Svetelné návestidlá na ŽSR (ČSD) - 3. časť: Tie ešte súčasné, ale ojedinelé

Bolo to dôsledkom riadeného socialistického hospodárstva, ktoré však „nestíhalo“. Kapacitne vyťažený závod AŽD v 60. rokoch sa musel sústreďovať predovšetkým na sieť ČSD, aby sa dosiahla jednotnosť SZZ na celej sieti. Niektoré vlečky a stanice ČSD, ktoré vlastne tvorili z pohľadu Československa lokálnu záležitosť, boli vybavené SZZ z dovozu. V tej dobe prichádzali do úvahy predovšetkým zariadenia vyrábané v socialisticky spriatelených krajinách (z hospodárskeho pohľadu krajiny združené v RVHP), aj keď fyzicky niektoré predstavovali licenčné výrobky vyvinuté na Západe.

Návestidlá WSSB

Do pôvodného Československa boli svetelné návestidlá firmy WSSB (Werk für Signal und Sicherungstechnik, Berlin) dovezené súčasne s reléovými SZZ pre vlečky. Dodávali sa predovšetkým do veľkých priemyselných závodov a baní, kde boli rozsiahle koľajiská dosahujúce úroveň staníc ČSD. Na Slovensku mám potvrdený ich výskyt v cementárni v Rohožníku a v závode Istrochem Bratislava, pravdepodobne boli (sú) aj v papierni (pôvodne Juhoslovenské celulózky a papierne – JCP) v Štúrove.

Návestidlá WSSB boli zrejme kompletne dovezené z vtedajšej NDR, vrátane železobetónového stožiaru a svetelnej optiky. Betónový stožiar návestidiel nemeckých železníc s dĺžkou 7,39 m pri šírke 150 mm a hĺbke 180 mm vážil viac ako 1 tonu, s dĺžkou 5700 mm približne 550 kg.

Podľa literatúry [3] môžem uviesť popis svetelných návestidiel nemeckých železníc, ktorý by mal zodpovedať aj návestidlám WSSB dovezeným do vtedajšieho Československa (tu ma napadá otázka, aké problémy asi spôsobuje dodnes zásobovanie náhradnými dielmi?):

„Asferická šošovka má priemer 112 mm, je asi 62 mm hrubá, hlavná optická rovina je v 2/3 hrúbky, ohnisková vzdialenosť je 76,6 mm. Zadná stena je brúsená bez rýh, asferický povrch je iba leštený. Preto je optická účinnosť šošovky asi 0,6. Nad hornou časťou žiarovky je zakrivené zrkadlo, ktoré odráža lúče doposiaľ v podobných svietidlách nevyužívané do smeru, v ktorom je oko strojvedúceho vlaku stojaceho pred návestidlom. Zrkadlo sa pri výmene žiarovky odklopí. Objímka žiarovky je v malých medziach nastaviteľná podložkami. Svietidlo má rozptylné sklo umiestnené šikmo, 12° od vertikály. Rozptylné sklá majú priemer 145 mm a dodávajú sa pre uhly rozptylu 4°, 12°, 20°; okrem toho sa môžu svietidlá osadiť aj rozptylným sklom, ktorého časť má ryhy zaisťujúce rozptyl na stranu šikmo dole.

Na novom type svietidla je použité kĺbové upevnenie, aby bolo možné každé svietidlo zamerať v požadovanom smere. K tomu slúži aj priehlbeň vo veku svietidla, do ktorej sa pri nastavovaní svietidla zasadí rukoväť. Používajú sa jednosvietidlové alebo dvojsvietidlové jednotky. Jednosvietidlová jednotka váži 7 kg.

Nemecké železnice používajú pre osadenie svietidla žiarovky s dvoma vláknami so stálou intenzitou prúdu 20 V, 10 W; 30 V 15 W; 40 V, 20 W; 50 V, 25 W. Prúd pretekajúci žiarovkou návestnej lampy je teda nezávislý na veľkosti žiarovky a predstavuje 0,5 A. Všetky žiarovky majú rovnaké objímky. Životnosť žiaroviek je 600 hodín; predpísaná je aj teplota farby vlákna, a to 2850° K ±2 %. Na hlavných návestidlách nemeckých železníc sa požaduje dohľadnosť 700 m, pre predzvesti 250 m počas ktoréhokoľvek slnečného dňa v roku.
Nemecké železnice používajú už dlhší čas návestné stožiare železobetónové. V stožiaroch vybavených stupienkami sú položené rúrky z umelej hmoty pre prívodné káble. Stožiar je 5,7 m dlhý a 100 mm široký (kolmo k osi koľaje), 180 mm hlboký a váži aj s betónovou základnou doskou 550 kg.

Asferická šošovka je drahá, pretože vyžaduje presné brúsenie nie len v rovinnej časti, ale aj v časti asferickej, čo je veľmi obtiažne. Ak nie je asferický povrch vybrúsený do presného tvaru, stráca asferická šošovka veľa zo svojich výhod. Materiál šošovky musí byť kvalitný, pretože je výrazne namáhaný teplom žiarovky, ktorej stred je vzdialený od jej rovinnej plochy necelé 4 cm.“ 

Každopádne návestidlá WSSB predstavujú dodnes v rámci Českej aj Slovenskej republiky unikát. Pre železničných modelárov je však výhodné, že ich zmenšeniny vyrába viacero výrobcov, a tak sa dá pomerne jednoducho a verne „zasemafórovať“ vlečka na modelovom koľajisku...

Návestidlá Integra

Návestidlá Integra pripomínajú svojim vzhľadom návestidlá AŽD – kombináciu vz. ZSSR a vz. 65. Konštrukcia optiky, ako aj jej umiestnenie do liatinového puzdra a vzájomné spojenie s návestným štítom vychádzalo ešte z konštrukčného radu pôvodných výrobkov firmy Integra (zrejme tiež aplikované firmami Ericsson a pod., v Československu firmami ČKD, ESP). Návestný štít mal rozmery podľa svetelných návestidiel ČSD z päťdesiatych rokov – t.j. šírku 800 mm. Tienidlá však boli zrejme vzoru Integra, resp. rozmery boli približné starším výrobkom firiem ČKD a ESP (teda nie vzoru ZSSR). Stožiar, rebrík a transformátory už vychádzali z konštrukcie AŽD návestidiel vz. 65 (resp. AŽD ich prevzalo od Integry?).

Zrejme jedinou lokalitou aplikovania týchto návestidiel na území bývalého Československa bola železničná stanica Štúrovo, kde sa v šesťdesiatych rokoch počas prestavby stanice postavilo reléové SZZ Integra Domino a koľajisko elektrárne a bane Tisová (v západnej časti Sokolovskej uholnej panve) vybavené tiež spomenutým RSZZ. V prípade žst. Štúrovo išlo o projektanta a dodávateľa SZZ z Maďarska. Budapeštiansky závod Telefongyár, ktorý zariadenie vyrábal, mal zakúpenú licenciu švajčiarskej firmy Integra.

V Štúrove je RSZZ Integra Domino v prevádzke dodnes, aj spolu s prevažnou väčšinou pôvodných svetelných návestidiel. Len niektoré majú atypické úpravy, vzniknuté neskoršie z dôvodu vyhnutia sa získavania u nás netypických náhradných dielov.

Literatúra

Externé odkazy

• Muzejní expozice sdělovací a zabezpečovací techniky ČD Hradec Králové
• AŽD Praha, s.r.o.
• Signal Mont, s.r.o. Hradec Králové