Do Portugalska za „portským“ (3)

A práve tieto dve mestá som si nechal na záver mojhô pobytu v Portugalsku.

5. deň – 10.6.2009 streda

Po štyroch dňoch strávených v Porte a jeho okolí odchádzam späť do Lisabonu. Zo stanice Porto São Bento idem prímestským vlakom do Porto Campanha. Tu presadám na Alfa Pendular AP 130 s odchodom 6.47 hod., prichádzajúci z Bragy a smerujúci do Lisabonu (Santa Apolónia). Po nastúpení zisťujem, že na mojom mieste už sedí jedna pani, ktorá cestuje z Bragy. Porovnávame miestenky a čuduj sa svete, máme rovnaké, na to isté miesto. No nič, sadám si vedľa. Keď príde sprievodca, vysvetľujem mu problém. „Nao problema, senhor“, s úsmevom a takým južanským kľudom mi načrtá, aby som si sadol kdekoľvek, miesta je dosť. No dobre. Cesta rýchle ubieha, vlak dosahuje v niektorých úsekoch rýchlosť 220 km/h. Možno to sledovať na elektronickom dispeji vo vagónoch, ktorý naviac ukazuje čas, vonkajšiu a vnútornú teplotu a jednotlivé zastávky s časmi príchodu: Vila Nova de Gaia 6.51, Aveiro 7.20, Coimbra-B 7.44, Lisboa-Oriente 9.22, Lisboa-S. Apolónia 9.30. Na strope vagónov sú televízne monitory, kde práve beží film o portugalských železniciach a pamätihodnostiach krajiny. Cestu dlhú 350 kilometrov preletíme za dve aj trištvrte hodiny.

Vystupujem na železničnej stanici Lisboa-Oriente a chvíľu času venujem foteniu tejto megalománskej stavby. Z jednej strany stanice je veľký autobusový terminál, z druhej obchodné centrum – Centro Comercial Vasco da Gama. O kúsok ďalej je oceanárium, najväčšie akvárium v Európe. O 10.08 hod. odchádzam vlakom (el. jedn. Siemens 1993) cez stanice Braço de Prata, Marvila, Chelas, Roma Areiro, Entre Campos, Sete Rios, situované po okraji mesta, do Benfici. Tu presadám na opačný smer a cez Campolide, kde je možné vidieť akvadukt Aqueduto das Águas Livres (vodovod Slobodných vôd) , prichádzam cez tunel do stanice Rossio v centre mesta. Idem sa hneď ubytovať do blízkeho hotela Pensão Estação Central, Calçada do Carmo, Nº 17 - 2º-3º, ktorý som si vyhliadol ešte prvý deň po prílete do Lisabonu. Vyberám si samostatnú izbu s úmyvadlom za 20 €/noc. Sprcha a WC je spoločné na chodbe. Po ubytovaní sa ponáhľam do mesta, prehliadnúť si najväčšie atrakcie Lisabonu. Dnes je v Portugalsku štátny sviatok – Deň Portugalska, ľudia posedávajú v reštauráciách pri stoloch pod holým nebom, alebo sa len tak prechádzajú ulicami.

Z námestia Praça dos Restauradores premáva pozemná lanovka Ascensor da Gloria z roku 1885 po úzkej a strmej uličke Calçada da Gloria, do hornej štvrte Bairro Alto. Sú to dva vozne, ktoré sa niekde v strede úseku vyhýbajú. Podvozok je konštruovaný tak, aby podlaha vozňa bola v rovine na tomto strmom stúpaní. Zaujímavo sú riešené aj kladkové zberače. Idem k ďalšej pozemnej lanovke Ascensor do Lavra z roku 1884, premávajúcej z námestia Largo da Anunciada uličkou Calçada do Lavra, ktorá však z neznámych príčin nechodí. Zastavujem sa pri železnej konštrukcii vertikálneho výťahu Elevador de Santa Justa z roku 1902, ktorý spája štvrť Baixa (dolná štvrť) s hornou štvrťou Bairro Alto. Tvoria ho dve kabíny, ktoré prekonávajú 32 výškových metrov. Z vrchu je krásny výhľad na mesto a hrad Castelo de São Jorge (Hrad sv. Juraja). Pokračujem k tretej pozemnej lanovke Ascensor da Bica z roku 1892, ktorá premáva z hornej štvrte Bairro Alto dolu k ulici Rua de São Paulo. Lanovka má tiež kladkové zberače a stupňovite rozdelenú kabínu. Všetky tieto štyri dopravné systémy boli vyhlásené za Národné pamätníky. Povedľa tržnici prichádzam k železničnej stanici Cais do Sodré, odkiaľ vychádzajú vlaky do letoviska Cascais. Idem sa previezť vlakom ale len do stanice Estoril, kde si na pieskovej pláži máčam nohy v oceáne. Voda nie je síce najteplejšia, napriek tomu množstvo ľudí sa kúpe.

Vraciam sa vlakom na stanicu Alcãntara Mar neďaleko mosta Ponte 25 de Abril, ktorý je napodobeninou mosta Golden Gate Bridge v San Franciscu. Je dvojúrovňový, vrchná časť je pre autá, pod ňou ide železnica. Na druhej strane rieky Tejo sa vypína socha Ježiša Krista (Cristo Rei) s roztiahnutými rukami, kópia sochy v Rio de Janeiro. Socha má v sebe výťah, ktorý ide do výšky 82 metrov. Do večera potom ešte blúdim ulicami Lisabonu a vychutnávam si prijemnú atmosféru tohoto mesta.

6. deň – 11.6.2009 štvrtok

Dnes je v Portugalsku cirkevný sviatok Corpus Deus (Božie telo), tak sa vyberiem na návštevu Fatimy, pútnického mesta s nádhernou bazilikou a Kaplnkou zjavenia. O 6.01 hod. odchádzam zo stanice Rossio vlakom smer Sintra. V Monte Abraão presadám do vlaku Regional 6403 (motorová jednotka) smer Caldas da Rainha, idúceho zo stanice Lisboa Entre Campos. V stanici Agualva Cacém odbočujeme z trate smerujúcej do Sintry. Pokračujeme po jednokoľajnej neelektrifikovanej trati. Vlak je takmer prázdny. Krajinu tvorí mierna pahorkatina pokrytá lesmi s korkovým dubom a vinohradmi. Na kopci nad stanicou Obidos je vidieť stredoveký hrad, v minulosti patriaci kráľovnej. Do Caldas da Rainha prichádzame o 8.22 hod. Tu vlak končí a musím prestúpiť do motorového vozňa, s odchodom o 8.50 hod., ako vlak Regional 6453.

V prímorskom mestečku São Martinho do Porto sa trať priblížuje k oceánu. Je to prímorské letovisko, ale vysoké pieskové duny mi iba nakrátko dovolia zahliadnúť more. Piesočnatá pôda s borovicovými lesmi mi pripomína presný obraz našeho Záhoria. Nasledujú staničky Valado-Nazaré-Alcobaça, Marinha Grande a o 9.50 hod. prichádzame do mestečka Leiria. Treba spomenúť, že väčšina budov týchto staníc je krásne zdobená s azulejos. V Leiria je žel. stanica vzdialená asi 2,5 kilometra od centra mesta. Pešo mi to trvá presne pól hodiny na autobusovú stanicu (Rodoviaria do Tejo), odkiaľ mi ide o 10.30 hod. autobus do Fatimy. Tá je vzdialená asi 26 km a o tridsať minút vystupujem na autobusovej stanici vo Fatime.

K bazilike je to iba desať minút pešo, práve prebieha omša. Na veľkom priestranstve je množstvo ľudí, niektorí z nich kolenačky idú po vyleštenom mramorovom chodníku ku Kaplnke zjavenia (Capela das Aparições). Dňa 13. mája 1917 sa na tomto mieste zjavila trom deťom – Lucii, jej bratrancovi Franciscovi a sesternici Jacinte Panna Mária. Samotná bazilika je 65 metrov vysoká, so širokým schodišťom, po bokoch s kruhovou kolonádou, so sochami svätcov a keramickými obrazmi z Krížovej cesty. Postavená bola v rokoch 1928 – 1953. Na opačnej strane priestranstva sa nachádza nový moderný kostol, s kapacitou niekoľko tisíc ľudí. Omša končí o 12.30 hod. záverečnou procesiou, nesením venca z bielych a červených ruží v strede so soškou Panny Márie. Ľudia mávajú bielymi šatkami. Opäť sa vraciam autobusom do Leiria. Pešo idem z centra popri hrade, futbalovom štadióne, mostom cez rieku, popod diaľnicu a ulicou Estrada de Estação, ktorá kolmo vyusťuje priamo pred stanicu. Vlakom Regional 6459 odchádzam o 17.07 hod. do Caldas da Rainha, pr. 18.08 hod. Tu mám čas na krátku prehliadku centra mesta. O 19.00 hod. idem vlakom Regional 6418 do Monte Abraão, kde presadám na prímestský vlak zo Sintry a do Lisboa Rossio prichádzam o 21.36 hod.

7. deň – 12.6.2009 piatok

Posledný deň venujem prehliadke Lisabonu. V stanici metra Restauradores si kupujem kartu siedmich pahorkov (Cartão Viva viagem/7 colinas) za 0,50 €. Tú si nechám dobiť celodenným lístkom (Bilhete diário Carris/Metro rede 24h) za 3,70 €, ktorý platí na autobusy, električky, výťahy, lode a metro do pólnoci dnešného dňa. Lisabonské metro má štyri linky a hneď aj využívam modrú linku Azul, ktorou idem jednu zastávku na Baixa-Chiado, kde presadám na zelenú linku Verde. Tá ma konečnú na žel. stanici Cais do Sodré. Idem do tržnici (Mercado das Colecções) na kávičku a pokochať sa rôznymi morskými potvorami, ktoré ulovili rybári v oceáne. Po malom zastavení pokračujem autobusom do štvrti Belém. Najskôr moje kroky vedú k Pamätníku objaviteľov pri brehu rieky Tejo, symbolizujúci Portugalsko ako námornú veľmoc. Stojí na mieste, odkiaľ sa vybral 8. júla 1497 moreplavec Vasco de Gama aj so svojou flotilou na objavnú cestu do Indie. Na dlažbe pred pamätníkom je vyobrazený veľký kompas.

Ďaľšou významnou pamiatkou je neďaleká vodná veža Torre de Belém (UNESCO) zo 16. stor., ktorá slúžila ako taký maják na vyprevádzanie a vítanie odvážnych námorníkov, pri ich dobrodružných výpravách. Cez nádherne udržiavaný zelený park idem ku Kláštoru sv. Jeronýma (UNESCO). Tento kláštor bol postavený v 16. stor., ako vďaka za objavy odvážnych moreplavcov (Vasco de Gama, Fernao Magalhaes), ktorý z tejto malej krajiny urobili v stredoveku svetovú veľmoc. Všímam si skupinku ľudí, ktorí fotia niečo zaujímavé na chodníku pred kláštorom. Idem bližšie, pretože som zvedavý, čo to asi môže byť. V dlažbe chodníka je mramorová tabuľa, pripomínajúca medzinárodný akt podpísania Lisabonskej zmluvy dňa 13.12.2007, ktorou sa menia pravidlá Európskej únie. Sú na nej zvečnené podpisy „hláv“ štátov a vlád 27 členských krajín Európskej únie, medzi nimi podpis Róberta Fica, predsedu vlády SR. V chráme, hneď pri vstupe, má sarkofág Vasco de Gama. Sú tu pochovaný aj portugalský králi. Chrám má nádhernú klenbu, ktorú podopierajú štíhle stĺpy.

Po prehliadke idem modernou električkou č. 15 k mostu Ponte 25 de Abril, pod ktorým je vozovňa mestských električiek (Companhia Carris de Ferro de Lisboa, S. A.). V otvorených halách tu stoja staré, pestro pomalované električky spolu s novými. Autobusom potom pokračujem do najstaršej štvrti Lisabonu, do Alfamy. Túlam sa úzkymi a krivolakými uličkami a potom sa idem povoziť historickými električkami, ktoré práve v tejto kopcovitej Alfame ponúkajú zaujímavú a dobrodružnú jazdu. V uliciach prebiehajú veľké prípravy na večernú slávnosť Marcha de Lisboa (Lisabonský pochod), k sviatku Santo António. Celý jún sa nesie totiž v duchu Festas dos Santos Populares ( Festival populárnych svätých), 13. júna je to Santo António, 24. júna Sõo João a 29. júna São Pedro. Portugalci oslavujú radi a často. Po chodníkoch stavajú stánky s občerstvením, vyzdobujú ulice, domy, balkóny a všade vládne obrovský chaos. Električky viac stoja ako idú. V jazde im prekážajú odstavené autá na koľajniciach, ale všetci to berú ako samozrejmosť. Nikto nenadáva, každý má dosť času.

Pomaly sa chýli k večeru, vraciam sa na námestie Praça Dom Pedro IV, ktoré je celé uzatvorené, tiež námestie Praça Restauradores a celá ulica Avenida da Liberdade. Začína sa sprievod v krojoch a maskách, sprevádzaný búrlivým tancom, hudbou, ohňostrojom. Veľkolepé oslavy budú prebiehať celú noc až do nasledujúceho rána. Z hotela si beriem svoj batoh a utekám do metra, aby som sa dostal do pólnoci na letisko. O 1.30 hod. mi letí lietadlo do Viedne. Je mi ľúto opúšťať Lisabon práve v takýto nádherný, sviatočný večer, no ale všetko sa raz končí.

Záver

Portugalské železnice ma zaujali svojou čistotou a poriadkom, ktorý vládne na staniciach a vo vlakoch. Aj tu majú veľa bezdomovcov, žobrákov a cigánskyh obyvateľov. Na každej stanici je prítomný policajt, ktorý tu je však citeľne a viditeľne prítomný. Všimol som si, že ak sa nejaká skupinka cigánov alebo bezdomovcov správala hlučnejšie alebo nejako inak robila neporiadok, okamžite k nim prišiel a nedovolil im takýmto spôsobom obťažovať slušných ľudí. Nejednalo sa iba o alibistické pokutovanie nedisciplinovaných ľudí prechádzajúcich cez koľaje, ako to býva u nás. Práve naopak, policajti si tu všímajú hlavne takých, ktorý sa snažia devastovať a inak zneprijemňovať ostatným cestujúcim život. Zrejme aj preto som všade natrafil na čisté WC, vybavené všetkým potrebným, či na stanici alebo vo vlaku. Policajt je akosi samozrejme ústretový aj pri riešení problémov cestujúcich. Napríklad, keď som dlhšie hľadal v stojane malý cestovný poriadok pre danú trať, ktorý tam však nebol, policajt si ma všimol a hneď sa mi venoval. Išiel k okienku pokladne a hneď mi potrebný cestovný poriadok priniesol. „Por favor, senhor“ (Prosím, pane). „Obrigado“ (Ďakujem). Veľmi rád sa do Portugalska ešte vrátim. Krajina vo mne zanechala pozitívny dojem, krásna príroda, bohatá história a železnice na slušnej úrovni.

Titulná snímka: 11.06.2009 - Historické električky v uliciach Lisabonu © František Halčák