Ak chceli lanovky zachrániť, museli ich rozpíliť

Členovia popradského Občianskeho združenia (OZ) Veterán klub železníc sa do bitky o záchranu oboch vyslúžilcov pustili už niekoľko týždňov predtým, než sa lanovka odobrala do dôchodku. Do cesty sa im však stavala jedna prekážka za druhou. „Oslovili sme viacerých prepravcov, no zvážili riziká a radšej ustúpili,“ povzdychol si predseda združenia Jaroslav Vančo. Zhodli sa, že také dlhé bremeno je nad ich sily a navyše nerovný a rozmočený terén v okolí údolnej stanice lanovky bráni žeriavom sa bezpečne zakotviť. Do karát im nehrala ani výška lanovky. Vyše trojmetrový kolos naskladaný na klasickom prepravníku by popod trolej na priecestí v Starom Smokovci jednoducho neprešiel. 

 

Hoci všetky pokusy o prevoz vozňov stroskotali, členovia klubu sa nevzdali. Na um im zišiel aj vrtuľník, no aj tento nápad stroskotal. Dvadsaťtonová kabína bola preň priťažká. A tak museli nájsť iné riešenie. Z vozňov povyberali čo sa dalo a na rad prišli píly. „Lanovku šetrne rozpolíme, prevezieme a spojíme do pôvodného stavu,“ prezradil zámery veteranistov Vančo.

 

 

 

Obe kabíny by mali skončiť v popradskom depe. Členom OZ Veterán klub Poprad sa už teraz hlavou preháňajú smelé plány. Chcú vytvoriť múzeum tatranskej dopravy, kde by sa pod jednou strechou stretli aj lanovky, ktoré si svoje najlepšie roky odkrútili práve v slovenských veľhorách. Už teraz rátajú nielen s kabínami sedačkovej, visutej a pozemnej lanovky, ale aj množstvom iných mašiniek. „Zatiaľ je to síce vo hviezdach, ale máme chuť a snahu,“ uzavrel Vančo.