VIII. ročník Grand Prix Slovakia - Nostalgia v oblakoch pary

Odchod bol naplánovaný na 7:35 zo žel. st. Vrútky cez Hornú Štubňu – Kremnicu – Hronskú Dúbravu – Zvolen os.st. až do cieľa, ktorým bolo RD vo Zvolene. Väčšina nadšencov si už obsadila svoje miesta a pripravení čakali na hvizd výpravcovej píšťalky. „Modrý šíp“ sa rýchlym tempom presúval po železnej dráhe, ktorá sa vinie krásnymi zákutiami Turca a Horehronia do Zvolena. Na stanovišti sa počas celej cesty striedali páni rušňovodiči Laco Jambor a Dušan Vaňko (obaja zo spolku Výhrevňa Vrútky). 

Počas cesty bolo naplánovaných zopár fotohaltov, kde si na svoje prišli všetci nadšenci, ktorí holdujú „vlakofotománii“. Každý kto mal pri sebe výdobytky modernej doby, ktoré disponovali objektívmi a spúšťou rýchlo vyskákali a po odfotografovaní opätovne naskákali do „Modrého šípu“, aby sa mohlo pokračovať v ceste a aby sa meškanie nezvyšovalo. Aj tak nakoniec došiel „Modrí šíp“ do cieľa s meškaním oproti plánovanému príchodu cca o 35 min. V rámci udržiavania kontaktov a aby cesta ubehla rýchlejšie sa v interiéri „Modrého šípu“ konala prehliadka albumov a fotografií, štúdium literatúry a samozrejme výmena informácií o tom, kto, kde, čo, kedy, ... takto správne naladení nadšenci histórie a pary vystúpili vo Zvolene o 10:15, v priestoroch, kde sa konala súťaž parných lokomotív.

Zvolil som si inú taktiku návštevy a účasti na tomto krásnom podujatí, ktorému v tento deň prialo počasie. Vystúpil som na  žel. os. st. Zvolen. Keďže som na pôdu zvolenskej stanice zavítal opäť po 2 rokoch, povedal som si, že do RD zájdem aj po vlastných. Pobral som sa pomalým krokom s foťákmi na hrudi na koniec 1. nástupištia popod Zvolenský zámok cez priestory RD až priamo pred Zvolenskú nákladnú stanicu, kde sa pomaly schádzali davy nadšencov, obdivovateľov a priateľov železníc. 

Počas cesty som venoval pár záberov posunujúcej 210.013, preprahu dvojice „zamračených“ na nákladný vlak na čele so 751.126, ktorá mala namierené smerom cez nákladnú stanicu do Lučenca. Nákladnému vlaku, ktorý práve dorazil so smeru Hronská Dúbrava na čele s „laminatkou“ 240.042. Z RD už boli pripravené pred vstupom do stanice „pomaranče“ T 679.019 a T 678.0012, kde poslušne čakali na signál voľno. V stanici už na nich čakali pripravené osobné vozne, ktoré tvorili spolu s „pomarančmi“ súpravu mimoriadneho osobného vlaku Os 30234. Ten mal namierené do Banskej Bystrice pre ďalších návštevníkov GPS, ktorý mal potom príchod na nákladnú stanicu vo Zvolene o 12:25. Pred oblúkom do zastávky Zvolen - mesto netrpezlivo striehli na mimoriadny vlak na čele s T679.019 a postrkom T678.0012 nadšenci s kameramani a fotoaparátmi (aj z vlaky.net), aby si zvečnili „pomaranče“ v pozadí so Zvolenským zámkom. Po prejazde mimoriadneho osobného vlaku oblúkom sa skupinka fotografov a kameramanov pobrala smerom k nákladnej stanici. Pred vstupom do RD už boli zoradené za sebou jednotlivé parné lokomotívy, ktoré sa predstavili návštevníkom na točni ( 220.204 + 422.0108 + 310.433 + 313.432 + 17 c OeSEK  + 331.037) so svojimi lokomotívnymi čatami (súťažnými družstvami).

Pomalými krokmi a bystrím okom som vstupoval na „posvätné miesta“ RD Zvolen. Z dôvodu veľkej migrácie návštevníkov (poučený so VI. ročníka GPS) som vynechal tento rok návštevu výstavy rušňov a parných lokomotív pred rotundou a točňou RD. Radšej som navštívil zákutia RD, kde sa nepohybovalo, tak veľa návštevníkov. Poobzeral som si 210, 240, 754, 736, 773 aj 840, ktoré čakali na svoje výkony, s konštatovaním, že už to nie je to čo bývalo kedysi. Pred dvoma rokmi tu stála kolóna motorových vozňov radu 850, 851. Dnes už po nich nebola ani stopa. Na dvoch nákladných vozňoch odpočívali časti (kryt stanovištia, kotol s vytrhanými ......,dalo by sa konštatovať, že je to už iba kopa šrotu) parnej lokomotívy, žiaľ nepodarilo sa mi vypátrať o akú radu sa jednalo. Čo ma zaujalo boli už žiaľ zrušené dva rušne rady 753.299, 753.147, ktorým patrilo miesto na poslednej koľaji za RD. Našili sa aj taký, ktorí im venovali pár záberov a so záujmom pátrali, tak ako ja, aké mali presné číselné označenie.

Prechádzkou opravárenskými halami, kde práve prebiehali wap čistiace práce na jednom z radu čmeliakovitých, som privoňal novému náteru na rade 773, ktorá čakala na dokončovacie práce a neďaleko som objavil 754.054 s vyviazanými podvozkami, ktorá sa podrobila oprave v RD Zvolen. Pozrel som sa na hodinky...nuž, čas pokročil a moja pomalá chôdza naberala na rýchlosti. Rýchlim krokom som sa presunul do dejiska VIII. ročníka GPS.

Ešte pred samotným začiatkom súťaže si mohli postupne návštevníci, obdivovatelia, priatelia a nadšenci železnice vyobzerať a vyfotiť, každú so zúčastnených parných mašiniek. Navštíviť stánky s občerstvením, taktiež navštíviť vozne, kde si prišli hlavne na svoje modelári. Na konci prvého nástupištia nákladnej stanice stáli dva jedálenské vozne rumunských železníc (CFR). Novinka na GPS. Poviem pravdu bol som príjemne prekvapený, keď som navštívil tieto pojazdné stánky. Z vonku mi to pripomínalo vozne maďarských železníc (MÁV). Upútal ma hlavne interiér jedálenských vozňov. V interiéry, ale aj z obsluhy bolo cítiť rumunskú kultúru, krajinu, zvyky, hudbu, jedlá... chvíľami som mal pocit, že ozaj cestujem spoločnosťou CFR do Bukurešti. Nechcem byť kritický, ale keď to porovnám z vozňami, ktoré sú na našich železniciach... ta kultúra, prejav niečoho, čo pripomenie cestujúcemu Slovenskom žiaľ chýba. Až na tie ceny, ktoré mi nepripomínali ani Slovensko ani Rumunsko.

Bol čas príchodu mimoriadneho osobného vlaku z Banskej Bystrice, ktorý priviezol aj vzácnych hostí, ku ktorým patril aj primátor mesta. Čas už začal plynúť rýchlo a do odštartovania prvej z disciplín zostávalo len 35 min. V dave som zhliadol Pia s celou rodinku, mávnutím ruky som ho pozdravil a o 13 tej to všetko začalo, moderátor podujatia postupne predstavil v krátkosti čo to z histórie o jednotlivých mašinkách a ich posádkach a už boli pripravené v štartovom poli na ukážku svojej rýchlosti a zručnosti obsluhy. Postupne sa predstavili v týchto súťažných disciplínach:

1. Šprint na 2 x 100 m
2. Šprint s presnosťou zastavenia
3. Anglická pošta
4. Pivo na spojnici
5. Pomsta Indiánov
6. Dámy na koľajniciach
7. Sud na koľajnici – (pripomenulo mi tu jednu pesničku slovenskej ska skupiny s názvom Mládenci )

Po vyhodnotení výsledkov odbornou porotou a sčítaním trestných bodov bolo konečné poradie nasledujúce:

1. miesto: Solok Výhrevňa Vrútky – 310.433
2. miesto: Výtopna Moravská Ostrava – 313.432
3. miesto: Klub historických vozidiel Zvolen – 422.0108
4. miesto: Rakúsko – 17c
5. miesto: Bratislava – 331.037
6. miesto: Maďarsko – 220.204

Touto cestou by som chcel ešte raz zablahoželať členom spolku Výhrevňa Vrútky, k prvému miestu a samozrejme aj ostatným súťažným posádkam, ktoré nám spríjemnili krásnu jesennú sobotu ukážkami svojich zručností a nádherou parných mašiniek. Taktiež veľká vďaka patrí organizátorom, sponzorom a všetkým, ktorí svojou trochou prispeli ku skvelej atmosfére VIII. ročníka Grand Prix Slovensko. Určite sa už teraz mnohí tešia na IX. Ročník tejto skvelej nostalgickej akcie vo Zvolene. Dovidenia o rok priatelia pary.