II. etapa modernizácie v Poprade (1): Začalo sa...

V každom prípade sa od tretieho januárového pondelka na stavbe ŽSR, ŽST Poprad-Tatry, výstavba podchodov a nástupísk, II.etapa, modernizácia staničnej budovy začali trúsiť prví robotníci. Zhotoviteľom stavby je spoločnosť DSC, a.s. Bratislava a výstavba je naplánovaná presne na jeden rok. Zo štátneho rozpočtu si vyžiada čiastku takmer 4,8 milióna eur.

Pre neznalých miestnych pomerov len uvediem, že prijímacia budova sa skladá zo siedmych samostatných stavebných a prevádzkových celkov:

1. Reštauračná časť - Od svojho vzniku prakticky nevyužitá a prázdna, dnes len v suteréne veľkosklad s nápojmi, interiéry polorozpadnuté a značne schátralé.

2. Starý podchod - Pôvodne to mal byť podchod pod nikdy nerealizovanou cestnou komunikáciou (spojnica dnes rozdelenej Wolkerovej ulice) rovnobežnou s líniou budovy stanice s koľajiskom a pretínajúcou hotel Európa, dnes je to „vstupný vestibul“ s malými prevádzkami v ekonomických prenájmoch.

3. Halová časť

4. Prestupová hala - Nadchod nad koľajiskom normálneho rozchodu tvoriaci prístup na nástupisko úzkeho rozchodu Tatranských elektrických železníc.

5. Dopravná časť - Kancelárske priestory pre Centrum predaja ZSSK, dopravnú kanceláriu a technologické miestnosti zariadení oznamovacej a zabezpečovacej techniky a elektronického stavadla.

6. Administratívna časť - Kancelárske priestory pre Stredisko nákladnej prepravy ZSCS, Stredisko prevádzky ZSSK a kancelárie ŽSR.

7. Poštová časť - Dnes pošta Poprad 2

Do modernizácie bola pôvodne zahrnutá celá budova, samozrejme mimo pošty a prestupovej haly (tá čaká na III.etapu... ). Z pôvodne zamýšľanej, pomerne veľkorysej rekonštrukcie, zostalo torzo obsahujúce:

1. opravu všetkých striech,
2. výmenu všetkých vstupných otvorov do budovy – dverí a okien,
3. zateplenie a úplnú rekonštrukciu fasády. 

Redukcia financií sa podpísala na tom, že rekonštrukcia vnútorných priestorov budovy sa obmedzí len na halovú časť, teda priestory slúžiace prevažne cestujúcej verejnosti (vstupný vestibul, odbavovacia hala s osobnými pokladňami, zákazníckym centrom, sociálnym zariadením a úschovňou batožín, priľahlé vstupy a schodištia, obidve reštaurácie, Inštitút vzdelávania a veľká zasadačka). Tu v priebehu roka príde k úplnej prestavbe zahŕňajúcej:

1. viacero zmien dispozičných riešení (zasadačka, inštitút vzdelávania),
2. výmenu všetkých rozvodov energií, vody, kúrenia a zdravotechniky,
3. úplnú rekonštrukciu verejných WC,
4. doplnenie rozvodov a zariadení oznamovacej techniky, informačného a kamerového systému,
5. výmenu podhľadov, osvetlenia a zariadení vzduchotechniky a klimatizácie,
6. výmenu štyroch eskalátorov (dvoch pôvodných, viac ako 10 rokov nefunkčných a dvoch už vymenených v roku 2002),
7. na mieste súčasných pevných schodísk vybudovanie dvoch nových eskalátorov z odbavovacej haly na nástupisko č.1,
8. zrušenie pravého ramena pevného schodiska vrátane plošiny pre imobilných cestujúcich smerom do prestupovej haly a vybudovanie nového vstupu s pevným schodiskom na nástupisko č.1, 

Reštauračná, dopravná i administratívna časť budovy ostávajú vo svojom vnútri bez akýchkoľvek zmien. Škoda, že zmysluplné využitie od postavenia stanice poloprázdnej reštauračnej časti teda zatiaľ ostáva v nedohľadne, podobne ako aj nová podoba prestupovej haly, deravej ako rešeto...

Na svoje si prídu aj handicapovaní cestujúci a nebude záležať na tom, či sú svojim postihnutím obmedzení zmyslovo alebo telesne. Na plastické vodiace línie pre nevidiacich doteraz zrealizované v dlažbe nových nástupísk nadviažu plastické línie aj v novej dlažbe v interiéroch stanice. Pri orientácii im pomôžu aj zvukové orientačné majáky osadené na každom eskalátore. Na každé podlažie bude umožnený variantný prístup výťahmi alebo eskalátormi. Takže pri poruche jedného zo zariadení ostane naporúdzi ešte to druhé. Ak nastane „bežná prevádzková situácia“ a „odídu“ obidva .... no, uvidíme. V každom prípade bude popradská stanica svojou „technologickou výbavou“ pre telesne postihnutých na Slovensku úplnou špičkou.

Práce na stavenisku začali koncom januára „pitvou“, keď sa postupne od najvyššieho podlažia halovej časti začalo likvidovať všetko vnútorné zariadenie (vstavaný nábytok, obklady stien...). Následne sa zbúrali pôvodné priečky, zlikvidovali podhľady a nad nimi všetky možné rozvody, káble, rúry, vedenia, vzduchotechnika... jednoducho všetko. Ostal obnažený priestor tvorený oceľovou konštrukciou budovy a trapézovými plechmi s betónovým poterom tvoriacim podlažia.

Postupne sa budova odľahčuje aj navonok – ako prvé zmizli hliníkové profily tvoriace akési priehrady medzi oknami, slúžiace pre mňa absolútne neznámemu účelu. V tesnom závese ich nasledovali dožité podhľady tvorené dreveným tatranským profilom a „feálmi“. Po postavení lešenia budovu opustia všetky keramické obklady a drevené šindle, za ktorými ako jediným originálnym riešením „starej“ stanice mi bude naozaj ľúto. To sa už všetkým budova odhalí v plnej oceľovotehelnej nahote. Nemalé problémy spôsobí ekologická likvidácia veľkého množstva azbestových dosiek, použitých v káblových roštoch, stropoch či ako obkladové materiály pod interiérovými podhľadmi. Za nimi však asi nikto smútiť nebude... A už je tu chvíľa, na ktorú čakajú polorozpadnuté vstupné dvere a zhnité okná – všetky otvory budovy obsadia moderné hliníkové rámy s novými oknami a dverami. Všetky vstupné dvere pre verejnosť okrem podchodu a nie je ich málo - budú automatické.

Aj keď táto stavba už možno nie je taká zaujímavá pre dušu dopraváka, určite si svojich pozorovateľov a hlavne kritikov z radov železničných fanúšikov nájde. Okolo budovy postupne vyrastá lešenie, ktoré ju zo dňa na deň viac zahaľuje. Nechajme sa prekvapiť, či nás čosi po jeho odstránení poteší....

Titulná snímka: 3.3.2009, Začíname... © Ing.Martin Čech