Zimné návraty

Všetky fotky sú urobené v aj na naše končiny netradičný čas, keď už pomaly začína jar – 7.3.2005. Zároveň by som sa rád ospravedlnil za čistotu niektorých fotiek, čo však objektívne bolo spôsobené veľmi hustým snežením a tým aj poriadnym premáčaním objektívu fotoaparátu (ktorý som nestíhal utierať). Tak isto dúfam, že mi prepáčite nie veľkú informačnú hodnotu fotiek – papier, kde som mal poznačené inventárne čísla jednotlivých loko mi úplne premokol a na záver som ho ešte aj niekde stratil v snehu (a biely papier, to mi verte, sa v snehu veľmi zle hľadá). Ale zmyslom fotiek je aj tak „urobenie nálady“, a tam čísla veľmi nepotrebujeme ...

Začneme snáď na odstavných koľajách starého žilinského depa, kde bok po boku odpočívajú lokomotívne krásavice, ktoré už doslúžili a len tíško snívajú svoj neuskutočniteľný sen o šírej trati. Sú to stroje, ktoré sa pred pár rokmi ešte hrdo preháňali v čele nákladných, osobných vlakov ale aj rýchlikov, kým sa jedného dňa nestali zbytočnými. Ich stav je už žalostný, a tak im k prikrášleniu pomohla aspoň snehová perina.

Opustime ale staré krásavice, a poďme sa pozrieť na ich šťastnejšie kolegyňe do nového žilinského depa. V ňom sa mašiniek schádza vždy viac než dosť (veď sú z troch vozebných ramien – smer Bratislava, Košice a Bohumín, a to aj na nákladných aj na osobných vlakoch). Žilinské 162 a 163 sú učite na takúto zimu zvyknuté, ale Bratislavské 363 museli byť riadne zaskočené. Asi aj preto ich nechali milosrdní strojvodcovia oddychovať či už pod prístreškom alebo pod mostom.

Tak a posledná zastávka je v osobnej stanici, kde sa v Žilne stále čosi deje a tak o pózujúce modelky a modelov nebola núdza .... posúďte sami.

Tak mašiniek už hádam bolo dosť. Na záver niekoľko náladových fotiek ....