Nostalgický MDD víkend na severe Slovenska – naháňačka za Papagájom

Jazda vlaku ťahaného Albatrosom z Bratislavy do Kuchyne a späť, predstavenie bojov pancierového vlaku Štefánik na leteckých dňoch v Piešťanoch, jazda Prossek expresu ťahaného Ušatou z Prievidze do Vrútok a späť, jazda súpravy ťahanej Zeleným Antonom a Albatrosom na okruhu Vrútky – BB – ZV – Kremnica – Vrútky, či jazda vlaku ťahaného popradským Papagájom na trase Vrútky – Kremnica a späť.

Všetky tieto akcie boli uskutočnené vďaka podpore ŽSR a posledné dve spomínané akcie usporiadali Spolok Výhrevne Vrútky a Cargo Slovakia s názvom Železnica pre deti 2010. Mne sa nakoniec podarilo nepriamo - exteriérovo zúčastniť tej, kde si hlavnú úlohu „zahral“ Popradský Papagáj.

Je piatok 28. mája 15:30  a ja si to „uháňam“ , teda lepšie povedané, chcel by som si to uháňať, gumokolesom z Bratislavy na Kysuce cez Zvolen. Úsek Bratislava – Zvolen zdolávam vďaka početným kolónam spôsobených stavebnými prácami na ceste a pár nehodami za rekordných 3,5 hod. s rekordnou spotrebou 6,5 l/100km. Po vyčerpávajúcej jazde si vo Zvolene v duchu hovorím, že tie VLAKY majú asi dačo do seba! Vo Zvolene ku mne pristúpi otec a druhú polovicu cesty už podstatne úspešnejšie zavŕšim u starej mamy, na severe Slovenska, priamo v srdci Kysúc.
V sobotu ráno sa mi naskytá otázka, čo s načatým dňom. Roboty krátkodobého víkendového charakteru okolo chalupy niet a po krátkom premýšľaní si spomínam, že neďaleko vo Vrútkach sa má konať „čosi železničné“, na čo sa chcel ísť pozrieť aj vlaky.netový kamarát Igi. Beriem mobil, vytáčam jeho číslo a darí sa mi ho pristihnúť v bývalom depe vo Vrútkach. Prehodíme pár slov a rýchlo sadám do gumokolesa. V tejto chvíli ešte vôbec netuším, že budem prenasledovať nejaký vlak a že celkom spontánne skončím až v Kremnici.
Po príchode do Vrútok stretávam na stanici d’anta, ktorý mi detailnejšie objasní, čo sa má v sobotu na železnici diať. Na druhom nástupišti už síce vidím pripraveného Papagája aj so súpravou, no moje kroky však vedú najskôr k azda najkrajšiemu 750-nulkovému okuliarniku v obavách, že môže čoskoro odísť a rád by si ho ešte vo Vrútkach „zvečnil“.

 
750.300 na šírku © Radovan Plevko

Hneď na to sa presúvam k Papagájovi a spolu s deťmi okolo, začínam obdivovať jeho majestátnosť a kopírovať si jeho vzhľad do pamäťovej karty fotoaparátu.

Papagáj priťahoval oči malých i veľkých. © Radovan Plevko

Blíži sa 10. hodina a 45. minúta, t.j. čas odchodu špeciálneho parného vlaku s číslom Os 30267. Opäť volám Igimu, pričom si dohodneme stretnutie pri železničnom priecestí v oblúku, neďaleko bývalého depa. Cesta od stanice k depu je vzhľadom na množstvo jednosmeriek v jej okolí pomerne zložitá a na moju smolu, ktorá sa mi neskôr vypomstí, dosť ťažko zapamätateľná. S Igim sa rozlezieme po oblúku, ktorý je už aj tak značne obsadený „fotovačmi“ a čakáme na Papagája v nádeji, že sa nejaká tá fotečka vydarí. V diaľke sa už ozýva pískanie, Papagáj sa postupne zjavuje a úžasným hukotom pary syčiacej z jeho všetkých možných útrob nám prejazdom cez oblúk dokazuje svoju silu.

Plnou parou vpred. © Radovan Plevko

Po prejdení vlaku, rýchlo naskakujem s Igim do gumokolesa v nádeji, že ho budeme cestou do Kremnických Baní prenasledovať a fotovať. Hneď na prvej križovatke urobím fatálnu chybu, keď odbočím na sídlisko, kde cesta končí. Keď sa dostanem na hlavnú cestu BA – KE s 5 minútovou časovou stratou vďaka blúdeniu po Vrútkach, prebehne mi hlavou otázka, ako sa asi dá stíhať vlak bez porušenia dopravných predpisov, ktorý má max. predpísanú rýchlosť 80 km/h a len jedno krátke zastavenie v Martine. Vlak sa nám podarí dostihnúť až tesne pred Diviakmi na žel. priecestí v Malom Čepčíne, avšak bez možnosti ho rozumne odfotiť. Ďalším mojím vytipovaným miestom bola zástavka Horná Štubňa, tu nám zas prekazili možnosť odfotiť si vlak zblízka cestári, stavajúci obchvat Hornej Štubne – súčasť R3. Nezostáva mi nič iné, len rýchlo vytiahnuť teleobjektív a pokúsiť sa odfotiť vlak z ďalekého nedostavaného cestného mostu.

Papagáj na odbočke Dolná Štubňa. © Radovan Plevko

Konečne sa dostávame na stanicu v Hornej Štubni, kde má vlak smerujúci ďalej na Kremnicu prestávku necelú hodinu. Čas využívame na stretnutie sa a na rozhovory, s kamarátmi a známymi a na malé osvieženie  v staničnom bufete, ktorý v tých chvíľach praskal vo švíkoch. Najväčším prekvapením pre mňa bolo to, keď sa na stanici zjavil MartinTT, ktorého pôsobenie na vlaky.net už trochu ochablo z dôvodu rodičovsko-rodinných povinností. V tejto chvíli nám však potvrdil, že na železnicu úplne nezanevrel, keď vytiahol z vrecka fotoaparát a vo veľkom sa pustil do zväčňovania vláčikov v Hornej Štubni.

Rôznorodosť na stanici v Hornej Štubni. © Radovan Plevko

Vlak je už pomaly pripravený na odchod a ja riešim dilemu, či ho budem prenasledovať ďalej až do Kremnice. Láska ku železnici však premohla moje rôzne rozumové špekulácie prečo tam neísť a o chvíľu už odparkujem gumokoleso na šírej pláni neďaleko železnice.

 Celá súprava pár km pred Turčekom. © Radovan Plevko

Počas fotenia som za chrbtom na ceste začul 2x silné zahučanie a pocítil silné ofúknutie, ktoré predznamenávalo, že ďalší, asi snáď najkrajší fotoflek v Turčeku v oblúku pod priehradou už nestihnem. Tvorcami týchto pocitov boli dva, v týchto končinách tradične poľské, statne naložené kamióny idúce za sebou. V horskom teréne, plnom zákrut, kopčekov a protiidúcich áut, som už mohol len vychutnávať cez otvorené okno zvuk pafkajúceho Papagája idúceho ponad cestu. Ani neviem koľko krát, ale určite to bolo veľa, som si stále v duchu cez zuby opakoval, prečo ten náklad nemôže ísť po železnici, ale zrovna predo mnou! Do Kremnických baní sa mi však už darí prísť s náskokom pred Papagájom.

 Kremnické Bane. © Radovan Plevko

Pred sebou mám konečne Kremnicu. Prichádzam na stanicu a z práve došlej súpravy vystupujú cestujúci, ktorí majú k dispozícii až cez 3 hodiny voľného času do odchodu vlaku späť do Vrútok. Väčšina z nich využíva túto príležitosť na prehliadku mesta s veľmi bohatou banskou históriou, ja ju využívam na fotenie vlaku.

ŽST Kremnica. © Radovan Plevko

Vlakmi už začínam byť trošku presýtený a pomaly, konečne kľudným tempom, sa poberám späť s medzi zastavením sa v Háji, kde ešte idem „skontrolovať“ MartinaTT a Igiho, ako sa im darí so stavbou altánku na záhrade. Po príchode vidím, že ešte sa im ďalšie dve ruky hodia.

Pracanti © Igor Molnár

Čas pri altánku rýchlo ubehol, robota je hotová a nás už zase začína pomaly chytať vlakový absťák :-) . Ale Igi má pre istotu pre takéto prípady vždy nejaké riešenie. Z batohu vyťahuje Sergeja, ktorého si zaobstaral počas návštevy depa vo Vrútkach. Hľadáme mu vhodné miesto, a už sme opäť vo svojom živle.

  Takto sa fotí Sergej © Radovan Plevko

Ako ináč by to bolo, keby v máji 2010 nepršalo?! Prehánku využívame na doplnenie telesných zásob a po dopadnutí posledných kvapiek dažďa sa už opäť chystáme, tentoraz na spiatočnú jazdu Papagája. S Martinom a Igim sa rozlúčim tesne pred prechodom Papagája pri Malom Čepčíne, keďže oni zostávajú v Háji a ja pokračujem späť na Kysuce. Cestou späť stretávam ešte zopár známych fotovačov, napr. Garina, ktorému priateľsky, prechádzajúc popri ňom zatrúbim na moste pred Martinom.

 Pri Kláštore pod Znievom, v pozadí Tlstá a kúsok vyčnievajúcej Ostrej © Radovan Plevko

Keďže slnko ešte nezapadlo a ja mám k dispozícii ešte nejakú tú hodinku svetla na fotenie, pristavujem sa Žiline a Brodne na zdokumentovanie priebehu rekonštrukčných prác na 6. koridore medzi Žilinou a Krásnom nad Kysucou. Bližšie informácie a fotografie z priebehu rekonštrukčných prác budú k dispozícii čoskoro v 2 dielnej reportáži.

Práce na 6. koridore © Radovan Plevko

Na záver si dovolím taký malý bonus, ktorý až tak moc s vlakmi nesúvisí, ale podarilo sa mi ho absolvovať počas tohto môjho vlakového víkendu na severe Slovenska. Pre niekoho to môže byť dobrý tip na výlet z Čadce do Turzovky aj vlakom. Konečne sa mi podarilo po niekoľkých rokoch čo mi po rozume chodilo, navštíviť ojedinelý svetový unikát – ropný prameň v Korni. Na svete sú len dva samovoľne vyvierajúce pramene ropy. Jeden v Kostarike a druhý u nás na Slovensku v obci Korňa.

 Jeden z dvoch prírodných výverov ropy na svete. © Radovan Plevko