Iarnród Éireann - Írske železnice 3. Potulky prvou železnicou na ostrove

Na úvod niečo z histórie trate:

Zrod železníc v Írsku spadá do obdobia šialeného rozmachu železníc na ostrovoch rokov 1830 až 1840. Prvú trať na ostrove otvorili medzi Dublinom and Kingstownom (dnes Dun Laoghaire) v r. 1834. Iba o pár rokov neskôr ako v Anglicku. Pôvodne bola vybudovaná na "Stephensonovom rozchode" teda 1435 mm.  A prečo je teraz v Írsku 1600 mm? Po postavení trate Belfast - Armagh s rozchodom 1880mm (!!!!) a trate z Dublinu do Droghedy (1575mm) začali stavitelia šípiť že čosi nie je v poriadku. Obrátili sa na vládu a tá rozhodla diplomaticko-šalamúnsky. Z troch rozchodov určili ako normu kdesi  v prostriedku teda 1600mm A prebudovávali postupne všetci....

Trať Dublin and South Eastern Railway (DSE)

– Dublinská juhovýchodná železnica bola založená rozhodnutím parlamentu v roku 1846 ako spoločnosť Waterford, Wexford, Wicklow and Dublin Railway Company. V r. 1860 sa premenovala na” Dublin, Wicklow and Wexford Railway Company a od  31 decembra 1906 nesie názov DSE. Úsek trate medzi Dublinom and Kingstownom Railway, ktorý bol schválený v r. 1831 a otvorený v r. 1834 sa stal prvou železničnou traťou v Írsku s verejnou dopravou. V úseku Kingstown - Dalkey krátko bola dokonca atmosferická trakcia !!! (viď foto) Snáď viac ako popis napovie priložený obrázok. Trať sa stala čoskoro významným úsekom poštového spojenia Dublin - Londýn s prístupom na trajekt v Kingstown (teraz Dún Laoghaire).

Do súčasnosti sa zachoval parný rušeň spoločnosti DSE usporiadania 2-6-0 (http://en.wikipedia.org/wiki/2-6-0) ktorý vlastní Spoločnosť pre záchranu železničných pamiatok v Írsku vo Whiteheade. Stránka tejto spoločnosti tiež stojí za preštudovanie: http://www.rpsi-online.org/locomotives/ Bohužiaľ, je až v Severnom Írsku už trochu od ruky nášho dnešného putovania.

Krátky popis pre štatistikov:

Trať začínala v Dubline dvomi separátnymi vetvami: Prvá zo stanice Westland Row (premenovaná na Pearse v roku 1966) a dnes neexistujúcej stanice Harcourt Street. Jednotlivé úseky sa otvárali nasledovne:

 Dublin - Dunleary: 17 December 1834
 Dunleary - Kingstown: 13 May 1837
 Kingstown - Sandycove: 19 March 1844 1
 Sandycove - Dalkey (Atmosferická trakcia): 19 August 1843
 Dalkey (Stanica atmosferickej trakcie) - Dalkey: 10 October 1855
 Dalkey - Bray: 10 July 1854 2
 Bray - Wicklow (Murrough): 30 October 1855 3,4
 Wicklow odbočka - Rathdrum (Kilcommon): 20 August 1861
 Rathdrum (Kilcommon) - Avoca: 18 July 1863
 Avoca - Enniscorthy: 16 November 1863
 Enniscorthy - Wexford (Carcur): 17 August 1872
 Wexford (Carcur) - Wexford North: August 1874
 Dočasné ukončenie New Ross: 1887
 Dublinská odbočka: 1. máj 1891
 Predĺženie trate New Ross - Waterford: 1904. Toto predĺženie spojilo trať s Veľkou Juhozápadnou železnicou, ktorá umožnila spojenie ďalej na juh Írska.

Štatistika z roku 1911:

 Vozidlá: 60 rušňov; 253 osobných vagónov; 1005 nákladných vagónov. Rušne boli čierne s červenou bandážou a zlatými pásmi; osobné vagóny lakované na karmínovočervene so zlatými pásmi
 Dĺžka trate: 161 miles (258km)
 Železnica prevádzkovala i dva hotely: Marine Station Hotel v Bray a Grand Central Hotel v Rathdrume.
 V roku 1911 prepravila: 4,626,226 pasažierov.

Zdroj informácií je zo železničnej ročenky roku 1912 (Railway Publishing Co)

Popis trate:

Tak a vyzbrojení vedomosťami z archívu sa dávame do pohybu. Po estakáde ponad mesto a doslova cez budovy staníc Tarra Street a Pearse sa dostávame na juh Dublinu. Až do Bray ideme svižne po dvojkoľajnej trati s ľavostrannou prevádzkou, míňame stanice DARTu. Tento úsek je na samostatnú reportáž. Z Bray sa však ocitneme v úplne inom svete. Trať je odtiaľ jednokoľajná a vchádza do jedného z najkrajších železničných rajov na zemi. Koľaj sa vinie strmím úbočím tesne nad Írskym morom. Máme prekonať tento úsek 4 tunelmi. Dávam sa do rátania, je ich 5 a ešte jeden opustený vedľa trate…. Rozpor mi vysvetlilo až nahliadnutie do Veľkého železničného atlasu Veľkej Británie a Írska. Pôvodná trať mala tunely štyri. Agresívna činnosť mora, nútila majiteľov trate budovať preložky. Na jednom úseku nahradili jeden tunel dvomi. Ale číslovanie nechali. Typický ostrovný konzervativizmus….

V Greystones sa znovu trať akoby zázračným prútikom mení. Elektrifikácia tu končí - zachádzajú sem niektoré jednotky DARTu. Až do mestečka Wicklow ideme po pláži. Doslova. Po ľavej strane trate je more, piesok a val nasypaných balvanov zabraňujúci erózii. Po pravej zelené pastviny, močariny a všadeprítomné golfové ihriská.

Za Wiclowom trať pozvoľna stúpa k mestečku Rathdrum, kde sa nachádza vrcholový tunel prechodu Wicklowským pohorím. V krátkom slede prejdeme ešte dva a údolím Avoca klesáme do Arclow, kde znovu na chvíľu uvidíme more. Blízko stanice je lodné múzeum a modelové koľajisko – bohužiaľ v čase našej návštevy zatvorené.

Trať pokračuje relatívne nudnou časťou cez Goorey do Enniscorthy. Za týmto mestečkom míňame ďalší tunel a po pravom brehu rieky Slaney sa vydávame znovu k moru – do Wexfordu. Napriek silnému dažďu je údolie mimoriadne malebné a láka k opätovnej návšteve. Samotné mestečko Wexford je tiež na pohľad veľmi sympatické. Od stanice sa náš vlak prediera pobrežnou promenádou takmer krokom. Posledný úsek cez pieskovo-trávnaté duny do Rosslare je už hračka. Minieme ešte odbočku do Waterfordu. Podľa cestovného poriadku tam zachádza jeden vlak denne, podľa vývesky na stanici je však nahradený autobusom. Do samotného Rosslare Europortu vchádzame presne o 10.38 po takmer presne troch hodinách jazdy…….

Prevádzka:

Vzhľadom na nedostatok vhodných súprav sa na trať nasadzujú v súčasnosti predmestské jednotky – tzv. Commuter train. Trať je zmesou modernej zabezpečovacej techniky (úseky DARTu) s plnou automatizáciu až po neobsadené úseky kde sa stále s vlakom vozí kolík obsadenosti úseku ako pred 100 rokmi. (okolo Eniscorthy). Doprava je úmerná stavu zabezpečenia. V úseku DARTu sa jazdí niekedy v dvojminútových intervaloch počas špičky, v Rosslare môžete vidieť už len tri vlaky za deň.

Budúcnosť:

Podľa oficiálneho vyjadrenia predstaviteľov IR, sa v budúcom roku majú dodať nové súpravy pre IC vlaky, prednostne nasadené na trate do Sliga a Rosslare. Zároveň sa uvažuje o rekonštrukcii trate po Wexford a zvýšení počtu vlakov. Krátky úsek do Rosslare Europortu zostane v terajšom režime prevádzky.

Rosslare Europort http://www.iarnrodeireann.ie/rosslare/home/ :
Brána do Írska z kontinentu – možnosť využiť pravidelné priame spojenie do Francúzska trajektom. Inak len cez Veľkú Britániu. Hoci prístav je v správe Írskych železníc, a prestupový uzol je vybudovaný relatívne komfortne, predsa len slúži viac automobilom ako peším turistom.
Vybudovaný bol v roku 1906 - oslávil storočie – a viackrát prebudovávaný. Vzhľadom na to, že Írsko plánujem opustiť práve touto cestou, niekedy o rok možno bude samostatná reportáž o prestupe na loď a výstupe z nej na kontinente.

Viac snáď priblížia fotografie – Nie sú zo všetkých úsekov trate, počasie foteniu v Írsku nepraje, snáď v budúcnosti doplním.

Za vznik tejto reportáže ďakujem Miketovi s ktorým sme časť trate prešli autom a ktorý poskytol zopár fotografií do galérie. Fotografiami prispeli aj Alena Klčová a Jiří Prázdnovský.

Dublin 18.12.2006