Trať Piešťany – Vrbové a „Spanilá jazda drezín Čango“ v roku 2008

Preto je vhodné sa zamyslieť, aké kroky na záchranu železnice podniknúť v tomto roku, aby aj na Slovensku bola prvá múzejná normálnerozchodná železnica.

Najskôr sa však krátko vráťme k minuloročnej septembrovej akcii. Program bol naplánovaný prakticky na celý deň. Začínalo sa o 9. hodine pri železničnom priecestí neďaleko hypermarketu TESCO v Piešťanoch (ako minulý rok). Jadrom akcie boli súťaže v jazde pákových drezín na dráhy 400 a 1800 m, ktoré sa uskutočnili až do popoludňajších hodín. Po nich sa realizovali jazdy drezín do Vrbového. Súbežne s akciami bolo možné sa počas prestávok povoziť nezáväzne na drezinách mimo súťaží.

Pre súťaže bolo vytvorených 6 družstiev, ktoré mali zástupcov z celého Slovenska, ale aj z Českej republiky a Nemecka. Akcia tak bola skutočne medzinárodnou. Členovia boli nielen laici, ale aj skutoční športovci. Z názvov družstiev je zrejmé, koho predstavovali:

1. Klub priateľov železníc (KPŽ) Žilinskej univerzity
2. Gymnázium Piešťany
3. Stredné odborné učilište elektrotechnické a strojárske (SOUEaS) Piešťany
4. Rusnákovci
5. ČANGO team
6. EUROPA team

V obidvoch disciplínach zvíťazilo družstvo Rusnákovcov – svaly sú svaly a tie najviac rozhodovali v súperení o prekonanie stanovenej vzdialenosti za čo najkratší čas. Ale ani ostatné posádky sa nemajú za čo hanbiť – rozhodovali sekundy (noooo... aj minúty). Svoje fyzické zdatnosti si však vyskúšali všetci.

Okrem „železničného“ programu zabezpečili organizátori aj občerstvenie, hudbu, folklórne predstavenie. O zdokumentovanie akcie sa postaralo aj niekoľko novinárov a televíznych štábov. Celkovo je však možné hodnotiť akciu za dobre zvládnutú – uskutočnilo sa to, čo si organizátori zaumienili, trať opäť ožila a niekoľko desiatok ľudí si so sebou odnieslo domov pekné zážitky, niektorí aj ceny. Deti, ale aj dospelí sa pobavili, porozprávali, niektorí prvýkrát stretli. A na to sa len tak nezabúda...

Podujatie opäť ukázalo niektoré problémy, ktoré by mali v ďalšom ročníku organizátori vyriešiť. Najzávažnejším problémom je miesto konania akcie. Lokalita Piešťan je síce prístupovo výhodná, pre publikum na ceste a železničnom priecestí pri kruhovej križovatke dôležitej cesty, hypermarketu, sídliska a diaľničného privádzača, je však mimoriadne nebezpečná.

Zrejme bude vhodné vybrať pre ďalšie akcie inú lokalitu, napr. Trebatice alebo Vrbové, s tým, že bude zabezpečená doprava (vlakom alebo autobusom) z Piešťan pred začiatkom akcie a po jej skončení, resp. medzi disciplínami. Zostane potom na divákoch (ale aj súťažiacich), či budú akciu ignorovať alebo sa jej zúčastnia napriek tomu, že nebude priamo v Piešťanoch. Pre publikum bude potrebné vyhradiť miesto tak, aby ľudia nevstupovali na trať, kde jazdia dreziny. Dreziny by mali mať lepšie vyznačené úseky, kde sa môžu po trati pohybovať, resp. kde je potrebné začať brzdiť, prípadne znížiť rýchlosť.

A prečo vlastne železnicu Piešťany – Vrbové zachraňovať? Na Slovensku ešte nie je ani jedna normálnerozchodná železnica, ktorá by slúžila iba drezinám, resp. čisto iba muzeálnej prevádzke. Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR, ktoré sa najviac pričinilo o záchranu historických železničných vozidiel na Slovensku, má problémy udržiavať v prevádzkyschopnom, prípadne vystavovateľnom stave množstvo hnacích aj hnaných vozidiel a objekty, kde ich deponovať. Určite by predstavitelia MDC ŽSR uvítali, keby sa na vytvorenie prvej normálnerozchodnej muzeálnej železnici u nás podieľal niekto iný. A najmä finančne.

Partii nadšencov z Piešťan bolo ľúto nechať zlikvidovať trať, ktorá im roky chátrala priamo pred očami. Síce ide o trať, ktorá z Piešťan vedie do nijako turisticky lákavej krajiny (prechádza poliami, ponad diaľnicu, obchádza dve obce a končí na okraji mesta Vrbové), má však prijateľné sklony pre prevádzku drezín (do 5 promile a stúpanie k nadjazdu ponad diaľnicu), pre údržbu ešte akceptovateľnú dĺžku (8 km) a napojenie na hlavný železničný ťah Slovenskom (Bratislava – Žilina – Košice) s „rýchlikovou“ stanicou (Piešťany). Piešťany zároveň dávajú predpoklad, že sa v budúcnosti nájde dostatok mladých ľudí, ktorí sa budú o železnicu aspoň brigádnicky starať.

Všetko je však najmä problém finančný a legislatívny. Peniaze sa dajú hľadať – či už z rôznych fondov alebo od sponzorov, s legislatívou je to podstatne ťažšie. Keďže normálnerozchodnú muzeálnu železnicu na Slovensku ešte nemáme, resp. nemáme ani železnicu s rekreačnou dopravou drezín, je mimoriadne ťažké hľadať možnosť, ako takú železnicu prevádzkovať, aby jej finančné náklady neboli rovnaké ako na hociktorej verejnej normálnerozchodnej železnici, ktorá by mala byť zisková. A to všetko je potrebné riešiť rýchlo. Zrušiť železnicu je ťažké, nie však nereálne (viď. napr. Devínske Jazero – Stupava, Rimavská Sobota – Poltár atď.).

Rok 2009 možno prinesie trati Piešťany – Vrbové niečo nové. Možno likvidáciu, možno ďalšiu stagnáciu, možno obrat k lepšiemu, možno ďalšie stovky spokojných návštevníkov akcií typu "Spanilá jazda drezín Čango". Je to totiž predovšetkým o tom, či sa o železnicu budú ľudia zaujímať, aby mala dôvod „žiť“. Preto ak chcete, môžete železnici darovať ešte ďalší život...

Titulná snímka: A dorazili sme do cieľa... 27. 9. 2008 © Ing. Marko Engler