Vlakové šialenstvo (3)

Nedeľa 24.8.2008

Večer po práci odchádzam na petržalskú stanicu. Odtiaľ pôjdem regionálnym vlakom do stanice Bruck/Leitha. Tak ako pred dvomi týždňami, ide elektrická jednotka Talent. Ešte mám čas do odchodu a tak ho využívam na večerné fotky Petržalskej stanice a samotného Talentu. Výpravca už prichádza k vlaku a vzápätí sa lúčime so Slovenskom. Do Bruck/Leitha prichádzame presne na čas, to však už neplatí o EN 268 Kalman Imre, ktorý mal meškanie 50 minút a to sa zvýšilo postupne až na takmer 80 minút. Po nastúpení si obsadzujem svoje miesto a počas celej cesty iba slabo pospávam - na tých sedačkách sa človeku predsa len nespí ako v perinách. Vo Viedni nastupuje kopec ľudí, následne s meškaním opúšťame Viedeň.

Pondelok 25.8.2008

Skoro ráno prichádzame na hlavnú stanicu v Salzburgu. Tu máme dlhšiu prestávku, čaká sa na R Lisinski z chorvátského Záhrebu, s ktorým sa spájame. Prestávku využívam na ranné fotografovanie stanice. S menším meškaním sa vydávame na poslednú časť cesty, ktorou je trať Salzburg - Mníchov. Cesta ubieha rýchlo, a tak krátko pred pol siedmou hodinou rannou vystupujem znova po 2 týždňoch na hlavnej stanici v Mníchove. Ďalšia časť cesty sa bude uberať južným smerom. Čaká ma vyše 5 hodinová cesta vlakom EC 81 Garda do talianskej Verony. Od príchodu do Mníchova uplynula presne hodina, keď sedím vo vlaku a rýchlo jazdou sa lúčim s hlavnou metropolou Bavorska. Počas cesty prechádzame Brennerskou železnicou, o tej som už písal.V stanici Brennero/Brenner sa menia vlakové čaty, nastupuje talianska.

Počas zvyšku cesty stojíme v mestách Bolzano, Trento, Rovereto, až nakoniec o 13:00 zastavuje súprava na prvom nástupišti v stanici Verona Porta Nuova. Robím fotografie stanice. Počasie praje fotografovaniu, klíma je už typicky stredomorská. K druhému nástupišťu prichádza EC 114 San Marco, s ktorým pocestujem zvyšok dňa do švajčiarskeho Luzernu. Sadám si na svoje miesto a môže sa vyraziť. Počas cesty robím zábery jazera Lago di Garda, je to najväčšie jazero v Taliansku. Pred 15. hodinou vchádzame na hlavnú stanicu Milano Centrale. V Miláne máme 30 minút prestávku, počas nej nabehne skupina upratovačov a robí svoju prácu.

Po dlhšom státí sa dávame do pohybu, lúčim sa s milánskou hlavnou stanicou. Prechádzame predmestiami tejto metropoly a naberáme smer - Švajčiarsko. V Taliansku zastavíme ešte v staniciach Monza a Como, čo je už mesto na hranici so Švajčiarskom a zvyšok cesty prechádzame legendárnou Gotthardskou železnicou. Do Luzernu prichádzame presne na čas, tak ako sa patrí na švajčiarsky dopravný systém. Dávam sa do fotenia a potom sa poberiem k pokladniam s lístkami získavať informácie. Na hotel prichádzam okolo 20:00, dávam si sprchu a okamžite zaspávam.

Utorok 26.8.2008

Prebúdzam sa, vonku je ranná hmla. Raňajky, zbalenie vecí, vyplatenie izby a ide sa na stanicu. Dnes som si trochu dlhšie pospal. Pôvodný plán ísť lanovkou na ľadovec Titlis, by sa už z časového hľadiska nestíhal, zvlášť keď ďalšie ubytovanie som už mal zaistené vo francúzskych Alpách v Chamonix Mont Blanc. Stále som mal v pamäti sklamanie spred dvoch týždňov, keď sa môj sen - zviesť sa legendárnym TGV, rozplynul behom pár minút. Opäť je tu nádej splniť si svoj sen. Rozhodnutie je jasné, vydávam sa na IC do Ženevy, odkiaľ tieto francúzske rýchlovlaky štartujú. Cesta ubieha svižným tempom, za Luzernom sme nabehli na nový koridor. Po zastávke v Berne pokračujeme na ceste k mestu na Ženevskom jazere.

Rozsiahle Ženevské jazero sa pred nami ako na dlani objaví za mestom Fribourg. Pozvoľným klesaním prichádzame do mesta Lausanne, kde sa stretávame s traťou od Montreux-Brig. Po príjazde do Ženevy si vybavujem cestovné doklady na cestu domov. Po konzultácii s mladým zamestnancom železníc zisťujem že Interail neplatí na všetky, ale iba pár vybraných spojov TGV na trati Ženeva - Paríž a tak mi opäť zostáva iba dúfať, že raz sa v tomto super vlaku odveziem. V popoludňajších hodinách teda sadám do vlaku smerujúcom do stanice Martigny, kde mám prestup na vlak Mont Blanc Express do Chamonix. Celou cestou sa točíme okolo Ženevského jazera.V podvečerných hodinách prichádzame k druhému nástupišťu do stanice Martigny.

Stanica je menším železničným prestupným uzlom. Vystupujem, fotím všetko možné i nemožné. K menšiemu nástupišťu prichádza regionálna súprava. Nastupujem a za malú chvíľu sa začíname rozbiehať. Trať ide spočiatku po rovine, až za stanicou Les Fumeaux začína prudko stúpať za pomoci ozubnice. Počas cesty sa naskytujú z vlaku unikátne pohľady na údolie i na vrcholce Álp. Po 45 minútach treba prestúpiť do ďalšej súpravy, čo nás dovezie až do samotného Chamonix-Mont Blanc. Všetko sa to deje v stanici Chatelard-Frontiere. Táto súprava je o čosi lepšia, je tu viacej priestoru. Opúšťame stanicu, prechádzame tunelmi, viaduktami, skalnými zárezmi. Pred nami v diaľke už vidieť zasnežené štíty a ľadovce. O pol siedmej večer zastavujeme v nádhernom alpskom stredisku Chamonix-Mont Blanc. Smerujem na hotel, kde mám vopred rezervované ubytovanie. Po ubytovacích formalitách sa vybaľujem na izbe, ktorá je taká typický „alpská“.

Streda 27.8.2008

Stredajšie ráno sa nesie v znamení pekného slnečného počasia, a tak to využívam na jazdu lanovkou na 3842 m vysokú horu Aiquille du Midi. Vrcholová stanica je skutočne vrcholným staviteľským dielom a poskytuje nádherný pohľad na monumentálny Mont Blanc. Aby sme nezabudli na železnice, na pravé poludnie sa poberám ozubnicovou železnicou na ľadovec Mer de Glace. Tejto horskej atrakcii venujem zhruba 2 hodiny. Po návrate späť do Chamonix sa prechádzam po meste, kupujem si niečo na jedenie a na pitie. Zvyšok času už čakám na vlak späť do Švajčiarska.

Vlak prichádza načas, a tak vyrážam na ďalšiu, takmer 2 hodinovú jazdu. Po vystúpení v Martigny idem vlakom do Lausanne, odtiaľto už priamo do Zurichu. Vopred mám kúpenú miestenku do lôžkového vozňa Zűrich-Viedeň. Do Zűrichu prichádzame krátko pred 22. hodinou večer. Zhruba 25 minút pred odchodom pristavujú súpravu EN 467 Wiener Walzer do Budapešti. Na moje prekvapenie je moja miestenka do poschodového vozňa OBB. O kvalitných službách rakúskeho personálu snáď netreba ani hovoriť. Neskutočná tichučká nočná jazda bola úplným vyvrcholením 4 dňového výletu.

Štvrtok 28.8.2008

Ráno sa prebúdzam vo vlaku, vzápätí zaklope steward na dvere, prináša mi cestovné doklady a bohaté raňajky priamo do kupé. Tesne pred Viedňou dlho stojíme. Na stanicu Westbahnhof prichádzame s 30 minútovým meškaním. Po menšom vození sa po Viedni, nasadám do vlaku do Grazu. Večer sa vraciam späť do Viedne, hodinku čakám ešte na vlak do Bratislavy. Medzitým si prechádzam súpravu EN 235 Allegro Tosca do Ríma. Vzápätí už sedím vo vlaku do Bratislavy. Plný zážitkov som opäť raz doma.

Titulná snímka: 26.08.2008. Martigny. Odtiaľto už priamo do Chamonix- Mont Blanc. © Martin Kóňa