Leto s mechanikami, 1. časť - stredné Slovensko

Do pôvodného programu sa dostala trať z Banskej Bystrice do Červenej Skaly, "južný ťah" medzi Zvolenom a Plešivcom, ako aj vedľajšie trate v okolí Lučenca a Tisovca.

Hoci bol začiatok spoločnej akcie dohodnutý na nedeľu 15.7., pre mňa začala už v piatok popoludní cestou z Bratislavy do Krupiny na návštevu priateľov bývajúcich na neďalekých kopaniciach. Na túto cestu som vybral nie veľmi tradičnú trasu vlakom cez Štúrovo do Šiah a Dudiniec, odkiaľ už bolo nutné prekonať posledný úsek cesty autobusom. Trasa sa našťastie vyhýbala medzi cestujúcimi "obľúbenému" modernizovanému koridoru, takže nenastali žiadne komplikácie s meškaniami, spadnutými trolejmi ani inými adrenalínovými zábavkami, ktorými sa slovenské železnice už niekoľko rokov snažia obšťastňovať cestujúcich. Počas cesty pochopiteľne okrem okolitej krajiny sledujem aj stav mechanických závor a návestidiel v úseku medzi Novými Zámkami a Šahami. Na hlavnej trati je okrem mechanických závor na štúrovskom zhlaví stanice Mužla v prevádzke aj fotogenické stanovište Zv 179 v mieste bývalej zastávky Šarkan. Ďalšia dvojica mechanických závor je obsluhovaná zo zastávky Kamenín. V prevádzke sú stále aj mechanické návestidlá a predzvesti v staniciach Pastovce a Ipeľský Sokolec, ale v Ipeľskom Sokolci už vedľa mechanických predzvestí stoja aj zatiaľ neplatné svetelné, ktoré zrejme staré "mechaniky" čoskoro nahradia.

Aj keď piatkový vlak do Dudiniec ide priamo zo Štúrova, pred potenciálnymi cestujúcimi je táto jeho pravá podoba dokonale utajená - nie je o nej žiadna zmienka v knižnom cestovnom poriadku, internetových vyhľadávačoch, výveskách s odchodmi vlakov na stanici v Štúrove ani na informačnom paneli v motorovom vozni nepravdivo hlásiacom, že vlak smeruje do Levíc. Jedine sprievodca informuje cestujúcich o skutočnej koncovej stanici vlaku. Komická situácia nastáva v Čate, keď sa po odpojení od súpravy vlaku do Levíc a posune na inú koľaj ozve v reproduktoroch hlásenie "Nasledujúca stanica Pohronský Ruskov", aj keď sa motorový vozeň začal hýbať opačným smerom. Ďalšie spestrenie jazdy prichádza pri odchode z Vyškoviec nad Ipľom, keď sa cestujúcim snažiacim sa otvoriť pomocou tlačidla dvere na najnovšom zázraku techniky - motorovom vozni radu 812 - akosi nedarí a dvere sa otvoria až tesne predtým, než sa vlak dáva do pohybu. Vlaková čata však celú situáciu zvládne a po druhom zastavení môžu cestujúci vystúpiť tam, kde naozaj chceli a nie až na ďalšej stanici v Šahách.

V poslednom úseku dlhom 14 km medzi Šahami a Dudincami premávajú týždenne iba dva páry osobných vlakov, čo znamená bezkonkurenčne najnižšiu hustotu osobnej dopravy na slovenských tratiach - samozrejme s výnimkou tých, kde je úplne zastavená. "Bohatá" ponuka spojov v tomto úseku očividne veľké množstvo cestujúcich neoslovuje - okrem mňa s priateľkou a vlakovej čaty sa v motorovom vozni nachádzajú už len dvaja ďalší cestujúci. Naspäť do Šiah sa vlak po niekoľkominútovom pobyte vracia už úplne prázdny. Železničná zastávka v Dudinciach však žije aj napriek minimálnej doprave po koľajách - jej budova totiž slúži ako pohostinstvo, kde si môžu krátiť čas cestujúci čakajúci na autobusové spoje, ktorých z priľahlej zastávky chodí stále dosť. Jedným z týchto spojov odchádzame aj my do Krupiny. Pred piatimi rokmi by sa ešte dal na cestu z Dudiniec do Krupiny využiť aj motorový vlak vedený jedným zo zvolenských strojov radu 851, dnes je však táto možnosť bohužiaľ už len dávnou minulosťou.

Po príjemnom pobyte na kopaniciach napokon vyrážam v nedeľu ráno na stretnutie s Alešom a Fanym do Banskej Bystrice. Úvodných 5 km na autobusovú stanicu do Krupiny síce plánujem prejsť pešo, po prvom kilometri mi však zastavia miestni chalupári a zvezú ma dolu do mesta. Vďaka tomu mi ešte pred odchodom autobusu do Zvolena ostane dosť času na prechádzku a nákup potravín. Zo Zvolena pokračujem ďalej osobným vlakom do Banskej Bystrice, kde je dohodnuté stretnutie s Alešom a Fanym, ktorí majú prísť autom z Moravy. Všetko vychádza podľa plánu, a tak ešte pred odchodom Horehronca odchádzame smerom na Brezno. Prvá zastávka sa koná pri závorách v Slovenskej Ľupči. Tie určite pozná slušný počet vlakyneťákov, hoci o tom niektorí možno ani nevedia - objavili sa totiž spolu s "cénulou" na plagátoch a informačnej brožúrke k tohtoročnej narodeninovej jazde rýchlika Tekov. Dnes je však ich vzhľad oproti spomenutému záberu trochu iný, pretože klasické drevené brvná tu boli nahradené novými brvnami vzoru AŽD.

Pobyt v Slovenskej Ľupči bol len krátky, pretože o chvíľu chceme stihnúť odfotiť Horehronec v ďalšej "mechanickej" stanici Dubová. Tu sa okrem jednoramenných vchodových návestidiel nachádzajú aj mechanické závory na breznianskom zhlaví. Ich stav je však už dosť zúfalý, jedno brvno je zlomené a domnienku o tom, že závory neboli zdvihnuté už poriadne dlhú dobu, potvrdzuje aj z veľkej časti trávou zarastená prístupová cesta. Kým Aleš čaká na prechod Horehronca pri závorách, ja s Fanym nachádzame miesto na fotenie pri vchodovom návestidle od Brezna. Po zvečnení rýchlika s rušňom 754.054 na čele sa rýchlo presúvame k autu, aby sme ho stihli ešte pri niekoľkých ďalších závorách. Rýchlosť na trati v údolí Hrona je našťastie výrazne nižšia, než povolená rýchlosť na ceste, takže aj bez porušovania predpisov opäť predbiehame rýchlik v Chvatimechu a smerujeme k odbočke Brezno-Halny. Tam sa nachádza zaujímavé priecestie umiestnené na križovatke dvoch ciest s dvomi traťami od Tisovca a Červenej Skaly, na ktorom sú namiesto obvyklých dvoch až tri závory, bohužiaľ už tiež s brvnami vzoru AŽD.

Posledným bodom v naháňačke Horehronca bola Závadka nad Hronom. Cestou tam míňame malebné horehronské dediny so ženami v krojoch idúcimi na nedeľnú omšu a bez zastavenia prechádzame aj okolo mechanických vchodových návestidiel v Gašparove a Heľpe, ktoré však vďaka zanedbanému stavu doslova pýtajúcemu nový náter nepôsobia príliš fotogenickým dojmom. Zo zastávky Závadka nad Hronom obec sú obsluhované mechanické závory hneď na troch priecestiach. Na tomto mieste sa ukazuje výhoda viacčlennej fotovýpravy, keď sa môžeme rozdeliť a každý čaká vlak na inom mieste. Po opätovnom stretnutí sa pri budove zastávky pokračujeme na posledné miesto na trati Brezno - Červená Skala, bývalú stanicu a dnes už len hlásnicu Nová Maša. Tu sa nachádzajú dve priecestia s mechanickými závorami, ako aj mechanické oddielové návestidlá z oboch strán a mechanická predzvesť v smere od Brezna. Pri výpravnej budove nás oslovuje rómske dievčatko ponúkajúce na predaj huby z okolitých lesov. Túto ponuku však odmietame a po odfotení ovládania návestidiel a závor sa presúvame k priecestiam a k oddielovému návestidlu od Brezna, pretože onedlho tadiaľ má prejsť motorový vlak z Brezna do Nálepkova. Ten pre nás predstavuje rozlúčku s údolím Hrona a nasleduje cesta cez dve horské sedlá do Muráňa a Tisovca. Pri nej ešte urobíme krátku vychádzku k revúckemu portálu opusteného tunela Pod Dielikom a ďalej sa chystáme na krátke občerstvenie v Tisovci.

Jedlo v reštaurácii na tisoveckom námestí bolo síce výborné, len jeho príprava trvala oproti našim predpokladom podstatne dlhšie, takže plánované fotenie vlaku z Tisovca do Fiľakova v zastávke Hačava sme nestihli. Našťastie mal týmto miestom o necelú hodinu prechádzať ďalší vlak idúci opačným smerom. Ten bol síce orientovaný proti slnečnému svetlu, ale vďaka tomu, že bol vedený sólo motorovým vozňom radu 812, využili sme možnosť fotenia zozadu. Zo zastávky Hačava sú takisto ovládané závory hneď na troch priecestiach, navyše sú všetky tri vybavené v súčasnosti vzácnym jednodrôtovým pohonom. Po prechode vlaku a krátkej konverzácii s obsluhou smerujeme na juh do Hnúšte, kde sa na tisoveckom zhlaví nachádzajú ďalšie závory s jednodrôtovým pohonom. Tu nám už čas na čakanie na ďalší vlak nezostáva, pretože v dnešnom pláne je ešte ďalšia trať zatiaľ stále bohatá na priecestia s mechanickými závorami - z Lučenca do Utekáča. Prvé kroky smerujú k priecestiu v km 38,152 medzi Kokavou nad Rimavicou a Utekáčom, kde by sa podľa tabuliek traťových pomerov malo nachádzať PZM - priecestné zariadenie mechanické. V tomto prípade sa však nejedná o klasické mechanické závory, ale iba o drevené zábrany na lesnej ceste pri bývalom nákladišti, pričom jedno brvno je tu zlomené. Trať v týchto miestach pripomína skôr džungľu a iba zbežný pohľad stačí na pochopenie, prečo tu pred niekoľkými mesiacmi bola "dočasne" znížená traťová rýchlosť na 30 km/h. Po prechode vlaku do Utekáča sa vraciame k autu a smerujeme k niekdajšej odbočnej stanici Poltár.

V Poltári sa nachádzajú tri priecestia s mechanickými závorami - na severnej strane sú dvoje závory ovládané zo závorárskeho stanovišťa Zv 1, z toho na jednom priecestí sa nachádzajú tiež pomerne vzácne závory so štyrmi brvnami. Na tejto trati však nie je takýto typ závor úplne ojedinelý a o chvíľu sa s ním ešte stretneme na dvoch ďalších miestach. Na južnom zhlaví stanice sa nachádza ďalšie priecestie so závorami ovládanými s priľahlého výhybkárskeho stanovišťa. V týchto miestach odbáča tiež bývalá trať do Rimavskej Soboty, na ktorej bola kvôli zlému technickému stavu zastavená doprava v roku 2000 a v máji 2007 bola už aj úradne zrušená. Pri stave úseku z Poltára do Utekáča a "starostlivosti", ktorá mu je dnes venovaná, je zrejme len otázkou neveľmi dlhého času, kedy bude rovnako smutný osud čakať aj túto trať...

Hoci by sa zo stavu zvršku na poltárskej lokálke dalo usudzovať, že žiadne investície do tejto trate nesmerujú, opak je pravdou. Dôkaz je vidieť hneď na našej ďalšej zastávke pri nákladišti Zelené. Tu už v plnom prúde prebiehajú práce na náhrade zabezpečovacích zariadení na priecestiach s cestou do Lučenca, ktorým onedlho padnú za obeť aj mechanické závory na priecestí v km 16,127. Výkopové práce tu dokonca prebiehajú aj v nedeľu, o čom sa môžeme presvedčiť na ďalšej ceste od nákladišťa Zelené smerom k Brezničke. Tu nás čakajú ďalšie závory so štyrmi brvnami na lučeneckom zhlaví, kde sa odpája aj krátka odbočka do Katarínskej Huty so zastavenou osobnou dopravou. Vyjazdené koľaje však svedčia o tom, že nákladná doprava na tejto trati stále existuje. Vlak 6618 z Poltára do Lučenca sa nám podarí odfotiť v Brezničke, a nakoniec ho predbehneme ešte aj medzi Brezničkou a Kalinovom, kde môžeme urobiť posledné zábery z trate 162, tu však už pohľad na posledné závory so štyrmi brvnami ruší zatiaľ nekompletné nové priecestné zabezpečovacie zariadenie.

Pomaly sa blíži večer a na nás čakajú posledné dve priecestia s mechanickými závorami, tentoraz na hlavnej trati zo Zvolena do Košíc. Prvé z nich sa nachádza na zvolenskom zhlaví výhybne Podrečany, kde čakáme na osobný vlak 6226 z Fiľakova do Zvolena. Ten prichádza s menším meškaním, takže po jeho prechode smerujeme k zastávke Lovinobaňa, kde máme v pláne počkať na zrýchlený vlak 1828 Bodva. Priecestie však už leží utopené v tieni, čo znamená škrt cez rozpočet. Krátko po našom príchode však závory idú dolu, miesto očakávaného zrýchleného vlaku však prichádza nákladný vlak smerujúci od Zvolena s dvomi rušňami radu 736 v čele. Neskorší pohľad na štatistiku meškaní prezradí, že zrýchlený vlak mal meškanie približne 25 minút. Ešte skúsime presun na most v Podkriváni, ale aj tu už je trať takmer celkom utopená v tieni, takže s fotením vlakov na dnes definitívne končíme a vydávame sa na cestu na krupinské kopanice, kde strávime najbližšiu noc. Pokus o otočenie auta v Podkriváni mierne skomplikuje zapadnutie kolesa do zle viditeľnej priekopy, s pomocou jedného z miestnych obyvateľov však o chvíľu auto vyťahujeme. Prehliadka po vytiahnutí našťastie neukázala žiadne viditeľné problémy, takže bez problémov môžeme absolvovať trasu vedúcu vedľajšími cestami cez Vígľašskú Hutu a Pliešovce. Hoci sa miestami zdá, že úzka cesta definitívne skončí pri najbližšej samote, navigácia podľa autoatlasu je úspešná a počas západu slnka prichádzame k miestu nášho nocľahu. Pred nami je však ďalší slnečný deň sľubujúci nové zážitky, o ňom si ale povieme až nabudúce.

 
Autor videi: Fany