Návšteva West Somerset Railway

Našim koníčkom je objavovanie nových miest. Momentálne žijeme a pracujeme vo Veľkej Británii a to nám dáva množstvo príležitostí uskutočňovať naše cestovateľské plány. Naša milovaná panovníčka nám zasa ako každý rok udelila v máji tri dni voľna tzv. Bank holiday a my sme sa rozhodli tieto cenné tri dni venovať našej záľube a po dlhotrvajúcej anglickej ‘‘zime‘‘ opustiť na chvíľu preplnený Londýn. Prezreli sme si zopár internetových stránok o zaujímavých miestach vo Veľkej Británii a zaujala nás West Somerset Railway.
                
Bola to vzájomná dohoda a skĺbili sme v nej môj záujem o všetko, čo sa týka koľají a túžbu mojej drahej polovičky po peknej prírode. Cez internet sme vybavili všetko potrebné, lístky na vlak a hotel.

Mapa West Somerset Railway

West Somerset  Railway je súkromná historická železnica a svojou dĺžkou 36.6k km aj najdlhšou vo Veľkej Británii. Je v prevádzke počas celého roka a uprostred sezóny na nej premáva až osem parných vlakov denne oboma smermi. V minulosti sa West Somerset  Railway využívala  na prepravu železnej rudy z  Brendon Hills do prístavu vo Watchet. Po niekoľkých dostavbách sa do konečnej podoby dostala v roku 1921.

A nastal deň D.V piatok po práci som nasadol na metro a odviezol som sa na Paddington Station. Tam som vyzdvihol svoju polovičku a odtiaľ nám odchádzal IC vlak do mesta Taunton. Kúpa lístkov je tu trochu jednoduchšia. Do automatu na stanici stačí vložiť kartu, ktorou ste za lístky zaplatili cez internet a šikovná mašinka vám hneď vytlačí vaše lístky a miestenky. Po krátkom čakaní sa na tabuli objavilo číslo nášho vlaku a číslo nástupišťa, na ktorom je pristavený. Nastúpili sme do peknej tmavomodrej motorovej súpravy, Class 43 High Speed Train, spoločnosti Firs Great Western, ktorá nás už o chvíľu odvážala z uponáhľaného veľkomesta.

Londýn Paddington

Cesta ubiehala príjemne a po 214 km a jednej hodine štyridsiatich dvoch minútach cesty sme vystúpili v malom meste Taunton na západe Anglicka. Keďže sa už stmievalo a boli sme v nám neznámom meste, rozhodli sme sa využiť služby miestnych taxikárov. A o päť minút sme už stáli pred hotelom.

Nasledujúce ráno sme po raňajkách frčali na miestnu autobusovú stanicu, aby sme chytili prvý autobus do malej dedinky Bishops Lydeard, kde  je začiatočná  stanica West Somerset Railway. V peknej čakárni sme si v pokladni kúpili dvojdňové  lístky, predávala ich roztomilá asi sedemdesiat ročná starenka. S týmito lístkami sme mohli cestovať počas dvoch dní  po celej železnici.

Nasledovalo prvé stretnutie s mašinkami. Prvý vlak z Bishops Lydeard bol motoráčik Park Royal DMU(diesel multiple units). Nastúpili sme a už o chvíľku sa rozvrčal dieselový motor a vyrazili sme na naše prvé kilometre, teda míle, veď sme v Anglicku. Trať sa kľukatila pomedzi kopce,  nádherným anglickým vidiekom. Cesta ubiehala pomaly, neuponáhľane až mal človek pocit, že sa naozaj presunul v čase. Tento pocit umocňovala aj atmosféra každej stanice na trase. Výpravcovia a signalisti v dobových  uniformách, na nástupištiach vozíky s kuframi, o pár metrov ďalej postaršia dáma hrajúca na flašinete...

Motoráčik bol síce ohromný, no  čakal som na prvé stretnutie s parným krásavcom. To prišlo už čoskoro, no ešte pred tým sme mali možnosť nahliadnuť do depa, kde rekonštruujú dieselové mašinky.

Musím uznať, že tamojší dobrovoľníci odvádzajú kus poctivej práce a každému detailu venujú veľkú pozornosť. Tomu zodpovedá aj výzor a kondícia opravovaných strojov. No to sa už po vedľajšej koľaji blížil prvý parný stroj. Bol to  SDJR '7F' 2-8-0 no 88. Aj keď šiel tendrom napred, bol to super zážitok.

Rada 35 'Hymek' D7017 počas rekonštrukcie

Vlaky sa v stanici Williton úspešne vyhli a my sme pokračovali v ceste motorákom do nasledujúcej stanice, kde  nás malo čakať stretnutie s ďalším parným strojom. Aspoň tak to tvrdil cestovný poriadok. Trať sa teraz rozbehla z pomedzi kopcov na rovinu a už o chvíľu sme uháňali popri pobreží Bristolského zálivu.

SDJR '7F' 2-8-0 no 88

Ďalšou zastávkou na našej ceste  bola malá dedinka s prístavom Watchet. Tam sme už nadobro  opustili motorový vlak a celý zvyšok dňa sme venovali sile pary. Prístav  vo Watchet sa kedysi využíval na nakladanie železnej rudy, ktorá sa  potom prepravovala cez Bristol Channel loďou. Dnes prístav slúži malým výletným a rybárskym lodiam a spolu s priľahlou dedinkou sú ideálnym miestom na pokojnú prechádzku, napríklad pri zapadajúcom slnku.

Prístav Watchet

Po tom ako sme vystúpili vo Watchete sme mali pol hodinky do príchodu ďalšieho vlaku a tak sme sa porozhliadli po blízkom okolí stanice a vyhliadli sme si vhodné miesta na fotenie a filmovanie. Po krátkom čakaní sa za zákrutou ozvala séria dlhých  hvizdov a oblak pary a dymu dvíhajúci sa spoza kopca prezrádzal, že na scénu sa blíži ďalší parný deduško. Bol to ozaj krásavec aj keď zas  tendrom vpred, tento krát v plnej sile so súpravou v závese.

Ďalší vlak odfučal a nezostalo nám nič iné len čakať na nasledujúci, ktorým sme chceli pokračovať do konečnej stanice Minehead. Asi po dvadsiatich minútach prišiel prvý vlak dňa kotlom vpred. Bola to najsilnejšia lokomotíva West Somerset Railway SR 4-6-2 no 34046 Braunton. Po pár rýchlych záberoch sme už museli nastupovať, lebo píšťalka pána výpravcu oznamovala skorý odchod vlaku.

SR 4-6-2 no 34046 Braunton vchádza na nástupište vo Watchet

Rýchlo sme nastúpili a už s nami vlak uháňal ďalej, na konečnú v malom mestečku Minehead. Hneď ako vlak zastavil na stanici, ponáhľali sme sa k lokomotíve, aby sme stihli nafotiť ako ju budú odpájať a ako bude obiehať súpravu. Bohužiaľ nemajú na West Somerset Railway  funkčnú točňu a tak lokomotívy len obiehajú súpravu a spiatočnú cestu musia absolvovať tendrom napred. No momentálne prebieha zbierka a každý pasažier môže dobrovoľne prispieť na výstavbu novej točne.

Po úspešnom nafotení posunu rušňa a pár záberoch stanice v Minehead, sme sa vybrali obdivovať staré mestečko na kopci. A obdivovať bolo čo. Úzke uličky medzi starými slamou pokrytými domami, starý kostol nad mestečkom, zovšadiaľ na nás dýchala história.

"Sideboard" alebo menovka rušňa SR 4-6-2 no 34046 Braunton

Pri návrate na stanicu sa nám naskytol ešte jeden krásny pohľad a to pre milovníkov gumených kolies. Bol to veterán Bentley a musíte uznať, že to bol ozajstný krásavec vo výbornej kondícii.

Po príchode  na stanicu sme si dali šálku čaju a urobili zopár záberov. Už  o chvíľu sme sedeli vo vlaku a pokračovali v ceste, tento krát už spiatočným smerom a našou ďalšou zastávkou bola malá stanička  Blue Anchor .Prospekt o tejto zastávke sľuboval peknú prechádzku po skalnatej pláži, tak sme to chceli skúsiť. Aj keď bolo poriadne veterno stálo to za to poprechádzať sa popri veľkých kusoch skál ktoré sa odlomili z útesov.

Skalnatá pláž

Keďže nás po celodennej aktivite aj kvalitne vyfúkalo, zhodli sme sa na tom, že je čas na návrat do hotela. No skôr ako sme nastúpili na posledný vlak dňa, naskytlo sa nám pár zaujímavých záberov.

Po pol hodinke už dofučal náš vlak a my sme sa plný zážitkov vydali na spiatočnú cestu do nášho hotela a premýšľali, čo nám prinesie druhý deň nášho vlakového dobrodružstva.