Koľaj do Gabčíkova – In Memoriam

Takmer jediné čo vieme je, že existuje a keďže je zakreslená aj v autoatlasoch Slovenska, nie je veľkým problémom zistiť si jej trasu. Aj ja som už dávno vedel, že z Dunajskej Stredy odbočuje akási koľaj, ktorá slúžila pri výstavbe vodného diela. Ale poznáme to, predstavu viac než 10 km dlhého pochodu fádnou rovinou mení človek na skutočnosť len veľmi ťažko. A ospravedlňuje sám seba s tým, že čoskoro sa určite nájde čas a chuť navštíviť takú zaujímavosť, akou vlečka Gabčíkova nepochybne je. Bola totiž vybudovaná len pre jednorazový účel – výstavbu vodného diela, ktoré netreba nikomu obzvlášť predstavovať. Kvalite jej stavby to však neubralo, pretože musela vydržať aj prejazdy ucelených Pn vlakov ťahaných „sergejmi“. Svojou dĺžkou vyše 15 km sa okrem toho radí medzi najdlhšie vlečky na území bývalého Československa.

Ako som už spomenul, o vlečke bolo zverejnených len minimum informácií a jej koľaj asi od roku 1989 zaspala spánkom Šípkovej Ruženky. Akoby vôbec ani nebola. To, že je stále medzi nami pripomínalo iba zopár priecestí a na nich koľaje vyčnievajúce z asfaltu pre „potešenie“ vodičov. Tento stav sa zdal byť taký samozrejmý a nemenný, že som svoju návštevu tých miest odkladal až do začiatku septembra. Vtedy som náhle objavil na internete vyhlásenie verejnej súťaže podniku Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava na odstránenie príchodovej cesty a železničnej vlečky k vodnému dielu Gabčíkovo (a vrátenie pozemkov do pôvodného stavu) s dátumom otvárania obálok 10. 3. 2006.

Situácia sa zdala byť vážnou a preto som bezodkladne hneď najbližší víkend, 9. 9. 2006, vyrazil s jasným cieľom, zachytiť kus miznúcej histórie prv, než sa do nej pustia stroje. Nebudem to už ďalej naťahovať. Prišiel som neskoro. Príliš neskoro na to, aby som ju našiel keď už nie v plnej kráse (to by sme sa museli vrátiť takých 20 rokov v čase), ale aspoň v kompletnom stave. Všetko nasvedčuje tomu, že likvidácia prebehla v letných prázdninových mesiacoch, keďže ešte stále nie je dokončený odvoz asfaltu z niektorých úsekov príchodovej cesty. Podľa stupňa zarastenia bývalého telesa je zrejmé, že koľaj rozoberali smerom od Gabčíkova ku Dunajskej Strede. Podľa informaácií, ktoré som dostal na stanici v Dunajskej Strede bol demontovaný materiál vlečky odvážaný po koľaji, ale hlavy koľajníc prekryté asfaltom (aj na krajnici) vo mne vzbudzujú silné pochybnosti.

Stav je teda momentálne taký, že vlečková koľaj, ktorá vedie z Dunajskej Stredy najprv súbežne s traťou do Komárna, zostala zachovaná cca do km 2, po priecestie štátnej cesty Komárno – Dunajská Streda – Bratislava. V tomto priestore, tesne pred priecestím, sa v súčasnosti buduje rozvetvené koľajisko (odhadom tam budú cca tri koľaje) pre akýsi budúci kontejnerový terminál. Ďalej až po Gabčíkovo všeobecne platí, že koľaj zostala zachovaná už iba v asfalte jednotlivých priecestí, z betónových mostov ponad vodné toky zostali iba oporné múry, resp. na tom najväčšom zatiaľ stojí uprostred riečky osamotený pilier.

V úseku od spomenutého priecestia až po priecestie cesty Gabčíkovo – Trstená na Ostrove (tj. najväčšia časť trasy) je trať i súbežná cesta rekultivovaná tak dôkladne, že už budúci rok bude asi veľmi ťažké identifikovať ich smerovanie! To napokon vidno aj z priložených fotografií. V poslednom úseku až k oplotenému vodohospodárskemu areálu je ešte viac-menej zachovaný aspoň štrk a tesne pred areálom dokonca aj podvaly s podkladnicami. Aspoň toľko hádam zostane zachované na túto jedinečnú stavbu pre budúcich pár rokov.

Čo dodať na záver? Vraciam sa v spomienkach o tých pár dní dozadu, ako stojím na železničnom priecestí. Iba dva páry koľajníc dlhé päť metrov. Všetko čo pripomínalo trať napravo i naľavo je už navždy preč z povrchu zemského a opodiaľ ako symbol toho, čo sa tam len pred nedávnom udialo, odpočíva mechanizmus, ktorý ešte musí dokončiť dielo skazy na posledných kusoch asfaltovej cesty. Neubránim sa smútku a cítim sa, akoby som stál pri smrteľnej posteli niekoho, koho som ľúbil, ale nestihol som mu povedať ako veľmi. Tak už len pár prostých slov, Gabčíkovská koľaj, hoci som Ťa nemohol lepšie spoznať, nikdy na Teba nezabudnem. Odpočívaj v pokoji...

PS: Ak si niekto čokoľvek pamätá z výstavby a prevádzky na vlečke alebo nebodaj vie o nejakých fotografiiách z tých čias, budem za všetkých veľmi rád, ak sa s nami o tieto vzácnosti podelí.