S Ušatou z Prievidze do Zvolena

24.4.2010 8:00 Ivan Wlachovský Zdroj: Prievidzký parostrojný spolok

Pokľudné prípravy batožiny pred odchodom do Prievidze 14. apríla 2010 prerušilo telefónne zvonenie. „Kde si, ideš, kedy?“ Bol to Koko, ktorý sa chystal vlastne už včera. Aby som pravdu povedal, tak som bol rád, že vtom lejaku nepocestujem sám. Intenzívne pršalo už celý týždeň.

Kam som sa vlastne balil? 15. 4. 2010 sa mala vo Zvolene uskutočniť tlačová beseda pre novinárov k projektu „IPV Štefánik 2010“. Ako to už v takýchto prípadoch býva, zrovna si zvolenský Býček vybral oddychový čas. Najbližší schopný parný rušeň bol v Prievidzi. Ušatá 464.001 bola čerstvo po oprave a tak celkom došla vhod dlhšia skúšobná jazda. Nebolo treba ma dlho presviedčať, aby som sa tejto nečakanej jazdy zúčastnil.

464.001 PPS (ŽSR MDC) v RD Prievidza © Ivan Wlachovský

Ovešaný batožinou som sa stretol na bratislavskej hlavnej stanici s Kokom, ktorý svoj odchod do Prievidze posunul o jeden deň. Zvolili sme trasu cez Trenčín a Chynorany. Usadili sme sa v pomerne plnom R607 Liptov a pozorovali opršanú krajinu. Po Trnavu cesta ubehla raz – dva. Potom v Trnave vlak zastal a krížom cez celé zhlavie pred nami stál nákladný vlak. Nie a nie sa pohnúť. Po 15 minútach som začal byť nervózny. Štyri minútky na prestup v Trenčíne nám nalievali adrenalín do tela. Veru naťahovali sme v Trenčíne krky, či nás osobný vlak číslo 5406 čaká. Našťastie čakal. Šprintom sme prebehli celú stanicu (sedeli sme v prvom vozni), naskočili do súpravy tvorenej krabičkami 810 a 011 a už aj sme za stáleho lejaku stúpali smerom k Mníchovej Lehote. Motoráčik pekne ukrajoval z meškania, ktoré si viezol z Trenčína. Do Chynorian sme vchádzali už načas. Čakal nás opäť prestup. Na zhlaví sa objavila zdvojená Bageta. Nebudete mi veriť, ale viezol som sa v nej prvý krát. Nesmierne ma tešilo, že si môžem konečne vychutnať „Košskú“ preložku. Pekne urobená trať. Kto máte záujem, nech sa páči vo videozázname.

Preložka železničnej trate pri obci Koš. Video 2´41´´ 6,7 MB © Ivan Wlachovský

Konečne Prievidza. Ovešaní batožinou sme sa presunuli do rušňového depa. Robili sa posledné prípravy pred odchodom do ŽST. Ledva sme sa stihli zložiť v kupé nášho prechodného domova. Práve do nás drcla Karkulka T444.0055. Už aj vyťahovala náš hotel a zostavovala súpravu.

464.001 PPS (ŽSR MDC) v RD Prievidza © Ivan Wlachovský

Ušatá už stála pod vodným žeriavom a žiadostivo naberala vodu do vane. Chlapci z PPS behali s kľúčmi a tu niečo dotiahli, alebo povolili. Pred štartovná nervozita bola evidentná. Krátko pred 17:00 hod už zostavená súprava čakala na výpravu pred dopravnou kanceláriou. Nastal čas Č a súprava osobitného vlaku s číslom 30143 sa vydala smerom Horná Štubňa.

ZCP osobitného vlaku 30143

Vlak sa oprel do stúpania k Bralskému tunelu. Okolo idúci nám mávali a ja som ich sledoval zo servisného vozňa. Milujem tie pohľady náhodných divákov. Hlavne mladšie ročníky evidentne v živote parný rušeň nevideli. V Chrenovci nás čakal 17 minútový pobyt.

464.001 PPS (ŽSR MDC) v Chrenovci © Ivan Wlachovský

Údržba v Chrenovci © Ivan Wlachovský

Chlapci mali čas skontrolovať ložiská. Opäť statočne začalo liať. Osobný vlak s ktorým sme mali križovať došiel včas a 17:37 hod sme opäť vyrazili v ústrety kopcom. Prešli sme Handlovský tunel a po pár minútach aj prekrásny viadukt. Karkulke sa do stúpania veru moc nechcelo. V Handlovej sme postáli minútku a už aj sme prechádzali najkrajšími úsekmi železničnej trate ŽSR 145 : Horná Štubňa – Prievidza.

Vlak OsSv 30143 na trati 145 © Ivan Wlachovský

Vlak OsSv 30143 na zastávke Remäta © Ivan Wlachovský

Na zastávke Remäta súprava na pár minút prešla kontrolou a už nás pohltila tma Bralského tunela. Na druhej strane tunela svietila na nás fasáda vynovenej železničnej stanice Sklené pri Handlovej.

Vlak OsSv 30143 v ŽST Sklené pri Handlovej © Ivan Wlachovský

Do Hornej Štubne sme prišli s niekoľkominútovým meškaním. Súprava zašla pod vodný žeriav a Ušatá si opäť odpila svoju dávku. Začínalo sa už poriadne stmievať.
V čase televíznych novín sme vyrazili v ústrety poslednému kopcu smer Kremnica.

ZCP osobitného vlaku 30143

Teraz sme šli už po železničnej trati ŽSR 171 : Zvolen – Diviaky. Prešli sme cez najkratší tunel na Slovensku a už za hustnúcej tmy nás privítala ŽST Kremnické Bane. Opäť sa opakoval rituál údržbársky. Olejničky boli v permanencii. Dvadsaťpäť minút určených na križovanie ubehlo ako voda. Križovali sme s vlakom, ktorého súpravu tvorila motorová jednotka radu 840.

Križovanie v ŽST Kremnické Bane. © Ivan Wlachovský

Naložili sme výpravcu, ktorému končila služba a už dole kopcom a bohužiaľ za tmy sme sa spúšťali cez krásne osvetlenú Kremnicu do Hronskej Dúbravy. Tu sme vyložili výpravcu z Kremnických Baní. Ďalšia cesta trvala už ozaj len chvíľku a skoro načas sme zastali vo Zvolene.

Čakal nás posun do RD Zvolen. V depe nás už čakal pán Ing. Peter Oravec z KHT Zvolen. Napriek pokročilej nočnej hodine Peter rozdal úlohy a začal posun. Ušatá odišla na večeru, ktorá pozostávala z poriadnej dávky uhlia a vody. Karkulka zatlačila náš „hotel“ na určené miesto. Na záver chlapci zradili súpravu pancierového vlaku a expozičných vozňov tak, ako sa bude zajtra prezentovať na predstavení pre novinárov a partnerov.