Veľká noc v Telgárte

24.4.2009 8:00 Ivan Wlachovský

Neuveriteľne upchané cesty na trase Bratislava – Nitra – Banská Bystrica predznamenali, že na Slovensku nastalo pred prázdninové sťahovanie národov. Nečudo krásne počasie a oficiálne štvordňové voľno s prirátaním ďalších dvoch dní prázdnin školákov pohlo celým Slovenskom.

Pred našim odchodom do Telgártu som riešil základnú dilemu. Lyže, alebo bicykle? Trojmetrové záľahy snehu v Tatrách lákali ešte si zalyžovať. Telefonát do lyžiarskeho strediska v Telgárte však potvrdil, že miestni už lyžovačku zrušili. S bicyklami naloženými na streche auta sme sa pomaly presúvali naprieč Slovenskom. Nadával som v duchu na vlakové spojenie, ktoré prakticky neumožňuje dostať sa s bicyklami vlakom z Bratislavy do Telgártu. Prežili sme. Po 6 hodinovej jazde sme podvečer zastavili pri červenoskalskom výjazde z Telgártskeho tunela. Domček pár metrov od portálu nás privítal ešte zimným chladom. Rýchlo sme zakúrili a zalizli do perín, aby sme sa zajtra mohli vydať na objavné cesty.

Naša perníková chalúpka

Zobudili sme sa do prekrásneho slnečného rána. Studená noc rýchlo ustúpila a k slovu sa dostali krátke cyklistické nohavice. Dnešný plán znel jasne. Telgárt penzión – prameň Hrona – sedlo Besník – Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Stratená. Jedným smerom na bicykloch, späť vlakom. Cestou sme plánovali dopĺňať fotografie a popisy do galérie trate ŽSR číslo 173: Červená Skala – Margecany, lákali nás nezmapované objekty a samozrejme prechod R811 Horehronec sedlom Besník. Krátko pred desiatou hodinou sme nasadli na bicykle a vybrali sme sa hore kopcom do sedla Besník. Prvá fotozastávka bola pri Chramošskom viadukte cvak cvak a pokračovali sme k prameňu rieky Hron, ktorý sa nachádza v susedstve margecanského portálu Hronského tunela.

Cyklovýprava pod Chramošským viaduktom

Nejako sa nám ochladilo a tak sme čo najrýchlejšie pokračovali stále hore kopcom priamo do sedla Besník. Zdvihol sa vietor a obloha sa zatiahla. Stáli sme priamo nad tunelom Besník, vo výške 1005 metrov nad morom. Nepochybujem, že čitatelia tohto cestopisu sú veci znalí, ale dovolím si pripomenúť, že trať v tuneli v km 80,431 dosahuje vrcholového bodu s nadmorskou výškou nivelety 955,5 m a stúpa zo strany červenoskalskej 8,5‰ a 2,5‰ k vrcholovému bodu, odkiaľ potom klesá 5‰. Lom nivelety je najvyšším bodom normálneho rozchodu na tratiach ŽSR.

Motorový vozeň medzi tunelom Besník a Hronským tunelom.

Silný studený vietor už dávno zahnal krásne počasie a donútil nás zmeniť plán, ktorý predpokladal v sedle dlhšiu filmovo – fotografickú prestávku. Začali sme dlhý zjazd. Minuli sme zastávku Vernár a s prvými kvapkami dažďa sme zaliezli do Ranča pod Ostrou Skalou. Bol čas obeda a my sme sa rozhodli, že nepríjemné spojíme s užitočným. Obed došiel práve vhod. Pohľady z okna však neveštili nič dobré. Búrka sa zmenila na vytrvalý dážď. K slovu prišli pršiplášte. Dážď mierne oslabol a my sme sa vychystali na ďalšiu jazdu. Podarilo sa mi stratiť papier s vlakovým spojením a tak sme si vytýčili medzi cieľ v ŽST Dobšinská Ľadová jaskyňa. Už síce nelialo, ale cesta bola nepríjemne mokrá a šmykľavá.

Víchrica do seba láduje obed.

V mokru a zime sme popod most pred stanicou zahli z hlavnej cesty k samotnej ŽST Dobšinská Ľadová jaskyňa. Dážď, zima a najbližší vhodný vlak až za 2,5 hodiny. Neostávalo nám nič iné ako za stáleho mierneho dažďa pokračovať až do Stratenej. Vymietli sme po ceste všetky „zohrievarne“.

Uragán v Stratenej.

Po krátkej chvíľke čakania v mimochodom celkom slušne opravenej drevenej zastávke prifrčal náš vláčik v zložení 2 x 812 a odviezol na druhú stanu hrebeňa hôr, kde sa na nás už opäť zubilo príjemné teplé slniečko.

Video: formát wmv; veľkosť 7,56 MB; čas:01:35 min. Autor © Ivan Wlachovský

Svitlo nové ráno a my sme opäť stáli zaliatí slnkom na zastávke vlakov Telgárt penzión aby sme počkali s fotoaparátmi a kamerami v rukách na ranný vláčik smerujúci do Margecian . Vynoril sa z poza zákruty a už aj hrkotal po oceľovom moste pred zastávkou, aby sa stratil v tuneli a za chvíľku vyliezol nad našimi hlavami a prešiel cez Telgártsky viadukt.

Motorka smeruje do Margecian

Dnes sme si vytýčili cieľ cesty opačným smerom. Trasa expedície viedla popri trati ŽSR 172: Červená Skala – Banská Bystrica. Úlohou bolo opäť mapovať všakovaké objekty a zaujímavosti na trase. Cez obec Telgárt sme sa v svižnom tempe vydali bicyklami na cestu. Minuli sme železničnú stanicu Telgárt so snahou poniže ŽST odfotografovať viadukt Strateník, ktorý ešte na stránke nemáme zdokumentovaný. Nachádza sa v km 89,799 medzi ŽST Telgárt a ŽST Červená Skala. Vysoký stav rieky Hron a zabahnená mokrá lúka nám zabránili prepracovať sa k tomuto ozaj peknému dielku. Viadukt je málo známy a je dobre skrytý pred pohľadmi od cesty za vysokým lesným porastom.

Mostík pri meandroch Hrona

Nič sa nedalo robiť, pokračovali sme popri meandroch Hrona k peknému mostíku, ktorý sme nazvali podľa meandrov. Pokiaľ som si chystal „nádobíčko“ Uragán a Víchrica sa rozbehli po okolí. Objavili prekrásnu opustenú lesnú chatu, ktorú okamžite okupovali. Ja som zas preliezal trať a neďaleko mostíka som zas objavil bývalý strážny domček, ktorý zrejme využívajú teraz traťoví robotníci ako sklad a útulok pred nečasom.

Opustená lesná chata.

Našim plánom bolo nafilmovať R811 Horehronec v Červenej Skale, ale pohľad na hodinky potvrdil, že sa opäť obídeme. Podobne ako včera. Aj sa tak stalo. Tesne pred našim príchodom do stanice sme ho míňali už na odchode. Červená Skala je aj miesto, kde sme opustili trať ŽSR číslo 173: Červená Skala – Margecany a naviazali sa na trať ŽSR 172: Červená Skala – Banská Bystrica. Po krátkej prestávke v Červenej Skale sme pokračovali popod most, ktorý je tesne pred stanicou na cestnej odbočke do Šumiaca, po ceste popri trati.

Priepust pod Červenou Skalou.

Prešli sme niekoľko kilometrov a zaujal nás priepust popod trať, ktorý odvádzal do Hronu jarné prívaly vody z popod Kráľovej hole. To množstvo vody sa mi zdalo až nebezpečné. Pokračovali sme stále ďalej. Železničná trať pretla cestu automatickými závorami, ktoré sme s radosťou dali do databázy.

Cyklovýprava pri priecestí medzi Červenou Skalou a Vaľkovňou.

Naša ďalšia cesta viedla cez Vaľkovňu a priecestím za zastávkou. Nasledovalo nákladisko Nová Maša, za ktorým sa nachádzajú ozaj malebné mechanické závory. Závory sa obsluhujú z Novej Maše. Po očku sme sledovali lyžiarske stredisko Pod Gindurou. Mimochodom naše obľúbené. Bohužiaľ túto sezónu vôbec nefungovalo pre nedostatok snehu. Zrejme lyžiarske svahy bez umelého zasnežovania sa asi dnes už nedokážu uživiť. V ceste sme mali teraz zastávku Pohorelská Maša. Očakávali sme ruinu budovy zastávky, ale čakalo nás obrovské prekvapenie. Budova zastávky zmizla z povrchu zemského. Ostali po nej iba dva fragmenty, v ktorých sú osadené nivelačné body. Tabuľa zastávky je priklincovaná na strome. Až mi bolo ťažko na duši. Aj slniečko zašlo...

Torzo budovy zastávky Pohorelská Maša

Nič sa nedalo robiť, vysadli sme na bicykle a pohli sme sa smerom k zastávke Pohorelá. Keďže sme už mali v nohách nejaký ten kilometrík, rozhodli sme sa pojesť a popiť v miestnom zariadení priamo na stanici. Napriek dosť odpudivému výzoru samotnej budovy som bol milo prekvapený nielen interiérom ale aj cenami miestneho zastávkového bufetu. Čas nás začal trochu tlačiť a tak sme vyrazili popri jedných z miestnych závor do ďalšej etapy. Pohľad na hodinky vravel, že Heľpa bude dnes našou konečnou pre cyklotúru. Mali sme v pláne prejsť ďalej až do Polomky, prezrieť si miesto nedávneho nešťastia, ale „hustota“ vlakovej prevádzky nás od toho odradila, vzhľadom na zlé spojenie do Telgártu.

ŽST Heľpa z náprotivného svahu.

Do ŽST Heľpa sme dorazili akurát včas, aby sme si mohli po vylezení na protiľahlý svah zdokumentovať stanicu. Pohľad z vtáčej perspektívy bol ozaj zaujímavý a trocha námahy stálo za to. Vláčik v zložení 1 x 812 došiel na čas, naložili sme bicykle a pokračovali do Červenej Skaly, kde nás čakalo prestupovanie. „Domov“ sme došli práve včas, aby sme si konečne nafilmovali a nafotili R810 Dolehronec. Hlad sme potom zahnali v miestnom pohostinskom zariadení Horehronská kúria. Zaujímavé, že tam vôbec, ale vôbec nemali v ponuke bryndzové halušky, ale asi 50 druhov pizze áno.

Video: formát wmv; veľkosť 20,4 MB; čas:04:10 min. Autor © Ivan Wlachovský

Ranné upratovanie v našom domčeku svedčilo o tom, že očakávame návštevu. Prvým takpovediac aj jediným doobedňajším vlakom došli ďalší traja bicyklovlakoví spoznávači tratí okolo Telgártu. Teplo a modrá obloha priam lákali na zopakovanie piatkovej trasy. Aj sa tak stalo. Pelotón obsahujúci 7 cyklistov s vydal opäť smerom k prameňu rieky Hron.

Návšteva vystupujúca z vlaku. © Luďka Wlachovská

Tento krát sme zvolili variant cesty od prameňa rieky Hron direttissimou k tunelu Besník a do sedla. S božou pomocou sme sa dostali až do sedla a tam sme čakali, tento krát úspešne na prechod R811 Horehronec popod sedlo. Nedali sme si ujsť prekutrať zákutia trate. Medzi Hronským tunelom a tunelom Besník sme našli rozkošný priepust vo vysokom násype. Už známou cestou sme pokračovali až k cestnému tunelu pred Stratenou. Keďže bolo prekrásne počasie rozhodli sme sa navštíviť aj tunel Jarabský II, ktorý vedie paralelne s tunelom cestným. K tunelu je dosť problematický prístup ako zo strany od Dobšinskej Ľadovej Jaskyne, tak aj od Stratenej. Zhruba 200m pred tunelom treba prejsť pekným podchodom popod trať a vyštverať sa na vysoký násyp, ktorý vedie až k tunelu. Osobne považujem červenoskalský portál tunela za jeden z najkrajších. Fascinuje ma na ňom to, že nemá žiadne krídla a vlak vstupuje priamo do skaly.

Tunel Jarabský II.

Po návrate od portálu sme pokračovali ďalej, tento krát sme cestný tunel obchádzali okolo po prielome rieky Hnilec. V časoch keď neexistoval cestný tunel, cesta viedla v úzkom kaňone spolu s riekou. Pani zima tam ešte vládla tvrdou rukou. Ľadové platne nám nedovoľovali jazdiť, museli sme ich pretláčať.

Ľadové pole v Stratenskom kaňone.

Pelotón v Stratenskom kaňone

Experti, ktorí si mysleli, že s ľadom vybabrú, nevybabrali a svorne sa všetci vyváľali v zbytkoch snehu a ľadu. Našťastie bez vážnejších následkov. Margecanský portál tunela Jarabský II sme však už nenavštívili. Lákala nás obec Stratená a vidina poživne a nápojov. Zložili sme sa v miestnej krčme. V stratenej je mimo iných zaujímavostí malý kostol (kaplnka) s prekrásnym oltárom. Oltár nesie známky rezbárskeho rukopisu majstra Pavla z Levoče.

Interiér kostolíka v Stratenej.

Z plánovanej obhliadky mostu v Stratenej sme upustili z čistej lenivosti. Na zastávke Stratená sme si počkali na už známu dvojicu motorových vozňov 812 + 812. Celkom som bol zvedavý, že ako sa zachová vlakvedúci, keď uvidí na zastávke 7 bicyklov. Zvládol to naproste profesionálne. V prednom motoráku mal kočík aj s bábätkom. Nám odomkol doteraz uzamknutý motorák. Pri mojich viac menej nepozitívnych skúsenostiach s prepravou bicyklov som ostal príjemne prekvapený. Keď sme vystúpili v Penzióne bolo práve po búrke. Počasie si dnes našťastie vybralo opačnú stranu ako predvčerom.

Veľkonočný pondelok ráno počasie neveštilo nič dobrého. Bicykle sme nechali bicyklami a vybrali sme sa na exkurziu pešo po Telgártskej slučke. Cieľom dnes bolo vyliezť na kopec, ktorý sa nachádza nad Margecanským portálom tunela. Úloha ľahká, vykonanie už ťažšie. Po dlhom výstupe strmím kopcom cez polomy po obrovskej búrke, ktorá sa prehnala nad Nízkymi Tatrami sme s vyplazenými jazykmi zakotvili na vhodnom mieste. Mali sme pred sebou ako na dlani ŽST Telgárt a prakticky celú viditeľnú časť slučky. Vo vysielačke sa sporadicky ozývala partia, ktorá predsa len vytiahla bicykle. Tí nešťastníci sa vybrali smerom na Červenú Skalu s plánom zvrtnúť sa do hôr a vyšľapať až na vrchol Tresníka, ktorý sa týči nad Telgártom naproti Kráľovej hole.

ŽST Telgárt z "vtačej perspektívy"

Pod chvíľkou sme sledovali ŽST Telgárt, kde sa mal každú chvíľku objaviť R811 Horehronec. Tak sa aj stalo. Spustil som kameru a ticho sledoval v hľadáčiku vlak. Vedľa mňa stojaci Uragán nachystaný fotiť nefotil, vlak očakával z opačnej strany. Nečudujem sa. Boli sme na úplne netypickom mieste. Strata orientácie na slučke je naproste všedný jav, hlavne keď sa človek ocitne na novom mieste, nevie odkiaľ má vlak vlastne čakať.

Uragán fotografuje.

Všetko sme dali na správnu mieru a hneď ako sa Horehronec vynoril z tunela Uragán zbesilo stláčal spúšť.

Doktorka s Víchricou ešte na inom mieste striehli na vlak, ktorý sa preblesol na čiastočne odokrytej Chramoške. Horehronec prebehol práve včas, aby sme si stihli zbaliť pakšamenty.Oblaky už hrozivo černeli a ozývali sa v diaľke hromy.

Nasledoval besný zostup pod Chramošský viadukt. K nemu sme dorazil zároveň s rachotom hromov a bleskov. Došli k slovu pršiplášte a zrýchlený presun za dažďa do domčeku pri tuneli. Cyklisti zas leteli z hrebeňa dole, ale búrka ich naplno zasiahla. Nakoniec sa potupne doviezli premočení jednu zastávku z Telgártu.