Folklórna parojazda už v piatok – aj s modelármi!

Blahoželať železnici vtedy prišla olomoucká Rosnička 464.202 a tento piatok sa pod hrebeň Bielych Karpát para opäť vráti. Aj keď v podaní nemenej atraktívnej bratislavskej Uhranky. Bude sa tu totiž konať Folklórna parojazda a na požiadanie viacerých vlakopozitívnych nadšencov dávam do pľacu niekoľko doplňujúcich informácií...

 Začnime predsa len tou históriou... Výstavba železničnej trate medzi Veselím nad Moravou a Novým Mestom nad Váhom vyplynula z potreby dopravného spojenia medzi Českom a Slovenskom a ďalej Podkarpatskou Rusou po vzniku 1. ČSR. Dovtedy boli železničné spojenia orientované na Viedeň a Budapešť. V roku 1920 preto vláda vydala nariadenie, podľa ktorého sa ako súčasť tzv. Stredoslovenskej transverzálky mala vybudovať železnica cez hrebeň Bielych Karpát. Vo Veselí mala byť trať napojená na železnicu Brno – Trenčianska Teplá, v Novom Meste nad Váhom zasa na hlavnú trať Bratislava – Žilina. Kopaničiarsky región v tej dobe trpel značnou mierou vysťahovalectva, ktoré sa začalo už v roku 1890 a až výstavba železnice bola impulzom, ktorý sťahovanie za prácou do zámoria zastavil. Možno teda tvrdiť, že železnica priniesla so sebou do prihraničných regiónov začiatkom 20. storočia vlnu hospodárskeho rozmachu a vytvorila – aj keď len na istý čas – veľa nových pracovných miest.

 Pri razení tunelov boli prvý raz použité pneumatické kladivá.

 Práce na trati sa začali slávnostným výkopom tunela pod Poľanou medzi Brestovcom a Vrbovcami 8. júla 1923, v tom istom roku na Myjave vznikla Stavebná správa Československých dráh, ktorá mala výstavbu diela na starosti. Celkovo na náročnej stavbe podľa projektu Ing. J. Mencla z Ostravy pracovalo 5407 ľudí (v roku 1926). Práve tunel pod Poľanou je dodnes veľkým symbolom trate. Nesie oficiálny názov Tunel gen. M. R. Štefánika a so svojou dĺžkou 2421,5 m bol do roku 1931 najdlhším tunelom v ČSR. Prerazený bol 12. septembra 1926. Na jeho stavbe robilo 1443 ľudí a práce si, bohužiaľ, vyžiadali aj 6 obetí, ktorých mená si možno prečítať na pamätníku v Brestovci. Na portáloch tunela boli umiestnené štátne znaky ČSR, ktoré však za Slovenského štátu odtiaľ zmizli.

 Portál Tunela gen. M. R. Štefánika so štátnym znakom ČSR.

 Výstavba trate bola kvôli prírodným podmienkam a terénu veľmi náročná a realizovala sa v dvoch etapách: Veselí nad Moravou – Myjava a Myjava – Nové Mesto nad Váhom. Dodnes je trať technickým unikátom, za zmienku stojí napríklad vybudovanie 13 metrov hlbokého zárezu v dĺžke 1 km za Javorníkom a vysoký násyp pri Poriadí. Projektanti sa tiež chceli vyhnúť myjavskému viaduktu stavanému do oblúka. Nepodarilo sa a v praxi to vyriešili spevnením konštrukcie mostoviek. Na trati je niekoľko veľkých viaduktov – Lipovský (dĺžka 209 m), Devánsky medzi Brestovcom a Myjavou (dĺžka 209 m), Myjavský (dĺžka 196 m), Lipovecký (dĺžka 114 m) a Papradský (dĺžka 253,9 m – najdlhší viadukt na trati). Trať prechádza troma tunelmi (pod Poľanou, pri Poriadí a pri Čachticiach) a je na nej 61 mostov – podjazdov a nadjazdov, aby sa minimalizovali úrovňové križovania, ktorú sú tu len dve. Staničné budovy navrhované pre trať č. 121 (súčasné označenie ŽSR) mali jednotné architektonické stvárnenie vychádzajúce z prvkov slovenskej ľudovej architektúry, na moravskej strane doplnenými maľovanými ornamentmi typickými pre vinársku oblasť Južnej Moravy. Raritou myjavskej stanice je dodnes zmenšená kópia mohyly gen. M. R. Štefánika z vrchu Bradlo v mierke 1:30, ktorá tu stojí od roku 1938. Jej autorom je Jozef Podrazil, ktorý prišiel na Myjavu so Sudoměřic priučiť sa kamenárskemu remeslu.

 Dobová fotografia modelu bradlanskej mohyly na stanici v Myjave. zdroj: M. Maliarik

 Pri výstavbe železnice cez hrebeň Bielych Karpát boli po prvý krát použité pneumatické kladivá a elektrickú energiu potrebnú na realizáciu diela vyrábali naftové generátory. Náročný terén rozpracovával parný bager a obsluhu staveniska zabezpečovala úzkorozchodná železnica (rozchod 600 mm) s rušňami Orenstein & Koppel. Jej dĺžka presiahla 72 km, bola teda dlhšia ako práve vznikajúca trať, ktorá má 67,5 km.

 Prvý 11 kilometrový úsek trate z Veselí nad Moravou do Lipova bol otvorený 19. júna 1927, ďalší až do Myjavy 8. decembra 1927. Prevádzka na celej železnici sa začala 1. septembra 1929 a význam strategicky budovanej trate narastal. Pôvodne tu bola zavedená zjednodušená služba bez výpravcov, tí na svoje miesta nastúpili až po zvýšení objemu dopravných výkonov v roku 1938. V roku 1939 kvôli udalostiam sprevádzajúcim začiatok 2. svetovej vojny došlo k rozdeleniu trate medzi Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát. Stanice na Myjave a vo Vrbovciach – vtedy v Javorníku, sa stali stanicami prechodovými a niektorí pamätníci dodnes spomínajú na tajné pašovanie tovaru – potravín, liekov či cigariet zo slovenskej strany do Protektorátu. Počas vojny využíval trať na zásobovanie nemecký Wehrmacht, okrem iného tu prevážal zbrojárske výrobky z vtedajšej fabriky Tauš na Myjave. Kvôli tomu sa neskôr železnici nevyhli ani sabotáže zo strany partizánov a trať vážne poškodila aj ustupujúca nemecká armáda v apríli 1945. Vyhodila napríklad do vzduchu Lipovský viadukt. Po vojne sa opäť všetko vrátilo do starých koľají a riadna prevádzka bola na trati obnovená koncom roka 1946.

 V 50-tych rokoch začali po trati Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom jazdiť dokonca rýchliky medzi Brnom a Popradom, išlo však prevažne o spoje zabezpečujúce dopravu rekreantov. Osobná doprava na trati mala totiž stále predovšetkým regionálny charakter. Na význame jej však pridávali narastajúce objemy výkonov v nákladnej doprave a nebolo nič nezvyčajné, ak sa tu objavili neskôr vojenské transporty či vlaky prevážajúce jadrové palivo a súčasti jadrových reaktorov. Že sa deje niečo mimoriadne bolo vtedy poznať aj podľa toho, že bezpečnostné zložky dopredu obsadili viadukty či tunely a opustili ich až po prejazde vlaku.

 Zlatou érou trate boli 70. a 80. roky, na ktoré dnes pamätníci a milovníci železničnej dopravy v horňáckom, kopaničiarskom a podjavorinskom kraji radi spomínajú. Československé dráhy tadiaľto viedli nočný rýchlik R 178/179 „Devín“ z Prahy do Bratislavy a sezónny rýchlik „Mamaia“ z Prahy do rumunskej Mangalie. Ten premával v rokoch 1978 – 1981. V časoch najväčšej slávy „čachtickej trate“, ako ju zvyknú občas nazývať vďaka majestátnej kulise Čachtického hradu nad zastávkou Višňové, tu jazdili najmä motorové vozy M 286.1 (851), lokomotívy T 478.1 (751), T 478.3 (753), T 478.4 (754), lokomotívy rady 742 a samozrejme T 679.1 prezývané „Sergej“. Donedávna boli na oboch stranách hranice v osobnej doprave nasadené takmer výlučne motorové vozy M 152 (810) s prívesnými vozňami, dnes na slovenskej strane prevláda modernizovaná rada 811 a na českej strane tiež modernizovaná rada 814.2 – Regionova TRIO. Stále sporadickejšie jazdy manipulačných vlakov zabezpečuje rada 742 „kocúr“.

 November 1989 so sebou priniesol spoločenské zmeny, ktoré sa odrazili aj v prevádzke na trati č. 121 vtedy označovanej č. 343 ČSD. Utlmenie priemyslu a kladenie dôrazu na elektrifikované úseky železnice znamenalo zníženie prepravy nákladov a záujem štátnych inštitúcií i samotných Československých dráh o túto trať klesal. Koniec efektívnemu využívaniu horskej trate pod Bielymi Karpatmi prinieslo rozdelenie vtedajšej ČSFR 31. decembra 1992 a koniec starého cestovného poriadku 1992/93.

 Dnes trať medzi Veselím nad Moravou a Novým Mestom nad Váhom nie je ani zďaleka tak využitá, akoby mohla byť. Funguje len regionálna osobná doprava, ktorá bola tiež značne zredukovaná, nákladná časť dopravy zmizla takmer úplne. Zmenu nepriniesol ani očakávaný vstup SR a ČR ako členských štátov EÚ do schengenského priestoru. Napriek tomu platí, že trať je technicky unikátna, vedie nádherným horským prostredím, kde je čo obdivovať a má strategickú polohu, ktorá môže byť v budúcnosti opäť využívaná. A to aj na účely turistiky spojenými so železničnou nostalgiou...

Oslavy 80. výročia prvého úseku trate Veselí nad Moravou – Myjava v roku 2007.

 Jedným z týchto prvkov budú práve nostalgické jazdy v dňoch 19. – 21. 6. 2009 počas 50. Medzinárodného folklórneho festivalu a 5. Festivalu európskej tradičnej kultúry MYJAVA 2009. Ako som písal v minulom článku, zabezpečovať ich bude Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava – Východ s rušňom 331.037 a šiestimi historickými vozňami s kapacitou 280 miest. Cestovný poriadok je v tomto prípade celkom podriadený hlavným programom festivalu a nostalgické jazdy plnia aj funkciu atraktívnej dopravy na myjavský festival a z neho. Z toho dôvodu sú v programe dve nočné jazdy s odchodom z Myjavy do Nového Mesta nad Váhom o 00:15 hod. Nadšenci z bratislavského klubu si tak ani nebudú mať kedy oddýchnuť, lebo naspäť na Myjavu pôjdu hneď ráno o 7.28 hod... Zbrojenie vodou bude prebiehať na myjavskej stanici po všetky tri dni, uhlie si vezmú so sebou takisto na Myjave v piatok 19. 6. večer. Požiarny vlak bude ťahať T444.0060, nie Pomaranč, ako bolo pôvodne naplánované. Plagát k Folklórnej parojazde s cestovným poriadkom vyzerá takto:

 Na svoje si prídu aj priaznivci železničného modelárstva. Na myjavskej stanici bude totiž počas víkendu návštevníkom k dispozícií modelársky vozeň z Vrútok. Koľajisko si budete môcť pozrieť od piatka 19. 6. 2009 – dorazí spolu s parným a požiarnym vlakom okolo 19.00 hod. do nedele 21. 6. 2009, kým sa vlaky o 18.34 hod. nevydajú na cestu späť do Bratislavy.

 Na záver sa chcem poďakovať... Všetkým, ktorí majú v tom prsty a pomáhajú nám nielen s Folklórnou parojazdou, ale aj s celým projektom pravidelných nostalgických jázd na trati pod Bielymi Karpatmi. Veľká vďaka patrí zvlášť Ing. Kubáčkovi z MDC Bratislava, Ivanovi „Piovi“ Wlachovskému, Ing. Farkašovi zo ZSSK, zástupcom jednotlivých slovenských klubov, ktorí sa o historické železničné vozidlá starajú, chalanom zo Železničného múzea Stará Turá a portálu vlaky.net, ktorý naše aktivity propaguje! Takže, vidíme sa na Myjave!

Podklady:
1. „Stavba jednokolejné hlavní dráhy Veselí n. Moravou – Myjava – Nové Mesto nad Váhom; Zahájení provozu dílčí trati Veselí n. Moravou – Myjava“, vydáno v Praze v prosinci 1927 nákladem Ministerstva železnic – Ústřední stavební správy
2. „Jednokolejná hlavní dráha Veselí nad Moravou – Nové Mesto n. Váhom, Pamětní spis o stavbě dráhy vydaný k zahájení provozu na druhém oddíle jejím z Myjavy do Nového Mesta N./V. v září 1929; vydalo svým nákladem Ministerstvo železnic – Ústřední stavební správa, vytiskla Knihtiskárna Všetečka a spol., Praha XII. Praha 1929
3. Leoš Tomančák: Jubileum horské dráhy přes hreben Bílých Karpat 1, 2,