ČHŽ – 1. brigáda VLAKY.NET

27.4.2009 8:00 Ivan Wlachovský, Marián Rajnoha

Pozerám, pozerám, oči si idem vyočiť a stále nevidím na „pragotrone“ Ex Hron, ktorý má za 10 minút odísť. Volám M@ja, že čo sa deje. Chyba lávky. Ako správny železničiar som si pomýlil hodinu odchodu vlaku. Tak voľajako začalo moje pôsobenie na prvej historickej brigáde VLAKOV pre Čiernohronskú železničku.

Tak som sa opäť odpratal z bratislavskej hlavnej stanice domov, aby som si trapas opäť zopakoval. Stojím si tak na druhom peróne a okrem hromady ľudí nevidím nikoho z ľudkov, ktorí majú na brigádu ísť. Je 5 minút pred odchodom a siaham opäť do vrecka pre mobilný telefón. Milión neodpovedaných hovorov svedčí o tom, že sa niečo deje. Vytáčam Rajia. Vraj že „kde si?“ „Šak čakám tu na 2 peróne“. Joooj oni potvory železničiarske zmenili nástupište. Nasleduje ústup z pozície a na poslednú chvíľku nastupujem do toho správneho vlaku. M@jo a Rajio sú patrične vyškerení. Čo už? Keď sa darí, tak sa darí.

Chlapci okamžite zaútočili na elektrické prípojky a nabíjali baterky do fotoaparátu a mobilu. Vtedy som si spomenul, že som si zabudol od Uragána vziať náhradnú baterku do jeho vreckového foťáčiku. Tak som aspoň skontroloval kapacitu baterky, ktorá bola vo fotoaparáte. Pekný červený nápis: „batéria vybitá“ veštil pokračovanie dnešnej smoly.

Ubytovňa brigádnikov © Karel.f

Vlak uháňal niekde okolo Vajnor, keď sa v plnom kupé začal šíriť neuveriteľný zápach. Ako keby sa pálili elektrické káble. Poctivo moji spolucestujúci oňuchávali svoje gerety postrkané vo vlakových zásuvkách. Smrad dosahoval gigantických rozmerov. V Sládkovičove vlak zastavil a okolo prvého vozňa pobehovali železničiari. Zlá predtucha pokazeného rušňa sa našťastie nepotvrdila a my sme pokračovali s 15 minútovým zmeškaním smer Banská Bystrica, kde sme mali na prestup iba niekoľko minút. Tuším v Leviciach sa ukázal vo dverách kupé Mirec, ktorý sa posadil na čerstvo uvoľnené miesto inak slušne preplneného vlaku. Ďalšia cesta našťastie prebiehala úplne v pohode. Vo Zvolene Rajio odbehol von a vrátil sa s plnými igelitkami úplne fantastických ešte teplých koláčov, rezňov a iných dobrôt, ktoré mu k vlaku doniesla jeho mamička.

Večeriame © Rajio

Posilnení vynikajúcimi koláčikmi sme netrpezlivo vyzerali v Banskej Bystrici či nás čaká prípojný vláčik. Našťastie čakal. Do poloprázdneho vozňa pribudol ďalší brigádnik Spirits. Nasledoval telefonát Terčíkovi, ktorý nás mal čakať s autom v Brezne, či sa pomestíme. „Jasne“, znela odpoveď. Do Brezna sme došli už len s minimálnym meškaním. Ajhľa, rozrástli sme sa o ďalšieho človeka. Kde sa vzal, tu sa vzal na nástupišti Tomaff stál. V tom momente bolo jasné, že časť brigádnikov pôjde do Čierneho Balogu autobusom.

Zakuklenci dobíjajú baterky na zajtrajšiu makačku © Rajio

Zima a tma vládla v Čiernom Balogu. Chalani povyskakovali z autobusu a spoločne sme sa šli ubytovať do priestorov železničnej stanice Čiernohronskej železničky. Teplučko šíriace sa z krbu vytvorilo ilúziu domova. Pridali sme sa už k zabývaným Terčíkovi. Karlovi.f a Jožinovi. Terčík hlásil, že v noci prídu ďalší traja brigádnici z Ostravy. Nasledovalo privítanie štamprdlou Fernetu a potom sme si poväčšinou vybalili svoju klobásu a s plnými pusami sme sledovali po očku súťaž krásy Miss 2009, ktorá bežala v telke. Polnoc klopala na okno a tak tušiac zajtrajší ťažký deň sme pozaliezali do pelechov.

Zoradený manipulák do Chvatimechu © Rajio

Odchádzame © karel.f

Ráno sa v Čiernom Balogu prevaľovala hmla a bolo zima. Vykonali sme svoje základné potreby, naplnili bruchá a privítali sme ďalšieho príchodzieho menom Lori_ponvagli. Maťo nás rozdelil na dve skupiny. „Plotári“ ostali v Balogu na stanici a ostatní niekedy okolo pol deviatej vyrazili smerom k Chvatimechu. Súprava pracovného vlaku bola poskladaná vyslovene účelovo a tušili sme, že nás čaká tvrdá makačka. Prvá zastávka bola v Hronci, kde na nás čakali 3 priecestia, ktoré trebalo komplet vyčistiť. Ku slovu prišli lopaty, krompáče, metly. Nastala zmena v počasí. Hmla sa rozplynula a slniečko začalo príjemne hriať. Postupne sme zo seba zhadzovali jednotlivé vrstvy oblečenia. Vždy lepšie, ako keby malo pršať.

Most ponad Čierny Hron a náš pracovný vlak. © Rajio

Čistenie priecestia v Hronci © Rajio

Tesne pred obedom pre nás došiel Aleš Bílek s Rábou a aj s ďalším vysypákom plným všakovakého stavebného odpadu. Dotlačil nás až do Chvatimechu, kde sa obracali s lopatami rýchle esá 362.001 a 362.002, ktorí ráno dobicyklovali priamo spod Tatier cez Čertovicu. Neoplatilo sa začínať novú prácu a tak sme sa premiestnili do miestneho stravovacieho zariadenia a plnili si bruchá pizzou, ktorú sme zalievali pivom. Nič sa nedalo robiť, po obede sme boli rozdelení do rôznych pracovných čiat a začali sme makať. Čaty by som charakterizoval názvami: sklenári, vykladači vozňov, výškoví pracovníci, zberači odpadu, posunovači. Chytili sme sa svojho náradia a bez veľkých slov aj práce. Rôzne sme sa striedali. Hlavne pri vykládke 8 vozňov všakovakého stavebného odpadu, ktorým sa vlastne rozširuje pláň na pokládku ďalšej koľaje.

Rýchle esá v akcii © Rajio

Vykladači © Jožin

Sklenár © Rajio

Buldozéristi © Rajio

V plnom pracovnom nasadení nás zastihla búrka. Krúpy hrkotali a každý sa skryl kam stihol. Polhodinový oddych nám prišiel celkom vhod. Po daždi sme pokračovali s vypätím síl až skoro do tmy. Nasledoval záverečný posun a odchod smer Čierny Balog. Pán majster nám zastavil v Hroneckej krčme, aby sme spláchli jedným pivečkom prach usadený všade. Už za úplnej tmy sme dorazili do Balogu.

Studené biele guličky sa na nás začali z neba sypať © Rajio

Druhá partia, ktorá ostala celý deň v Čiernom Balogu na ŽST sa venovala oprave plota okolo staničky. Pílili, zvárali, osádzali, maľovali.

Plotári v Čiernom Balogu © karel.f

Pri príchode do Čierneho Balogu sa Aleš vyjadril: „Norma bola splnená na 150%“. Tak sme uspokojení mohli zaliezť do úplne vynovených spŕch a prijať večernú dávku potravy. Únava sa prejavila aj na dĺžke debaty, ktorú neúnavne viedol 362.001. Niekedy okolo polnoci sme zaľahli spať.

Nočná jazda do Čierneho Balogu © Rajio

Nedeľné ráno predznamenala opäť hmla. No rozplynula sa už pred deviatou hodinou. Bohužiaľ povinnosti mi kázali odísť z Balogu už ráno. V rozprávaní bude pokračovať M@jo.

Nedeľné zahájenie prác © Rajio

Nedeľná časť brigády sa niesla už v komornejšom a oddychovejšom tempe ako tá sobotná. Ranná hmla ustúpila o čosi skôr a jarné slnko príjemne hrialo. Po odchode Pia a Mirca sme opäť boli rozdelení do skupín; prvá v zložení 362.001, 362.002 a Rajio dostala do rúk syntetickú farbu na natieranie rámu a ostatných kovových častí úzkorozchodného vozňa SV/u; druhá v zložení Spirits, Tomaff a M@jo si vyzdvihla Luxol na natretie plota, ktorý v sobotu postavila balocká partia; tretia skupina, ktorú tvorila ostravská časť brigády pokračovala v opravovaní plota; zvyšok - Karel.f, Terčík a Lori_ponvagli sa venovali najprv posunovaniu vozňov a potom píleniu a rúbaniu dreva na kúrenie. Pri posunovaní si najviac užíval určite Karel.f, akoby mal toho v robote málo. Pred obedom som sa presunul k prvej partii, ktorá mala už náter rámu vozňa SV/u hotový. Tomáš začal práve robiť popisky vozňa, čo mu šlo pekne od ruky, akoby mal v ruke šablónu, ostatní sme ešte dokončievali náter podvozkov.

Keď Maťo videl, že vozeň je hotový, pridelil nám ďalší, tentokrát úzkorozchodný plošiňák UNC/u, na ktorom sa preváža UNC-ečko. Opäť bolo treba natrieť rám a dopísať popisky. Medzitým plotová časť dokončila náter plotu a chalani sa pobalení prišli rozlúčiť a pobrali sa na autobus. Chalani z Ostravy si, ako som zahliadol, k obedu pustili na notebooku pravú slovenskú klasiku, filmovanú práve na Čiernom Balogu v čase jej bežnej prevádzky - Nevera po slovensky. Film rozhodne doporučujem vidieť, skutočná úzkokoľajná romantika, ktorú my už v dnešnej pretechnizovanej dobe asi nezažijeme. Keď sme dokončili náter rámu na UNC/u-čku, samozrejme sme museli vykonať aj TBS-ku a tak sme sa vozili po koľaji hore-dolu. Najprv tlačili jedni, potom druhí. Maťo sa na nás dosť dobre bavil. Aby sme si vozenie naozaj zaslúžili, priniesol nám ešte posledné zvyšky Luxolu, aby sme ním natreli ešte dosky na plošiňáku.

To však už nastalo poobedie a čas zbaliť všetky pracovné nástroje a vychystať sa na cestu späť. Rýchle esá sa na bicykloch pobrali na vlak do Chvatimechu, mňa, Rajia a Karla.f zviezol do Brezna Terčík. Cestou nás chytil riadny lejak, ešteže sme stihli ukončiť všetku robotu. Nasadli sme do osobáku, ťahaného zvolenským okuliarnikom 754.053, našťastie ešte v starom nátere, vo Chvatimechu sme naložili Tomáša s Jurom na bicykloch a pobrali sme sa do Bystrice, kde sa naše cesty rozdelili. Rajio a ja sme nasadli do plesnivého Béčka nedeľného rýchlika Žitava, avšak opisovať cestu moc zmysel nemá, príjemne unavení sme sa driemajúc vracali do hlavnej slovenskej dediny.

Nakoniec nám neostáva iné, ako sa tešiť na naše 5. narodeniny, ktoré nám už celkom iste klopú na dvere a touto cestou si Vás zároveň dovoľujeme na ne pozvať. Kto sa ešte neprihlásil, môže tak urobiť prostredníctvom nasledujúceho odkazu: http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002913-Oslavte-s-nami-5-rokov-VLAKYNET-100-rokov-CHZ-a-100-rokov-U34901.asp