Čo bolo to bolo, terazky... Pňovany zastávka

Zastávka bola pred rekonštrukciou tvorená nástupiskami typu SUDOP s výškou nástupnej hrany nad temenom koľajnice cca 20 cm. Jej súčasťou bol i kovový prístrešok. Prestavba prebehla v rokoch 2006 a 2007. Práce boli rozvrhnuté do dvoch rokov v súvislosti so stavebnými prácami v priľahlých úsekoch. Ako prvé bolo vybudované provizórne nástupisko, ktoré sa používalo v prevej etape výstavby, pôvodne nástupisko ustúpilo druhej koľaji.

Nové nástupiska sú typu SUDOP s výškou nástupnej hrany 550 mm nad temenom koľajnice. Dĺžka nástupisk je 160 m a z väčšej časti sa nachádzaj v oblúku o polomere 1100 resp. 1104 m. Vzhľadom na prítomnosť priecestia v bezprostrednej blízkosti zastávky podchod pre cestujúcich vybudovaný nebol. Traťová rýchlosť bola zvýšená z 90 na 110 km/h. Cestujúcej verejnosti slúžia nové prístrešky a rozhlas, ktorý informuje o príchode vlakov, meškaniach či mimoriadnostiach.

Po stavebnej stránke, ako to už u zastávok býva, sa nejednalo o náročnú akciu. Najväčší objem predstavovali zemné práce súvisiace so zdvojkoľajnením a preložkou trate. Máloktorá zástavka však počas prestavby zmení svoju tvár takto zásadne.

Vo svojej krátkej novodobej histórii zažila zastávka už i jenu takmer tragickú mimoriadnosť. Vodič osobného auta nezvládol riadenie a „zaparkoval“ v koľajisku. Stalo sa tak 1. augusta 2009 a aj vďaka jednotnej identifikácii priecestí, ktorá bola práve v ten deň uvedená do prevádzky, boli obe traťové koľaje vylúčené do dvoch minút po nahlásení nehody. Túto udalosť doteraz pripomína zničené zábradlie nástupiska pri prvej traťovej koľaji.

Titulná snímka: Nový prístrešok dńa 7.8.2007 © Peter Bado