo skrátiť, ba pri odchode z Levíc (o 03.37 h) sa ešte trošku natiahlo na výsledných 45 minút.
Dozvedel sa, že pre tento osobný už bol dávaný z predchádzajúcej stanice predvídaný odchod na 04.02 h, ale skutočný čas odchodu ešte nebol hlásený. Výpravca z Kozároviec v tejto veci vypovedal, že pri telefonickom hovore zároveň ponúkol vlak Os 510 do Beňadika v súlade s predpisom, čo však výpravca v Beňadiku poprel.
O päť minút neskôr (04.07 h) výpravca v Beňadiku obdržal hlásenie o odchode opačného vlaku 701 z Tekovskej Breznice a tak údajne znova zavolal Kozárovce a ponúkol tento vlak na trať. Zapísal si údaje o prijatí vlaku s časom 04.08 h a nastala situácia, keď on mal riadne zaevidovanú ponuku a prijatie vlaku 701, ale o vlaku 510 ani čiarku, zatiaľ čo v Kozárovciach vznikla presne opačná situácia. Každý mal vedomosť iba o ‚svojom‘ vlaku a tak zákonite nemal kto zabrániť tomu, aby odišli na jednokoľajnú trať proti sebe. Ich zrážka už mala byť iba vecou náhody a pozornosti rušňovodičov.
Ako prvý dorazil osobák 510 do Kozároviec o 04.10 h. S odchodom 45 minút zmeškaného vlaku sa výpravca ponáhľal natoľko, že návesť ‚Rozkaz na odchod‘ dával smerom k rušňu aj bez návesti ‚Pohotoví na odchod‘ od vlakvedúceho. Ten ju nedával, lebo stále trvala vykládka batožiny zo služobného vozňa. Rušňovodič po návesti od výpravcu uviedol rušeň do pohybu, ale keď manipulant a vlakvedúci spozorovali, že vlak sa pohýna, návesťou ‚Stoj, zastavte všetkými prostriedkami‘ ho hneď zase zastavili.
Vlak sa vďaka vykládke a tejto nepríjemnosti zdržal o dve minúty dlhšie a na trať odišiel o 04.13 h. Po jeho odchode sa výpravca vrátil do dopravnej kancelárie a chcel ohlásiť čas odchodu do Hronského Beňadika. Tamojší výpravca sa však nehlásil, lebo bol práve vonku, pri vlaku 701. Zapísal údaje do dopravného denníka a chvíľu poklebetil s vlakvedúcim od Mn vlaku, keď zbadal, že ho volá Hronský Beňadik.
Zodvihol teda a z druhého konca sa ozvalo hlásenie o odchode vlaku 701 z Beňadiku. Na to prekvapene poznamenal: ‚Ale tu sú Kozárovce‘, lebo mu napadlo, že snáď ide o nejaký omyl. Beňadik opäť zopakoval, že vlak 701 odišiel včas. Nasledovala už iba nešťastná reakcia: ‚Veď vlak 510 odišiel o 4.12. Keď môžeš tak si zastav vlak!‘. Vlak ale 701 v tom čase už zmizol z dohľadu. Obaja výpravcovia tak iba stáli vonku a počúvali, čo sa bude na trati diať, z ich strany sa nedalo robiť vôbec nič.
V tých chvíľach už poriadne dlho stoja na scéne hlavní hrdinovia. Sú dvaja, železničiari (zámočník v RD Zvolen a staničný robotník), stoja na zastávke Psiare a čakajú na zmeškaný osobný vlak 510, aby ním mohli odcestovať do práce. V mrazivej tme podupávajú na zastávke aby sa aspoň trochu zahriali, keď v dokonalom tichu zámočník postrehol zvuk rozbiehajúceho sa parného rušňa zo smeru od Kozároviec. Konečne ide osobný vlak...
Za okamih však oveľa viac zbystril pozornosť, keď profesionálnym sluchom rozpoznal rovnaký zvuk aj z opačnej strany – od Hronského Beňadika! Svojmu kolegovi položartom povedal, že vlaky sa budú križovať práve na ich zastávke. Ten reagoval, že určite zle počuje, veď to predsa nie je možné. Zámočník mykol plecom: ‚Veď uvidíme‘.
O 04.17 h dorazil na zastávku Psiare vlak Os 510 a zastavil. Zámočník, vedomý si svojej povinnosti sa ponáhľal za vlakvedúcim, aby ho upozornil na nebezpečenstvo v podobe protiidúceho vlaku a zabránil výprave vlaku zo zastávky. Vlakvedúci, zrejme znechutený veľkým meškaním vlaku, ktoré navyše len pred chvíľou narástlo zbytočným zdržaním, podráždene odpovedal, nech mu nerozpráva hlúposti a všeobecne známe gesto na svojom čele doplnil slovami: ‚Čo ste na rozum?‘.
Dvere na súprave sa pozatvárali, nuž dal trúbkou znamenie na odchod a vlak sa pohol v ústrety nehode. Zámočník najprv neveriacky zostal stáť na nástupišti, ale keďže vlak úplne suverénne začal zvyšovať rýchlosť, pripustil, že možno išlo iba o posun v stanici. Nechcel predsa zmeškať do práce a preto, hoci s obavami, nastúpil na schodíky prvého vozňa. Jeho presvedčenie o tom, čo počul, však bolo dostatočne pevné na to, aby zostal vonku na schodíkoch, odkiaľ mal lepší výhľad dopredu na trať. Vlak nabral iba malú rýchlosť, keď sa oproti, z oblúka, vynorili dve biele svetlá vlaku 701. Zámočník, pre ktorého to nebolo žiadnym prekvapením, zakričal na svojho dedinského kolegu: ‚Pišta, vyskoč! Vlak ide proti nám.‘ Zároveň volal na vlakvedúceho, aby rýchlo zastavili vlak.
Ako už bolo povedané, vlak mal malú rýchlosť, preto bez problémov mohol aj vlakvedúci zoskočiť zo služobného vozňa vedľa koľaje a lampášom dávať návesť ‚Stoj, zastavte...‘. Vlaky napokon zastavili od seba na vzdialenosť asi 80 metrov, bez následkov. Ak nerátame nárast meškania o ďalšiu pol hodinu.
Nebyť však pozorného a uvedomelého prístupu zámočníka z RD Zvolen, mohlo ľahko dôjsť aj k zrážke, pretože svetlá sa dajú v tých miestach zameniť s autami idúcimi po súbežnej ceste. K ťažkej havárii nedošlo aj vďaka náhode, keď medzi spomenutými stanicami prebiehala v tých dňoch obnova zvršku a najvyššia rýchlosť bola obmedzená na 30 km/h.
Peňažnú odmenu dostal rušňovodič vlaku 701, úplne zaslúžene aj zámočník, ktorý upozornil vlakvedúceho na nebezpečenstvo, ale čuduj sa svete... dokonca aj samotný vlakvedúci! Prosím pekne, vraj za ‚sledovanie cesty pred vlakom 510 po upozornení osobou stojacou na zastávke Psiare a včasné dávanie návesti Stoj, zastavte všetkými prostriedkami‘. Ako je možné, že vlakvedúci po upozornení od iného železničiara (!) na hroziace nebezpečenstvo, miesto toho, aby zariadil okamžité krytie vlaku, dovolí jeho odchod zo zastávky – a ešte dostane odmenu?! Nech sa zamyslí každý sám...
Súvisiace odkazy
- Z archívov čiernej kroniky: 2.1.1956, Bratislava filiálka, 3.3.2010 8:00
- Z archívov čiernej kroniky - X. časť: Výlet do Anglicka, 12.6.2007 13:55
- Z archívov čiernej kroniky - IX. časť: Čierna, a nad Tisou, 10.4.2007 11:40
- Z archívov čiernej kroniky - VIII. časť: V mene zákona, vzdajte sa!, 10.2.2007 16:10
- Z archívov čiernej kroniky - VII. časť: Ukončite výstup a nástup..., 9.11.2006 15:40
- Z archívov čiernej kroniky - VI. časť: „Oné, čo sme to vlastne za vlak?“, 21.9.2006 8:30