Hradná strela alebo rozlúčka s letom na trati Košice - Spišské Podhradie a späť

Piatkové upršané počasie vystriedalo nádherné sobotňajšie ráno a tak prví nedočkavci  s rezervačkami v rukách začali nastupovať do vlaku. Žiaľ, tentoraz sme naozaj nemohli uspokojiť každého a už dva týždne pred akciou sme na webe umiestnili oznam o úplnej obsadenosti vlaku.
Rezervácie kontrolovala zabehnutá trojica: Jožin, Novinár a Terčik. Igi obiehal okolo vlaku – samozrejme s fotoaparátom - a dokumentoval akciu od jej začiatku, teda od východu z depa  v Haniske pri Košiciach.

Zvyšok obsluhujúceho personálu sa venoval výzdobe motoráčika a poslednej kontrole  pred odjazdom. Drevené lavice sa rýchlo zapĺňali a keďže sa aj tentoraz našli odvážlivci, ktorí to riskli a prišli aj bez rezervácie, (a zasa sa našli tí, ktorí neprišli a zrušenie rezervácie neohlásili), bolo obsadené do posledného miesta.
Staničný rozhlas oznamoval každých 5 minút odchod mimoriadneho historického vlaku a tak o zvedavcov a fotoaparáty nebolo zrazu núdza.
8.45 hod. sme vyrazili. Nálada bola od začiatku výborná, napokon, začíname byť jedna veľká rodina. Vždy sa nájde niekto nový, ale aj niekto, kto s nami cestoval už skôr. Terčik stihol skontrolovať cestujúcim lístky a dve sympatické hradné dámy v dobových kostýmoch rozdávali mimoriadne zľavnené vstupenky na Spišský hrad. Cesta ubiehala rýchlo, krátky pobyt v Kysaku,  Margecanoch a Krompachoch využilo niekoľko pasažierov na zdokumentovanie vláčika v staniciach.
Ani sme sa nenazdali a už sme boli v Spišských Vlachoch. Tu Magda za asistencie šarmantnej výpravkyne, obehla prívesný vozeň a po postavení vlakovej cesty a výprave vyrazila po starej lokálke. Svižne prešla okolo zastávky Spišské Vlachy mesto, Bystrany na Spiši a Katúň. V Katúnskom údolí sme si urobili prvú fotozastávku, aby pred Spišským Podhradím nasledovala ďalšia. Takto sa nám podarilo zdokumentovať motoráčik na pozadí Spišskej Kapituly a Spišského hradu.
V cieli železničného výletu nás už čakali zástupcovia mesta, ktorí pre nás pripravili milé uvítanie a krátky kultúrny program. Nechýbalo ani občerstvenie. Po príhovore slečny z informačného centra v Spišskom Podhradí o miestnych pamiatkach a zaujímavostiach, krátkom hudobnom programe žiakov miestnej hudobnej školy nasledovali malé oslavy 60. výročia vzniku motorového vozňa M 131.1125. Priamo od predsedu KHKV Petra Pajtáša sa cestujúci dozvedeli čo to z histórie motoráku. Keďže Peter toho na verejnosti veľa nenavraví, týmto mu celá široká obec priaznivcov železníc ďakuje za informácie, ktoré sa dozvedela.

Po nich sme sa odobrali k oslávenkyni, 60. ročnej krásavici - MAGDE. Jožin sa zhostil slávnostného aktu a pokropil jej naleštené plechy kvapkami šampusu.
Musíme priznať, že štedrý príliš nebol, ale zdôvodnil to tým, že sa viac ušlo účastníkom oslavy.
Nasledoval voľný program. V ponuke bola návšteva Spišského hradu, Spišskej Kapituly a Dreveníka. Čakal nás teda /pre niekoho namáhavý/ výstup na hrad. Slnko pražilo ako uprostred júla. Odmenou za vynaloženú námahu však boli nádherné výhľady z hradného kopca na celý horný Spiš, končiare Vysokých Tatier, siluetu vzdialených Nízkych Tatier s nezameniteľnou Kráľovou hoľou.
Prehliadka pripravenej expozície hradných zbierok prebehla za masívnej prevahy cestujúcich z Hradnej strely. Kto mal ešte chuť a dostatok síl, ten sa prešiel na neďaleký Dreveník zaujímavý svojimi skalnými útvarmi, ukrývajúci vo svojich útrobách množstvo jaskýň  ale aj neobjavených pokladov. Skalnaté mestečko pôsobilo vľúdne, zdá sa, že pravekí obyvatelia si vybrali dobre, keď sa tu usadili ešte v dobách dávnominulých.
Tí, ktorí uprednostnili hladné žalúdky, zišli dole do mesta a obsadili tamojšie reštaurácie.
Bohatý program vyplnil náš čas a tak sme sa museli vrátiť na stanicu v Spišskom Podhradí.  Tí ktorí mali šťastie, mohli objektívmi fotoaparátov zachytiť pred odchodom pravidelného vlaku aj ojedinelé stretnutie M 131.1125 a moderného motorového vozňa 812 018 Anča.
Po jej odchode nasledovalo klasické spoločné foto s MAGDOU a v pozadí so Spišským hradom.

Tesne pred odchodom však hlavný organizátor Ľubo – novinár – oznámil nepríjemnú správu: na košickej hlavnej stanici anonym nahlásil bombu! Keďže Ľubo sršal po celý deň dobrou náladou a vtipom, málokto tejto jóbovej zvesti uveril. Vytriezvenie prišlo až v Kysaku. Cesta späť síce prebiehala bez problémov, no v stanici Kysak k nám pristúpil výpravca a ponechal na nástupišti aj s ostatnými vlakmi viac ako 35 minút.
Keď sme sa konečne pohli, pretlak bol v Košiciach taký veľký, že sme ďaľších 20 minút stáli v Kostoľanoch nad Hornádom. Ešteže sme mali vo vlaku skromný bufet.
Do Košíc sme napokon došli iba so 45 minútovým meškaním, oproti oveľa väčším meškaniam pravidelných vlakov.

Čo dodať na záver? Bola to ďalšia vydarená akcia v réžii KHKV, čím nadviazala na úspešný Jasovský expres. Treba ešte poznamenať, že vďaka patrí nielen sponzorom a partnerom podujatia – ich zoznam si určite pozrite na plagáte -  ale aj Tomu zhora, ktorý nám ponúkol nielen fantastické počasie, ale aj bezpečnú jazdu.
No a na záver patrí poďakovanie všetkým Vám, ktorí ste prišli. Prekvapil nás váš veľký záujem. Pre tých, ktorým sa miesto neušlo, skúste sa uchádzať o rezerváciu o čosi skôr.  V decembri organizujeme mikulášsku jazdu do Prešova. Sledujte preto stránku www.khkv.sk a www.vlaky.net, kde sa včas dozviete ďalšie informácie. Najbližšie však budeme cestujúcich prevážať už 10. októbra na trati Humenné Stakčín.

P.S.: Ak všetko dobre dopadne, na budúci rok by malo byť takýchto podujatí viac. Už možno vieme  kde, ale budeme radi, ak nám na adresu khkv@khkv.sk napíšete svoje tipy. Nemalo by to byť veľmi ďaleko, aby sa jazdy nepredražovali, ale nech sú to zaujímavé miesta. Podmienka je však jasná, musia tam viesť koľajnice.