Do Portugalska za „portským“ (2)

3. deň – 8.6.2009 pondelok

Dnes sa vyberiem na výlet vlakom po čarovnom údolí rieky Douro. Vstávam o 6.00 hod. a zo stanice Porto São Bento idem vlakom do Porto Companha. Vlaky do Pocinho odchádzajú z nového moderného terminálu Minho e Douro hneď vedľa starej staničnej budovy. Pri nástupišti je už pristavená motorová jednotka, vyrobená v Portugalsku v americkej licencii (Philadelphia USA 1978). Skladá sa z dvoch motorových vozňov a jedného vloženého. Vagóny sú veľmi priestranné, na jednej strane sú tri sedadlá, na druhej dve a ešte aj chodbička je dostatočne široká. Je to vďaka širokému rozchodu (1668 mm), dokonca aj jazda sa mi javí taká plynulejšia a stabilnejšia, zvlášť pri prechádzaní oblúkov. Pripomína mi to el. a mot. jednotky v sovietskych republikách, tam je to niečo podobné.

O 7.25 hod. odchádzame ako vlak InterRegional 861 do Pocinho. V Ermesinde sa odpájame od hlavnej trati a až po Caide ideme po elektrifikovanej dvojkoľajnej trati. Potiaľto totiž jazdia portské prímestské vlaky – modrá línia Marco. Ďalej už pokračuje jednokoľajná neelektrifikovaná trať. V stanici Livração je začiatok úzkorozchodnej trate do Amarante, na ktorej je však od 25.marca 2009 doprava zrušená. Križujeme sa s oprotiidúcim vlakom a pokračujeme mostom ponad rieku Tâmega, prítok Doura. Trať ďalej prechádza dlhým tunelom, približuje sa k rieke Douro a cez vysoký viadukt smeruje do staničky Mosteirô. Ďalej už kopíruje brehy rieky Douro až do Pocinho. V stanici Régua je ďaľšia úzkorozchodná železnička do Vila Real s depom a točňou. Táto však od 25.marca 2009 tiež nepremáva. Sú tu odstavené zchátralé vraky parných rušňov a vagónov.

V stanici Pinhão, ktorej staničná budova je nádherne zdobená azulejos, je prístavisko výletných lodí, plaviacich sa po Rio Douro. Lode pri svojej plavbe prechádzajú plavebnými komorami priehradných hrádzí, ktorými je rieka regulovaná. Prichádzame do stanici Tua, kde je zase jedna z úzkorozchodných tratí do Mirandeli, s depom a točňou, taktiež neprevádzkovaná, čomu nasvedčujú aj hrdzavé koľaje. Nasledujú tunely, skalné zárezy, údolie sa zužuje, okolité svahy sa prudšie zvažujú k rieke. Všetko navôkol je posiate vinicami. Som vo vinárskom kraji, kde sa dorába svetoznáme portské víno. Dlhým železným mostom trať prechádza na druhú stranu rieky, údolie sa rozširuje, vinohrady sa začínajú striedať s olivovými sadmi. O 10.39 hod. prichádza vlak do Pocinho, ktoré je cieľovou stanicou. Trať síce pokračuje, ale vlaky ďalej nejazdia.

Pocinho je malá dedinka, kde nie je čo obdivovať. Všetko sa tu točí iba okolo pestovania viniča, ktorému sa v tomto kraji výborne darí. Prispievajú tomu horúce letá a charakteristická bridlicová pôda. Po vykvasení muštu sa do neho pridáva ešte vínovica, ktorá mu zvyšuje obsah alkoholu až na 19 – 22 %. Takto pripravené víno sa potom vozilo v dubových sudoch loďami po rieke Douro do Vila Nova de Gaia (Porto). Tu v pivniciach dozrieva ešte niekoľko rokov a potom sa fľaškuje. Toto opojné víno je sýtej farby a veľmi sladké a vôbec nie lacné. Samozrejme cena záleží od ročníka, tie staršie (ročník 1900) sa predávajú cez 1000 € za fľašu. Obrigado (Ďakujem). Z Pocinho sa vraciam vlakom InterRegional 868 o 11.13 hod. Vlak je takmer prázdny, preskakujem zo strany na stranu a fotografujem. Zrazu silno brzdíme a o chvíľu stojíme. Pozriem sa cez okno čo sa deje a to už vlakvedúci s rušňovodičom vyťahuju spod vozňa konáre popadaných stromov na ktoré sme nabehli. Našťastie nič vážnejšieho sa nestalo a tak s malým meškaním pokračujeme ďalej. Do Porto Campanha prichádzame o 14.30 hod. Zbytok dňa využívam spoznávaním Porta a jeho pamiatok.

4. deň – 9.6.2009 utorok

Opäť som si trochu privstal a o 7.15 hod. odchádzam prímestským vlakom (červená línia Guimarães) do mestečka Guimarães s príchodom o 8.33 hod. Je to zmodernizovaná dvojkoľajná elektrifikovaná trať s koncovou stanicou Guimarães.

Zo stanice je to asi 15 minút do historického centra. Pre svoju historickú hodnotu je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, podľa ktorého je príkladom rozvoja stredovekej osady na moderné mesto. Nachádzajú sa tu budovy z 15. storočia. Mesto je považované za kolísku portugalského národa, pretože sa tu narodil prvý portugalský kráľ Alfonz I. Nad mestom sa nachádza obranný hrad z 10. storočia, voľne prístupný, malý románsky kostolík Igreja de São Miguel de Castello z 11. stor. a Vojvodský palác z 15. stor.

Po túlaní sa kamennými ulicami a námestiami tohoto stredovekého mestečka sa vraciam na stanicu. O 11.54 hod. odchádzam vlakom do Lousado. Hneď pri stanici je malé železničné múzeum (Museu dos Caminhos de Ferro). O 13.21 hod. idem prímestským vlakom (zelená línia Braga) cez Nine, kde je odbočka trate, do Bragy, pr. 13.58 hod. Braga je tiež koncovou stanicou s modernou staničnou budovou. Odtiaľto vychádzajú „pendolína“ (Alfa Pendular) do Lisabonu. Braga je pre Portugalcov veľmi významným mestom. Je to centrum náboženského života, sídlo biskupov a hlavy portugalskej cirkvi, taký malý Vatikán. Je tu množstvo kostolov, treba spomenúť katedrálu Sé z 12. storočia a pútnické miesto asi päť kilometrov od centra mesta s kostolom Bom Jesus de Monte. K tomuto kostolu vedie ozubnicová železnička z roku 1882. Je nepríjemné daždivé počasie a tak sa vzdávam návštevy tohto miesta.

V uliciach Bragy prebieha veľkolepá výzdoba k oslavám cirkevného sviatku Corpus Deus – Božie telo, pripadajúci na 11. jún. Adeus (Zbohom). Z Bragy sa vraciam prímestským vlakom o 16.30 hod. V stanici Trofa s nástupišťami pokrytýmí zeleným kobercom stretáme oprotiidúci Alfa Pendular. Do Porto São Bento máme príchod o 17.45 hod. Na stanici si ešte kupujem miestenku na zajtrajší Alfa Pendular do Lisabonu za 4 €, comboio AP 130, carroza 5, lugar 86. Keďže vonku prší, idem na hotel pobaliť si veci. Até ã vista amanhã (Dovidenia zajtra).

Titulná snímka: 08.06.2009 - Trať Pocinho - Porto údolím Rio Douro © František Halčák