Regionálky, ich osudy a život na nich (II. časť)

Trať bola daná do užívania 17.10.1909. Patrí tiež medzi trate na ktorých, bola pozastavená osobná doprava r oku 2003, ale podarilo sa ju obnoviť a jazdí sa tu dodnes. Trať je jednokoľajná a je dlhá 19,070 km z toho prevádzkovaná dĺžka je 18,938 km. Trať začína v stanici Šaľa, ktorá leží na hlavnom ťahu Bratislava - Štúrovo a koncovou stanicou, je Neded. Trať celá leží na rovine. Súbežné s traťou vedie cesta zo Šale do Kolárova, ktorá križuje železnicu hneď v jej začiatku a to v Šali. Na trati nie sú žiadne návestidlá. Trať križuje 17 priecestí z toho 4 mieste komunikácie, jedna cesta II. triedy, jedna cesta III. triedy a zvyšok sú účelové komunikácie zväčša smerujúce na polia. Iba jedno z nich je zabezpečené svetelným zariadením so závorami a to je v Šali, spoločné aj pre trať Bratislava – Štúrovo, na ostatných sú iba klasické kríže, poprípade tabule STOP.  

 Na trati sa nachádzajú:

2 staničky – Žihárec a Neded,

3 nákladiská - Diakovce, Tešedíkovo a Vlčany,

a jedna zastávka - Žihárec zastávka.

Najvyššia dovolená rýchlosť na tejto trati je 60 km/h. Konfigurácia staníc a nákladísk ako by bola robená cez kopírák, 3 staničné koľaje z toho 2 dopravné kvôli križovaniu a jedna manipulačná kvôli nakládke a vykládke tovaru. Výhybky sú obsluhované ručne a majú výmenové zámky, s ktorými sa uzamykajú v oboch polohách. V stanici Neded trať končí za bránami družstva. Nachádza sa tu prečerpávacia rampa pre PHM. Vo Vlčanoch pri nakladacom priestore som objavil plomby na uzamykanie nákladných vozňov, dokonca z roku 2005. Nejaký náklad sem možno ešte jazdí sporadicky aj teraz. Z fotiek vidieť v akom stave sú staničné budovy. Niektoré sú ešte obývané, tie ujdú, ale v takom Tešedíkove, za mrežami v miestnosti, ktorá slúžila dopravnému zamestnancovi nájdeme ešte stôl a rôznu výstroj používanú na trati, ináč ostatné špina a hnus. Však si to viete aj sami predstaviť. Najviac ma zaujala čakáreň na zastávke Žiharec zastávka. Je to paráda. Obrastená plechová búdka.

Osobnú dopravu pre 3 páry vlakov, ale iba v pracovné dni, zabezpečuje jeden motorový vozeň 810. Keď som sa bol previezť bol som prekvapený z obsadenia vozňa. Jednoducho sme išli zo Šale plný. Cestou naspäť sa postupne ľudia tiež nazbierali. Obsadení sme boli asi na 60 percent.

Od miestnych znalcov sa dozviete aj to, že trať mala pokračovať ďalej až do Komárna cez Kolárovo. Ale pre veľký počet zákrut by to nemalo veľký zmysel ako rýchlejší variant spojenia s Komárnom.

Týmto sa dostávam k ďalšej trati.

Vzhľadom k tomu, že už som nemal možnosť previesť sa po tejto trati skúmame ju na aute. Nájsť niektoré staničky a zastávky bolo naozaj niekedy umenie.

Trať Komárno – Kolárovo

Trať bola daná do užívania 8.11.1914. Osobná doprava na tejto trati je tohto času úplne zrušená funguje tu jeden pár manipulačných vlakov, ktorý zachádza do Kolárova podľa potreby. Trať je jednokoľajná a je dlhá 25,811 km. Trať začína v stanici Komárno. Komárno je uzlová stanica so 4 smermi, Nové Zámky, Dunajská Streda, Kolárovo a maďarský Komárom. A končí v Kolárove.

Trať opäť celá leží na rovine. Na trati nie sú žiadne návestidlá. Trať križuje 31 priecestí z toho 6 miestnych komunikácií, 3 cesty III. triedy a zvyšok sú účelové komunikácie zväčša smerujúce na polia. Dve priecestia ešte v Komárne sú zabezpečené, jedno je bez závor druhé so závorami. Okolo roku 2000 boli železnice nútené z prevádzkových dôvodov prerobiť ovládanie oboch priecestí z koľajových obvodov na ovládanie pomocou koľajových spínačov a boli doplnené aj priecestníkmi.

Priecestník je návestidlo, ktoré informuje rušňovodiča o stave priecestia v akom sa nachádza. Rušňovodič ďalej vie podľa Ž1 ako sa má správať podľa toho čo svieti na priecestníku, či bude brzdiť alebo môže pokračovať ďalej. Tieto priecestníky sa umiestňujú vždy minimálne na zábrzdnú vzdialenosť od priecestia, poprípade ešte ďalej.

Z dôvodu nízkej hustoty dopravy na trati, nedochádzalo k vyhodnoteniu obsadenia ovládacích úsekov priecestí a tie sa následne neaktivovali pred prichádzajúcim vlakom. Ostatné sú nezabezpečené iba s klasickými krížami, poprípade tabule STOP.

Na trati sa nachádzajú:

2 stanice – Čalovec, Kolárovo

1 nákladisko - Hadovce,

a 5 zastávok – Komárno škola, Kameničná, Balvany, Violín a Kráľka.

Najvyššia dovolená rýchlosť je dokonca iba 40 km/h. Výhybky sa obsluhovali ručne a určite sú aj výmenové zámky na nich osadené.

Začíname v Kolárove kde vedľa stanice vyrástla (možno bola obnovená) nová fabrika s podporou Európskej únie, ktorá všetko vozí kamiónmi. Škoda, mohla aspoň nákladná doprava fungovať. Po ceste z Kolárova smerom do Zlatnej na Ostrove asi po 4 km zabáčame doľava na miestnu komunikáciu, ktorá na mape končí niekde v strede medzi hlavnou a železničnou zastávkou. Už keď sa blížime po rozbitej ceste ku nejakej osade prekvapí nás tabuľa s nápisom Súkromný pozemok vjazd zakázaný. Spomaľujeme, ale vzápätí pokračujeme ďalej lebo sme zahliadli budovu, ktorá sa podobá staničnej. Je to zastávka Kráľka, tá nám ale dala zabrať. Čudujeme sa čo bolo jej účelom zriadenia našich predkov. Okrem blízkeho družstva a asi dvoch domčekov tu nič nieje. Na zastávke Violín nás zaujme poštová schránka pripevnená na budovu zastávky. Budova je obývaná. Popri ceste ešte navštívime zastávku Balvany a Kameničná.

Dalej sa trať stráca mimo dohľad od cesty. Križujeme ju až na priecestí v km ... . Odtiaľ ide súbežne s cestou až za obec Hadovce, kde sa znova rozvetvujeme. Pri priecestí sa zastavujeme a vidíme, že telefónne stĺpy ešte stoja a je dokonca zavesená na nich telefónna linka. V Hadovciach sa nachádza nakladacia rampa, ktorá má najlepšie časy už dávno za sebou..

Od udržujúcich zamestnancov sa dozvedáme, že osobná doprava bola v hojnom počte využívaná a ostalo prekvapením jej zrušenie. Ako všetky regionálky aj táto mala prejsť pod správu VÚC-čky, ale to už poznáme ako to dopadlo. Starostovia príslušných obcí si sadli a spočítali koľko by to stálo a samozrejme zistili, že taký megakolos akým sú železnice sa na takom kúsku trate nedajú zafinancovať. Teraz aby trať nerozkradli, ako sa už niekoľko krát stalo, že zmizol kus koľajníc, tak sa tam traťováci preháňajú na vozíku niekoľko krát mesačne. Aj takto môže trať dopadnúť. Smutné.

Snáď veselšia bude tá ďalšia.

- Tomino -