Dovolenka Mlynky 2007

Cesta do Popradu vlakom nám ubehla rýchlo. No potom to už bolo horšie, pretože autobus sa pomaly plazil po vysokých kopcoch Nízkych Tatier a Slovenského Raja a tak rýchlosť na tachometri nepresahovala 50km.h-1. Ale nakoniec sme sa dočkali, a na zastávke Dedinky Dobšinský kopec sme konečne opustili autobus presadli do d`Antovho približovadla. A po chvíľke sme vystúpili pred budovou žst. Mlynky, a vnútri rýchlo rozbaľovali našu ťažkú batožinu. Keďže bolo už poobedie, rozhodli sme sa pre krátku prechádzku popri trati smerom na Margecany. Vyhliadli vhodné fotofleky na Os7783 a R810, aby sme urobili prvé fotografie na dovolenke, no a večer sme zakončili opekačkou.

Keďže počasie nám prialo, na druhý deň bol na programe kombinovaný presun po vlastných i vlakom na smer Červená Skala, a samozrejme doplnený neustálym fotografovaním a skúmaním štreky a jej okolia. Hlavne išlo o zaujímavé tunely a mosty, ktoré sa na tomto úseku trate vyskytujú. Presuny boli samozrejme synchronizované Mikom podľa CP, aby sme odfotili čo najviac osobných vlakov a Horehronca, ktorého sme naháňali celý týždeň, pretože fotografovať „Krabice“ 812, nás veľmi nebavilo. Aby nešlo všetko tak ako má, podarilo sa mi v žst. Telgárt pichnúť si svoj čerstvo nabrúsený nôž do dlane, našťastie to však nebolo vážne a počiatočnú závrať som prekonal a pokračovali sme v ceste na Červenú Skalu. V priestoroch miestnej píly sa nám podarilo objaviť vo vysokej tráve pozostatky úzkokoľajky a dvoch jednoduchých vozňov, ktoré sa využívali na prepravu dreva k blízkemu žeriavu na prekládku na normálny rozchod. Mikovi sa podarilo zle odhadnúť čas nášho návratu a tak sme si dve hodinky posedeli na stanici k ďalšiemu vlaku.

Ráno nás prebudil zvuk veľkého diesela, to prišiel do Mlyniek manipulačný vlak 82150, keďže chalani išli do obchodu, vybehol som von so svojim foťákom a už cvakala závierka, pretože majster vôbec Favorita nešetril, a mraky dymu sa hrnuli nad stanicou z komína. No bol už čas najesť sa a sadnúť na motor do Margecian, kde sme si po dohode so strojmajstrom obzreli miestne depo plné 812-tok. Po výdatnom obede a odpočinku sme išli znova chytať Horehronca do objektívov na pekné oblúky Dobšinskej priehrady. Rozostavení pozdĺž trate sme si chvíľu počkali, pretože rýchlik mal meškanie, a tak sa Tom snažili aspoň chytať trocha bronzu na skalách.

V tretí deň našej rekreácie sme skoro ráno naskákali do autíčka, pretože sme mali na pláne toho veľa pochodiť, a vlakom by sme to pri súčasnej frekvencii ZSSK určite nestíhali. Prvou zastávkou bola Pohronská Polhora a ozubnicová trať do Tisovca. Na mostoch za Zbojskou sme si vyhotovili zopár fotiek pomaly sa šplhajúcich 812tok, a keď sme už boli v Tisovci, nemohli sme vynechať prehliadku zrušeného depa a vydať sa po stopách nedokončených Gemerských spojok. Už v Tisovci možno vidieť pozostatky bývalej trate zo Zbojskej a bývalej stanice, takisto i telesa trate do Revúce. Potom nás d`Ant potrápil pri hľadaní portálov tunela pod Dielikom, a ukázal nám kde mali byť vybudované priecestia a v lese i jeden z podjazdov. V Muráni sme pofotili konečne niečo iné ako 812tku, teda jej staršiu sestru 810tku, ktorú sme si ešte počkali na priecestiach. Potom naša cesta viedla do Lubeníka, kde stál pripravený manipulačný vlak. d`Ant narýchlo skontroloval reléovku a pokračovali sme rýchlo do Magnezitoviec, pretože slnko pomaly zapadalo a my sme ešte chceli vidieť krásu Korpášskeho viaduktu a tunela. Napokon sa podarilo, ako možno vidieť aj na mojej panoráme...

V stredu sme mali na pláne kúpanie, ale keďže fúkal nepríjemný studený vietor nebolo z toho nič, a tak sme sa aspoň pokochali manipulákom. Po oddychu, hoci sme boli ubytovaní priamo na stanici, sme skoro zmeškali vlak, išli sme totiž do žst. Dobšinská ľadová jaskyňa znova chytať Horehronca, to sme však ešte netušili, že Petra 754 054, pri ceste naspäť už nebude schopná samostatnej jazdy. Čakali sme rozmiestnený na Mlynkoch na Dolehronca, keď tu výhybkár zakričal, že má hodinu meškanie, tak sme mali nečakané voľno. Po hodinke to však stálo za to, z oblúka sa vyrútil Margecanský Favorit na čele, pretože Petra nemala schopný brzdový rozvádzač, zato rozjazd stál za to, keď spolu zabrali oba motory a po vlaku zostal iba dym. Hoci sa majster snažil krátiť, nad Vernárom v tuneli sa prejavil Mirel a účinná rýchlobrzda, a tak vlak nabral ďalšie meškanie. V Červenej Skale prebehla pohotová výmena rušňov, a Favorit sa pobral domov na poslednom osobáku ako vlakový rušeň. Na závese si ťahal asi najhorší prívesný vozeň radu 011 (na opravu do Popradu), ktorý ani nechcel odbrzdiť pri skúške brzdy, a 812-tku.

Vo štvrtok ráno, po krátkom spánku a rýchlych raňajkách, sme naskočili na vlak do Brezna, pretože sme mali na pláne návštevu depa. Pri ceste z Červenej Skaly sme obsadili okná v prívesnom vozni a fotografovali mechanické návestidlá. Ako inak v depe sa vyskytovali samé 812-tky ale aj trojkové Okuliarniky a ex-vrútocká Barča 751 023. Pôvodne chcel ísť Miko fotiť na Halny, ale nakoniec padlo rozhodnutie ísť na Čierny Balog. Ja som si v prvopočiatku neuvedomil, že ešte nezačala hlavná sezóna, a tak nebolo isté či príde na Chvatimech vlak, ale nakoniec sme sa dočkali. Prišla súprava na čele s TU45.001, a majster Maťo ma hneď zapriahol do práce, pretože bolo treba urobiť posun. Keďže bola objednaná zvláštna jazda museli sme počkať na cestujúcich, a na čele s Kolbenou sme sa vydali na Balog. Po tom čo si chalani obzreli stanicu, zakotvili sme v reštaurácii na halušky, a občerstvení sme sa pobrali do Brezna, a na Mlynky.

Ani sme sa nenazdali a už bol piatok a bolo treba sa pobaliť, poupratovať a zaveliť odchod. Ešte sme si vyhotovili za obdivných pohľadov detí s vysvedčeniami spoločné foto. Nasadli sme do auta a prášili sme si to smer Plešivec, tam nám d`Ant ešte urobil prehliadku stanice a depa, ale to už sme museli utekať na rýchlik, pretože sme mali pred sebou 400 kilometrovú cestu domov cez Banskú Bystricu a Žilinu. Vlaky išli pekne na čas a tak nám cesta ubehla rýchlo až na klasický prestoj pred Novým Mestom nad Váhom (ktorý nemohol Miko prežiť a chcel ísť do stanice pešo) ale nakoniec sme dorazili domov unavení ale za to plní zážitkov a s plným diskom fotografií a videí.

Na záver som do galérie s fotkami zaradil aj niečo iné ako vláčiky, aby ste si nemysleli, že ostríme len na dráhové vozidlá, ale oči máme otvorené aj pre krásy prírody...

Chcel by som sa za nás všetkých na záver poďakovať všetkým výpravcom, dozorcom výhybiek, vlakvedúcim, rušňovodičom, a ostatným železničiarom, za to, že nám umožnili vyhotoviť také veľké kvantum pekných fotiek.

snímky: Dušan Antalík, Tomáš Hornáček, Martin Horňák, Michal Melicher

text: Martin Horňák, Michal Melicher

www.zeleznadraha.yw.sk; www.trainzstc.tym.sk; www.fpedas.utc.sk/~kpzzu