S »Malým býčkom« do Kokavy nad Rimavicou

Trať z Poltára do Kokavy bola odovzdaná do prevádzky 26.11 1908.Bolo to predĺženie trate Lučenec-Poltár, ktorá tiež v tomto roku oslavuje 107 výročie. Po odovzdaní trate spočínala vozba vlakov v parnej trakcii až neskôr od roku 1930 začali premávať na tejto trati motoráky.

Boli nimi M120.4,ktoré vystriedali preslávené M131.1,ktoré zas nahradili dnes už dosluhujúce M152jky (dnešné 810).Od roku 2006 tu jazdili 812sky,ktoré v týchto dňoch nahradili modernizované súpravy 813.Takže „motorky“ tu jazdia už 27 rokov a to od roku 1981.

Vráťme sa však od histórie tejto rozprávkovej trate na ktorej sa nachádza aj tunel k historickej jazde. Historická jazda sa uskutočnila 9.augusta.Členovia KHT do Lučenca dorazili so svojím „konvojom“už ráno aby mohli všetko prichystať . Odchod z Lučenca bol stanovený na 13 hodín a 25 minút. Po našom príchode na stanicu nás čakalo milé prekvapenie v podobe „Júlie“ ,ktorá spomínaný konvoj priviezla do Lučenca.

Nakoľko náš plán foto-zastávok bol jasný po príchode kolegu wanted-a sme sa vybrali na prvú. Bola ňou Opatová. Po najdení si tých správnych flekov sme slávnostne očakávali príchod parného vlaku. Počas čakania sa našiel čas aj na rôzne grimasy a iné veselé zábavky, ktorých aktérkou bola 363jka...Zo zábavy nás vyrušil kúdoľ dymu nad lučenskou stanicou, a piskot parnej píšťaly, ktorý sa čoraz viac blížil.

Po odfotení sme sa ponáhľali na ďalší, cestu skracujúc si svojimi úlovkami . Vybrali sme sa za Kalinovo, kde sme sa poskrývali vo vysokej tráve.

Kým sme sa stihli poskladať do auta vlak nás všade predbiehal vďaka závorám, ktoré nám nedovoľovali vlak nikde predbehnúť. Podarilo sa nám ho predbehnúť až v Zelenom. Na vlak sme si počkali ešte na kopci nad kúpaliskom na dlhej rovinke neďaleko Poltára.

Vďaka wantedovým rušňovodičským skúsenostiam sme sa vydali našťastie ešte stále mechanickým priecestiam v „esíčku“.

Ďalšou našou zastávkou bolo Zlatno .Ja som si vyhliadol miesto nad kamenným mostom na kopci, zatiaľ ,čo wanted a 363 pod mostom. Vyškriabať sa na kopec mi sťažovalo najmä zlé počasie, ktoré v ten deň panovalo.

Vláčik prešiel a my sme sa mohli pobrať ďalej, tentoraz do cieľovej stanice Kokava nad Rimavicou. Tu cestujúcich čakala dychovka, z kultúrneho festivalu „ Koliesko. Tu si už „Malý Býček“ potreboval na chvíľu odpočinúť predtým ako obíde súpravu a postaví sa opäť do jej čela na ceste do Poltára a tak bolo času sa chvíľu len tak pokochať parnou nádherou. „Hurvínek“ a cisterna však zostali v Kokave a do Poltára sa vydal len „býček “ s historickou súpravou štyroch vozňov.

Cestou spať som namiesto fotenia uprednostnil vezenie sa v jednom z historických vagónov.

V Poltári som sa opäť stretol s kolegami a po dlhom presviedčaní 363jky som zostal v Poltári , aby som sa mohol domov vydať historickou súpravou. Ale nepredbiehajme ,najprv „býček“ musel obísť súpravu a pozmeniť radenie a potom sa mohol vydať na ďalšiu cestu cez tunel do Kokavy. Po príchode som ešte čo to pofotil a po výdatnom celodennom daždi sa na oblohe konečne objavilo slnko aby sa čochvíľa mohlo skryť za obzor. Po vykuknutí slnka sa na oblohe zjavila aj celá dúha.

Po urobení posledných nasvietených fotiek ,som sa mohol konečne stretnúť s obsluhou „Hurvínka“, ktorých touto cestou pozdravujem a ďakujem za predstavenie M131tky...

Slnko pomaly zapadalo, konvoj bol zoradený čakalo sa len na odchod,ktorý bol stanovený na 21:30.Pri výmene žiarovky na reflektore „Malého Býčka“ bolo čas urobiť ešte zopár nočných fotiek a mohli sme sa vydať na cestu domov. V Lučenci bol príchod stanovený na 23:00.„Malá Býček“ si cestu predĺžil o päť minút.čo je na takého veterána ako je on skvelý výkon. V Lučenci na mňa už čakala 363jka aby sme mohli pofotiť konvoj do ktorého čela sa opäť postavila „Júlia“ aby ho bezpečne a rýchlo dopravila domov.

Na prekrásnej akcii sa podieľali :Železničná spoločnosť Slovensko, Železnice Slovenskej republiky, miestna samospráva a Klub historickej techniky pri Rušňovom depe Zvolen.

Moje poďakovanie ako účastníka akcie patrí najmä členom KHT za to ako sa s láskou starajú o svoje mašinky a ako nám ich prezentujú na nostalgických akciách.

Pozdravujem železničných priateľov, ktorých som cestou stretol ... Ďakujeme wanted-ovi,že nás zviezol a poukazoval nám super fotofleky.A to auto Ti raz vyčistíme !

Takže ešte raz Ďakujeme !

Titulná snímka: 9.8 2008 - Kokava: ako pred sedemdesiatimi rokmi... © Juraj Kováč