Cez Pannóniu do Baru v Crnej Gore

17.07. piatok: Poberám sa na bratislavskú hlavnú stanicu, na internete zisťujem, že EC 345 AVALA mešká okolo 40 minút. Na stanici je to potvrdené a vlak prichádza s týmto meškaním. Treba ešte zaradiť kurzový vagón za vlakový rušeň, tak meškanie sa zvyšuje na 55 minút. Prebehneme Podunajskou nížinou a po hodine a pól prejdeme cez most nad riekou Ipeľ a sme v Maďarsku. Železnica sa vlní popri Dunaji až po Vác a potom sa zvrtne dolu na juh. Prechádzame predmestiami Budapešti Rákospalota, Újpest, Felsőrákos a postupne vlak prichádza do jednej z hlavných budapeštianskych staníc - keleti pu.

Tu svoju jazdu končí slovenský rušeň. Na začiatok sa pridávajú ďalšie vozne aj s maďarským vlakovým rušnom V 43. Meškanie vlaku sa natiahlo na 60 minút a pokračujeme v jazde ďalej. Prechádzame budapeštianskymi spojkami na stanicu Ferencváros a tu sa odpájame na juh smer Kelebia. Po necelých troch hodinách sme v pohraničnej stanici Kelebia. Po pasovej prehliadke vlak prechádza hranicu a po desiatich minútach zastavuje v Srbsku v stanici Subotica. Tu náš vagón odpájajú z Avaly spolu aj s prvou triedou ČD vozňa, ktorý polepil vozmajster . Po úspešnom odraze prvej triedy nás pripájajú na vychádzajúci R 437 PANONIJA: Subotica – Beograd - Bar. Vďaka dlhšiemu pobytu vlak odchádza skoro načas.

V čele vlaku je rušeň rumunskej výroby s označením 461 009 vyrobený firmou Elektroputere Craiova Romania v roku 1972. Tieto stroje verne slúžia dodnes aj v Rumunsku. Traťová rýchlosť tu nie je veľmi vysoká, podobne ako v Maďarsku, občas ide vlak až stovkou. Za dve hodiny prejdeme 110 km. Vlak zastavuje aj v menších staniciach a prichádzame do Nového Sadu. Tu sa pripája ďalších sedem vozňov, konečne sme poriadny vlak so 14.timi vozňami. Od Starej Pazovy je už trať dvojkoľajná do Noveho Beogradu. Okolo Novej Pazovy sú už konečne aj nejaké výluky a robí sa obnova trate. Po krátkom pobyte v stanici Novy Beograd prechádzame cez most ponad rieku Sávu, ktorá sa v Beograde vlieva do rieky Dunaj a prechádzame dlhým tunelom popod mestom. Vychádzame na druhej strane mesta a tu sa týči známy vrch Avala vysoký 511 m.n. morom. Je polnoc a je čas ísť spať.

18.07. sobota: Ráno sa prebúdzam okolo 6.00 hod. vlak prechádza krásnou prírodou. Snažím sa zistiť, kde asi môžeme byť, no nedarí sa. Po dlhšom čase zastavujeme v stanici Prijepolje, ktoré je zároveň aj pohraničnou stanicou na srbskej strane. Podľa cestovného poriadku sme tu mali byť niekedy skoro ráno a meškáme nejaké štyri hodiny. Po pasovej prehliadke pokračujeme v jazde. Vlak prechádza cez krásne údolie rieky Lim a po necelej hodine jazdy zastavujeme v pohraničnej stanici Čiernej Hory v stanici Bijelo Polje. Tu prebieha opäť pasová kontrola a prepriaha sa rušeň. Osvedčený rušeň rumunskej výroby 461 044 tento krát s logom železnica Crne Gore zapriahol náš vlak, s ktorým pôjde až do cieľovej stanice Bar.

Po pasovej kontrole pokračujeme ďalej v jazde cez prekrásny kraj Sandzak divokou prírodou a postupne prechádzame národným parkom Durmitor Nacionalni Park a Biogradska Gora Nacionalni Park. Tu prechádzame vysoko nad údolím a roklinou tohto diela prírody. Na tejto trati Beograd-Podgorica-Bar sa nachádza až 252 tunelov a nespočetné množstvo viaduktov, mostov a iných stavebných diel. Postupne začíname klesať do doliny a hory sa pomaly zmenšujú. Náš vlak zastavuje v hlavnom meste Čiernej Hory v Podgorici. Mesto má okolo 100 000 obyvateľov. Za mestom sa hory ešte trochu dvíhajú, prechádzame okolo skadarského
jazera, v ktorom je nespočetné množstvo kvetov lekien. Po prechode 8 km dlhého tunela sa pred nami konečne objavilo Jadranské more. Po horúcej strastiplnej ceste to je naozaj osvieženie, zatiaľ iba pre oči. Zastavujeme v predposlednej stanici, v letovisku Sutomore.

Tu vystupuje aspoň polovica ľudí z vlaku. Zo Sutomore ide vlak ďalej do Baru po stráni hôr, tak je pekný výhľad na letovisko a more. O pár minút zastavujeme v cieľovej stanici, v prístavnom meste Bar. Meškanie sa vyšplhalo na 250 minút. Samotné mesto Bar nie je žiadnou perlou na Jadrane, odporúčam vystúpiť v Sutomore, odtiaľ sa dá ísť aj do romantického Svätého Stefana. Stanica v Bare je dosť ďaleko od mora, odporúčam použiť autobus alebo taxi. Ja som zvolil taxi a doviezol som sa rovno na pláž. Tu som sa okúpal, naobedoval sa. Ešte jedno okúpanie sa v mori, cestou na stanicu si kupujem ešte pršut. Na stanici ešte ochutnám pleskavicu a pivo Jelen. Súprava R 436 Panonija je už pristavená, ako ináč s rušňom rumunskej výroby. Odchádzame o 18.00 hod. presne načas. Cesta späť je vlastne podobná ceste tam. Po absolvovaní hraničných ceremónií idem spať a zobúdzam sa niekde pred Suboticou. Teraz meškáme len dve hodiny, aspoň nebudeme čakať dlho na EC 344 Avalu z Beogradu, na ktorú nás privesia. Avala prichádza zmeškaná nakoniec 80 minút. Toto meškanie si vezieme nakoniec až do Bratislavy, kde ležadlový vozeň končí. Som rád, že som spoznal ďalšiu ešte nepoznanú trať, novú krajinu a jej krásy. Bolo to len na otočku, ale stálo to za to. Odporúčam fanatikom túto trať absolvovať.

Titulná snímka: Rušeň po príchode do cieľovej stanice v Bare a zmeškaný R 437 Panonija dňa 18.07.2009 © Ivan Schuller