Veľkonočný výlet na Telgárt

V krátkosti som teda Evke popísal o čo ide a už sme sa balili na veľkonočný nedeľný výlet vlakom na Telgárt. Necelý rok po nezabudnuteľnom, no hektickom zážitku, keď sme spolu s Igim naháňali na mojom „plechovkovitom gumokole“ Albíka a Antona na ich spoločnej ceste do Košíc, som si chcel čaro týchto končín užiť v pokojnejšom tempe. Cieľom bolo tento krát „cvaknutie“ Horehronca na Telgártskom viadukte, menšie mapovanie pohybu strojov rady 812 a samozrejme aj príjemná cesta a prechádzka tamojšou prebúdzajúcou sa jarnou prírodou.

Zobudili sme sa do slnečného a vcelku teplého rána a hneď sme cupkali na košickú hlavnú stanicu, kde sme nastúpili na Os 7804 s pravidelným odchodom 8:23. V jeho čele bol sprejermi „skrášlený“ peršing 163.052. Usadili sme sa až v služobáku radenom na samom konci súpravy. V Margecanoch nás čakal prestup na Os 7746 Margecany – Červená skala. Ten bol pristavený už krátko po našom príchode a bol tvorený motorovými vozňami 812.046 a 042. Druhý menovaný s nami šiel iba po Nálepkovo, kde bol následne odpojený a pripravený plniť si dnešné povinnosti. V Margecanoch ešte ostal čas na zvečnenie si miestnej žehličky, prichádzajúceho R 421 Excelsior a šlo sa ďalej. Zloženie cestujúcich vo vlaku sa menilo. Turistov a výletníkov striedali ľudia cestujúci na veľkonočnú nedeľnú omšu, či cykloturisti. Za Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa však náš motoráčik skoro úplne vyprázdnil. Okrem nás dvoch vo vlaku zostali iba dva páry s malými detičkami. Jedno z nich nám svojim úsmevom spríjemňovalo zvyšok cesty.

Krátko pred pol dvanástou sme vystúpili na zastávke Telgárt penzión a vybehli na kopec hľadať vhodné miesta na fotenie. Ostávala nám na to necelá polhodinka. Ostré slnko svietilo priamo na bok Telgártskeho viaduktu a mne bolo jasné, že prichádzajúci okuliarnik, ktorý povezie Horehronca ofotím jedine tak, že jeho čelo bude tmavé. Tak tomu aj nakoniec bolo, no ťažkú hlavu som si z toho nerobil a sústredil som sa na fotku na viadukte. Evka fotila o niečo vyššie.

Po skontrolovaní záberov a vzájomnom pochválení sa sme si ešte urobili spoločné fotografie pri Telgártskom aj Chramošskom viadukte a cestou späť na zastávku som stihol Evke s úsmevom opísať to minuloročné „šotoušske“ šialenstvo a boj o „fotofleky“, ktorý sa na telgártskom kopci odohrával pri prejazde Albíka a Antona. Tento krát bolo na kopci miesta dosť. Boli sme tam len traja – Evka, Samo(spúšt) a ja.

Po kratšom čakaní sme nastúpili do prázdneho Os 7781 Brezno – Nálepkovo tvoreného breznianskym motorovým vozňom 812.048. Vystúpili sme v Stratenej, kde bola naplánovaná obedňajšia prestávka, a potom peší presun do Dediniek. Ten sme ale po konzumácii veľkonočných dobrôt na jednej zo slnkom prehriatych lavičiek miestnej zastávky SAD, krátkom rozhovore s viac ako podivnou miestnou občiankou a zistení, že práve došlí autobus nás vyvezie na Dobšinský kopec, zrušili. Cestou autobusom sme sa ešte stále bavili na afektovanom spôsobe, akým tá svojrázne vyzerajúca pani komunikovala s nami aj s ostatnými ľuďmi čakajúcimi na zastávke. Na dobšinskom kopci sme si potom vychutnali výhľad do doliny a keďže do príchodu Os 7783, ktorý nás mal zviezť do Margecian zostávali ešte necelé tri hodiny, zišli sme po žltej turistickej trase k zastávke Dedinky a dali si prechádzku okolo vodnej nádrže spojenú s občerstvením. V rámci neho mi ušla možnosť odfotiť Os 7776. No ale čo už, občas smäd víťazí...

Spomínaný Os 7783 tvorený opäť motorovým vozňom 812.046 nás vyzdvihol včas. Pokojnú spiatočnú cestu do Margecian oživilo iba križovanie s Horehroncom v Hnilci, ktoré môjmu objektívu takmer ušlo a následné pripojenie motoráku 812.043 v Nálepkove. Počas posúvania som si ešte stihol zvečniť miestnu MUV-ku a pokračovali sme ďalej.

V žst. Margecany už vládla podvečerná nálada a na nás čakalo už len odfotenie R 420 Excelsior a presun do Košíc. Pre jednu mašinku rady 812 však služba ešte nekončila. Na prvú koľaj bol pristavený posledný dnešný spoj v smere Margecany - Červená skala Os 7756 v zložení 812.042 + 011.884 s plánovaným odchodom o 19:00, teda len pár minút potom, ako sme opustili zšt. Margecany v Os 7815. Znovu v služobáku, tento krát radenom priamo za už spomínaným, sprejermi „skrášleným“ peršingom 163.052.

Tohtoročnú veľkonočnú nedeľu sme si teda fakt užili. Trochu turistiky nezaškodilo, pribudlo aj pár fotiek do mojej zbierky a aj ten môj nešťastný chrbát nakoniec až tak nezlostil. Tak som si spomenul na jeden z výrokov tej zvláštnej pani zo Stratenej: „...a hlavne športovať, to je tiež veľmi dôležitý aspekt!“. Asi na tom bude nejaký ten kus pravdy.

Foto: Ing. Peter Antoš a Eva Velesová