Regionálky, ich osudy a život na nich (IV. časť): Trate v okolí Lučenca a Fiľakova

Článok aj fotogaléria boli doplnené o reportáž z traťového úseku Bušince – Veľký Krtíš trati Lučenec - Kalonda – (MÁV) - Veľký Krtíš. Začiatok pridaného textu nájdete na tomto mieste a prvú novú fotografiu v galérii priamo tu.

Trať Lučenec - Kalonda – (MÁV) - Veľký Krtíš, úsek Lučenec - Kalonda – št. hranica

Trať bola daná do užívania 15.9.1896. Po II. Svetovej vojne bola doprava obnovená cez maďarské územie až do Šiah. Trať síce za Kalondou vstupovala na maďarské územie, ale mierovou zmluvou malo Československo zaistené právo k spoluužívaniu tejto trate.

Patrí tiež medzi trate na ktorých, bola pozastavená osobná doprava  roku 2003. Trať je jednokoľajná a jej dĺžka na slovenskom území je 26,171 km. Dopravu tu udržiava jeden pár manipulačných vlakov premávajúci v Pondelok až Piatok, ktorý premáva až do Veľkého Krtíša.

Peážnou dopravou sa rozumie, ak z východiskovej stanice do cieľovej stanice  musíme prejsť úsekom trate na území iného štátu. To sa týka tejto trate. Za zastávkou Kalonda trať prechádza do Maďarska stanicami Ipolytarnócz a Litke. Za stanicou Nógrádszakál sa vracia na územie Slovenska a končí vo Veľkom Krtíši. Z Nógrádszakál-u trať pokračuje ďalej do Balassagyarmat-u.

Trať začína v Lučenci, ktorý leží na južnom ťahu Bratislava - Košice a koncovou stanicou, je Veľký Krtíš.  Trať križuje 23 priecestí z toho 1 miestna komunikácia, 7 ciest III. triedy a zvyšok sú účelové komunikácie. Z toho 2 sú zabezpečené svetelným zariadením bez závor, 2 sú zabezpečené svetelným zariadením so závorami a jedno je mechanické. Na ostatných sú iba klasické kríže, poprípade tabule STOP. Najvyššia dovolená rýchlosť na slovenskom území tejto trate je 60 km/h. V peážnom úseku to je 40 km/h.

Na trati sa nachádzajú:
 1 stanička – Malé Straciny,
 2 nákladiská zastávky - Rapovce, Veľký Krtíš,
 a 2 zastávky – Mikušovce, Kalonda.

Pozornosť budem venovať úseku Lučenec – Kalonda – št. hranica SR/MR a nejaký kúsok aj v Maďarsku. Kilometrovanie trate začína od Budapešti a stúpa do Lučenca.

V čase môjho objavovania (august 2006) bola je na tejto trati pozastavená aj nákladná doprava, preto je trať na niektorých fotkách taká zarastená. Putovanie začínam na priecestí v Lučenci na Fiľakovskej ceste, ktorého kontrola je v Lučenci na stavadle I. Prvou zastávkou sú Mikušovce, ktoré sú v otrasnom stave. Kým sa k nej dostanem zisťujem, že miestami už chýbajú podkladnice pod koľajami. Cestu mi spestruje množstvo lietajúcich babôčok. Zastávka je už rozobratá a chýba jej aj nápis. Zachovala sa tu tabuľa „Koniec zastávky“, pôvodné osvetlenie a konce hrán nástupíšť. Po obliehaní búdy stúpam na nejaký kus plechu. Po očistení od porastov a zeminy odkrývam polovičku názvu Mikušovce. Ešte chvíľu hľadám aj druhú časť no na ňu nemám také šťastie. Prikladám ku búde a zachytávam čo ešte zostalo. Pred stanicou Rapovce míňam funkčné priecestie a v stanici je zaujímavé vybočenie koľaje, že by si miestni chceli prilepšiť? Od poslednej návštevy v marci viditeľná zmena vegetácie.

Nasleduje zastávka Kalonda. Tabuľa ma láka do „Minimúzea“ v miestnosti zastávky. Nakúkam, ale je zamknuté, žiadny kontakt tu nevisí. Nachádza sa tu mechanické priecestie jednodrôtové, ešte je aj zamknuté.  Dostávam sa ku hranici. Na tabuli z maďarskej strany je text: Maďarské štátne železnice, „Hranica VÁC - kého vedenia traťového hospodárstva“, po slovensky, traťový obvod.

Prvou alebo poslednou stanicou na maďarskom území je Ipolytarnócz. Púšťam sa do reči s výpravcom, ktorý má momentálne kopec času. Na maďarskom území je trať dôsledkom nedávnych povodní podmytá (koncom augusta t.r.) a je tu výluka a náhradná autobusová doprava. Ukazuje mi zabezpečovacie zariadenie. Je to v podstate mechanika (mechanický register) bez nejakých závislostí na susedné stanice. Páky ovládajú iba vchodové návestidlá a ich predzvesti, ktoré sú mechanické. Stanica je bez odchodových návestidiel. Výhybky sa prestavujú ručne a na mieste. Mechanická predzvesť je na rozdiel od našich kruhových, štvorcová.

Na budove je umiestnená pamätná tabuľa k 100.- mu výročiu otvorenia prevádzky trate Aszód – Balassagyarmat – Losonc (Lucenec). Na záver ešte navštevujem zastávku LITKE, kde je zaujímavé ako sa dá zo stanice urobiť zastávka, v niektorých prípadoch podobné ako aj na Slovensku. Písmeno „Á“ (Állj) na tabuli, znamená to isté ako u nás „Koniec zastávky“. Tu moje objavovanie končím a prechádzam k ďalšej trati smerujúcej do Maďarska pre zmenu z Fiľakova.

Trať Fiľakovo – Somoskőújfalu

Trať bola sprevádzkovaná 4.5.1871. Patrí medzi najkratšie trate na Slovenskom území vôbec. Trať je jednokoľajná a jej dĺžka je 11,763 km.

Trať začína vo Fiľakove, ktoré leží na južnom ťahu Bratislava - Košice a poslednou stanicou resp. zastávkou na slovenskom území je Šiatorská Bukovinka, trať pokračuje až do Budapešti (resp. odtiaľ začína, podľa kilometrovania).

Trať križuje 6 priecestí z toho 2 miestne komunikácie, jednu cestu III. triedy a 3 účelové komunikácie. Zabezpečené zostali iba 4 priecestia. Na troch z nich bude nahradení človek automatikou. Najvyššia dovolená rýchlosť na trati je 60 km/h.

Na trati sa nachádzajú len zastávky Belina, Radzovce a Šiatorská  Bukovinka.

Osobnú dopravu tu udržiavajú štyri páry vlakov a jeden pár zrýchlených vlakov. Nákladná doprava je iba medzištátneho charakteru, už tu totiž nie je kde nakladať tovar. Kedysi v Radzovciach bola aj druhá koľaj, ale aj tá je už vytrhaná, resp. iba výhybky, ktoré na ňu viedli. Trať ma mierne stúpajúci charakter do vrchov Cerovskej vrchoviny smerom do Maďarska. Podľa sklonovníka je stúpanie miestami aj 10 promile. Pred Šiat. Bukovinkou bola kedysi výhybka a vlečka do kameňolomu. Dnes tam nie je vôbec nič, všetko je vytrhané. Kameňolom patrí istému podnikateľovi, ktorý by ho rád využil na cestovný ruch.  No nijako sa to nie a nie rozbehnúť. Chodia tam akurát horolezci zliezať zamrznuté steny.

Počas pobytu na trati stretáme nákladný vlak pri Beline smerom do Maďarska. Ťahajú ho dve 751 a a aj tak sa sním trápia.

Celý región ponúka možnosti turistického využitia. Nachádza sa tu náučný chodník Šomoška a Mačacia, hrad Šomoška, Kamenné more a Kamenný vodopád. Táto časť Slovenska ma veľmi zaujala prírodou a kľudom. Odporúčam navštíviť.

Vraciam sa späť do Lučenca po stopách ďalšej trate.

Trať Lučenec - Kalonda – (MÁV) - Veľký Krtíš, úsek Bušince – Veľký Krtíš

Ešte v lete sa mi podarilo trochu zablúdiť aj na druhý úsek, ktorý sa nachádza na slovenskom území. Čakalo ma prekvapenie, ale zároveň aj sklamanie. Tak ako aj prvý úsek tejto trate Lučenec – Kalonda – št. hr., tak aj tento úsek št. hr. – Veľký Krtíš, v letných mesiacoch postupne zarastá bujnou vegetáciou. Raz týždenne sa tadeto prejde jeden manipulák aj to iba do Malých Stracín.

Po hľadaní zastávky v Bušinciach som sa dostal k priecestiu, kde v pravo od cesty bola skupina ľudí. Nevedel som, čo tam robia, som odbočil a šiel smerom do poľa. Vystúpil z auta a vybral sa teda ku trati. Po zastávke ani stopy, zostali iba tabule označujúce koniec nástupištia, ale po ňom ani stopy. Po budove zastávky, ak tu bola, zostala iba kopa tehál.

Zastávka Malé Zlievce vyzerá obdobne ako predchádzajúca iba tabule s označením konca nástupišťa. V Malých Stracinách sa mi podarilo zväčšniť ten manipulák, mal až dva vozne. Poviem Vám stanica na pomery tejto trate je veľká a dlhá. Má 5 koľají. V pohode by sa uživila. Voziť by bolo čo a jeho tu dostatok. Drevo, sa nachádza na voľnom priestranstve vedľa stanice. No pre istotu ho radšej vozia kamiónmi.

Vo Veľkom Krtíši je obdobná situácia, všade naokolo stanice veľa dreva, ktoré putuje po kolesách. Staničná budova postupne chátra a vedľa nej sa rozmáha súkromný podnikateľ, ktorý si stavia nejakú budovu. Asi sklad pre drevo. Tu už asi dávno vlak nevideli, koľaje sú hrdzavé. Už vidieť len stopy že tu boli kedysi elektromagnetické zámky pre výhybky. Zostal po nich už iba stojan na ktorom boli umiestnene. Je smutné aké osudy postihol trate v našich regiónoch.