Od Graubündenu po Ticino

27.6.2010 8:00 Ivan Schuller

Od Graubündenu po Ticino

Tohtoročné putovanie po Švajčiarsku sme začali opäť klasikou a to denným vlakom do kantónu Graubünden, prehliadkou Rhétskych Álp. Dlhšie som uvažoval, či vôbec napíšem túto reportáž, akosi je to tu už presýtené reportážami o Švajčiarsku, no nakoniec mi to nedalo podeliť sa o naše zážitky aj s vami. Dúfam, že zase nezoberiem inšpiráciu fíhovi Tomášovi. Tak teda začítajte sa so mnou.

 

 

 

29.05.2010 sobota: Tento rok sme sa zišli opäť v zložení Ivan a Ľubomír, čo bola dobrá voľba na zostavu tímu. Stretávame sa ráno na bratislavskej hlavnej stanici a odchádzame vlakom REX 9511 THEBEN do stanice Wien Südbanhof. Ľuboš prichádza na poslednú chvíľu osobákom 3008 zo Svätého Jura, ešte že vypravuje vlak kamarát a poprosím ho, aby počkal minútku, ktorú hravo dobehneme. Po príchode do Viedne sa nestačím diviť, ako sa zmenšila, respektíve zmizla stanica Südbahnhof. Presúvame sa mestskou dopravou, električka č. 18 už roky nezmenila svoju trasu a dovezie nás na západné nádražie /Wien Westbahnhof/.

Aj táto stanica je v rekonštrukcii, pôvodná hala tiež časom zmení svoju podobu. Staré dobré EC 162 Transalpin je pristavené. Súprava má 15 vozňov, zapriahnuté sú až dva Taurusy do stanice Buchs. Som rád, že je tu klasická súprava, lebo od 13. júna má začať chodiť súprava Railjet. Prvý prestup je už vo Švajčiarsku v stanici Sargans, kam prichádzame načas. Pokračujeme vlakom IC 577 s odchodom o 16.33 hod do stanice Chur. Počasie sa postupne mení a husté tmavé mračná neveštia nič dobré. V Chure prestupujeme na úzkorozchodnú železnicu spoločnosti Rhätische Bahn. Odchádzame vlakom RE1457 do stanice Arosa, ktorá leží v nadmorskej výške 1775 m.n.morom, teda čaká nás prevýšenie 1180 metrov za hodinu cesty.

Túto náročnú trať odporúčam vidieť každému, je to naozaj stavebné dielo. Do Arosy prichádzame za hustého dažďa, čo sa dalo čakať. Je tu o 15°C menej, ako v Chure. Po krátkej prehliadke stanice si sadáme späť do súpravy, kde je príjemne teplo. V prvý deň robíme vždy len krátku zachádzku, aby sme natiahli čas do večera. Ubytovanie máme v Saas v našom starom dobrom senníku, fíha by určite namietal. Naspäť ideme do Churu vlakom RE 1464. Opäť prestup na vlak RE 7882 do stanice Landquart, kde sa znova napojíme na RhBčku a odchádzame vlakom RE 1073 do stanice Saas. Na tejto trati je viacej zastávok na znamenie, tak treba dávať pozor! Vystupujeme v stanici Saas sami z vlaku, ako sme aj predpokladali. Konečne si zohrievame konzervy a jeme prvé teplé jedlo o pol desiatej večer. Po dlhej ceste sa ubytovávame v senníku a ideme konečne spať. Zaspávame pri výdatnom daždi, ale senník má našťastie dobrú strechu.

30.05.2010 nedeľa: Upršané nedeľné ráno nás núti upraviť program, preto sa rozhodneme pre výlet na juh do talianskeho Tirana. Odchádzame vlakom RE 1221 o 08.18 hod do stanice Klosters. Tu prestupujeme na vlak RE 1025 ENGADIN STAR a pokračujeme cez Vereina tunnel dlhý 19050 metrov do stanice St. Moritz. Po niečo vyše hodinovej ceste sme v St. Moritz. 

Dážď nás sprevádza celú cestu. Po prestupe na RE 1625 pokračujeme v ceste do Tirana. Vlak musí prekonať najvyšší bod na trati a to je Berninapass vo výške 2328 m.n.morom. Zaujímavosťou je, že vlak prekonáva všetky prevýšenia bez ozubnice. Z tejto cesty sú naozaj prekrásne výhľady na masív Berninagruppe, ktorý sa tiahne až do výšky 4049 m.n.morom. Z Berninapassu vlak začína klesať a štýl architektúry sa postupne mení na južanský, taliansky. Prudké klesanie je až do stanice Poschiavo. Vlak pokračuje dolinou Val di Poschiavo, prechádzame okolo jazera Lago di Poschiavo a za obcou Brusio vlak prechádza svetoznámym oblúkovým viaduktom. Tento úsek trate slávi tohto roku svoju storočnicu. Po dvoch hodinách a tridsiatich minútach vystupujeme v talianskom Tirane. Konečne sa začína prejavovať južanské počasie a ukazuje sa už aj slnko. Hneď je všetko veselšie.

Po malom občerstvení v staničnej kaviarni FS talianskych železníc sa prechádzame po malom námestí pred stanicami, ktoré sú hneď vedľa seba. Po malej prestávke nastupujeme na RE 1656 a vraciame sa naspäť do Švajčiarska. V Pontresine prestupujeme prestupujeme na RE 1956 do Samedanu. Tu je ďalší prestup na RE 1156 smer Preda a Filisur do Tiefencastelu. Tento úsek cesty prechádzame cez Albula tunnel. Tu je jeden z najkrajších úsekov tratí RhB od Predy po Filisur. Do Tiefencastelu zachádzame len kvôli svetoznámemu viaduktu za Filisurom a po chvíli sa presúvame späť do Filisuru vlakom RE 1157. Tu je ostrý prestup na RE 1848 do Davosu. V Davose Platz máme polhodinku čas a pokračujeme vlakom RE 1064 do Küblisu, kde zase presadáme, lebo tento vlak nestojí v Saas. Posledný dnešný vlak z Küblisu do Saasu je RE 1069, ktorým ideme len jednu zastávku. Je čas na teplú stravu po celom dni, tak si tu varíme aj dnes. Unavení po celom dni ideme spať do nášho senníka a opäť začína pršať.

31.05.2010 pondelok: Do dnešného rána bola najchladnejšia noc, na okolitých vrchoch asi o tristo metrov vyššie napadol čerstvý poprašok snehu. Počasie je nanič, zamračené a miestami aj prší. Dnes sa presunieme do kantónu Berner Oberland. Odchádzame vlakom RE 1016 do Chura. Ďalej pokračujeme vlakom RE 1216 do Diesentisu/Mustéru, kde náš vlak priberá posilové vozne spoločnosti MGB, ktorá spravuje ďalší úsek trate cez Andermatt a Brig až do Zermattu a spojku z Andermattu do Göschenenu. My ideme do Andermattu a odtiaľ do Göschenenu. Miestami sa už aj oblaky pretrhávajú, postupne sa blížime ku sedlu Oberalppass, kde sa mení počasie a začína postupne snežiť.

V najvyššom bode Oberalppass 2044 m.n.morom je snehová fujavica. Odtiaľto už klesáme postupne do Andermattu. Z Andermattu odchádzame vlakom RE 636 do Göschenenu, kde sa napojíme na sieť SBB. Tento úsek trate vedie strmými úbočiami a galériami hlboko do údolia rieky Furkareuss. V Göschenen prestupujeme na IR 2280 a Gotthardskou dráhou klesáme až do stanice Flüelen. Medzi stanicami Erstfeld a Altdorf vidieť z vlaku stavbu nového Gotthard Basiského tunela, ktorý bude dlhý vyše 50 km. Vo Flüelene je prístav hneď vedľa stanice, kde čakáme na našu loď s odchodom o 13.00 hod. Loď spoločnosti SGV spoj č. 20 odchádza presne včas. My sa plavíme do prístavu v Beckenriede.

Najprv loď pláva po Urnerskom jazere a z mestečka Brunnen loď vpláva do Vierwaldstätterského jazera. Po hodine a pol vystupujeme v prístave v Beckenriede. Tu nás čaká výlet na Klewenalp. Visutou lanovkou sa vyvezieme do výšky 1593 m.n.morom, kde je lyžiarske stredisko. Po krátkej prehliadke sa vrátime do prístavu a pokračujeme loďou spoj č. 26 spoločnosti SGV do Luzernu. Tu nás čaká Goldenpass Panoramic IR 2236 do Oberriedu am Brienzersee, spoločnosti zb. V Oberriede sa opäť varí a dobíjajú batérie do fotoaparátu a pokračujeme do Ebligenu vlakom RE 7489. Po roku nás víta náš spoľahlivý senník s dobrou strechou, ktorá je nevyhnutná v tomto daždivom období.

01.06.2010 utorok: Štvrtý deň ráno je úplne jasno, konečne dobrá správa. Odchádzame zo senníka na staničku v Ebligene a nasadáme na jednotku spoločnosti zb RE 7428 do stanice Interlaken Ost. V staničnej budove pozeráme wetterpanoramu a na vrcholoch vládne slnko a jasno. Je rozhodnuté, ide sa na Schilthorn! Postupne sa zase kopí nízka oblačnosť, ktorá by nás nemala ohroziť, ideme až do výšky 3000 m.n.morom. Veľké batohy si ukladáme do skriniek v Interlakene. Kupujeme si polovičný spiatočný lístok do Lauterbrunnenu na preukaz FIP. Potvrdilo sa to, čo som predpokladal, sprievodca buď nepozná všetky zľavy, alebo mu je to jedno. Súprava spoločnosti BOB vlak RE 147 odchádza o 09.05 hod. Sadáme si do prednej časti, lebo v stanici Zweilütschinen sa spojené jednotky rozpájajú a predná časť pokračuje do Lauterbrunnen a zadná časť do Grindelwaldu. V Lauterbrunnene ideme na visutú lanovku do Grütschalpu. Pred pár rokmi tu ešte išla pozemná lanovka a pod ňou je vidieť ešte jej pozostatky. Pokúšame šťastie a preukaz FIP na 50% zľavu opäť zaberá.

Po piatich minútach jazdy lanovkou presadáme do súpravy spoločnosti BLM a pokračujeme do Mürrenu. Po štrnástich minútach vystupujeme v horskom lyžiarskom stredisku Mürren. Je tu hustá nízka oblačnosť, mraky sú takmer na dotyk. Ideme na lanovku smer Schilthorn. Z Mürrenu sú to ešte dva úseky lanovky, pre nás je prvý úsek Mürren-Birg, ktorého prevýšenie je takmer kilometer. Druhý úsek už vedie priamo na vrchol do výšky 2970 m.n.morom. Tesne pod vrcholom sa vynárame z hmly a a pred nami sú krásne výhľady na okolité Bernské Alpy.

Na vrchole je napadaný čerstvý sneh a slnko silno praží. V tieni je 0°C, ale zimu nie je pre silné slnko a bezvetrie vôbec cítiť. Otvárame vrcholové pivo a vychutnávame si perfektné výhľady na more mrakov pod nami. Na vrchole je reštaurácia James Bond 007, ktorá sa otáča dookola 360°, tak nikto nie je ukrátený o všetky výhľady. Poobede sa vrátime do Mürrenu a do Grütschalpu si dáme príjemnú prechádzku alpskou prírodou. Ďalší úsek do Lauterbrunnenu sa odvezieme lanovkou. Zostáva nám ešte nejaký čas voľno, tak sa prechádzame v Lauterbrunnene. Vláčik RE 158 do Interlakenu odchádza o 15.33 hod. V Interlakene dokupujeme zásoby piva a jedla. Chceli sme sa plaviť loďou do Thunu, ale ešte nie je plná sezóna, tak posledná loď odplávala okolo 16.hod. Tak odchádzame do Brienzu vlakom zb RE 7475. Po krátkom pikniku v prístave pri Brienzskom jazere ideme IR 2236 Goldenpass Panoramic do staničky Oberried dobíjať batérie do fotoaparátov a samozrejme variť teplú večeru. Po týchto úkonoch odchádzame do Ebligenu, kde už nás čaká senník.

02.06.2010 streda: Ráno sa prebúdzame do sychravého dňa. Dnešný deň je naplánovaný kantón Wallis/ Valais/, teda juh Švajčiarska, kde by mohlo byť lepšie počasie. Z Ebligenu odchádzame IR 2206 do Interlakenu Ost, kde treba prestúpiť na ICE 276 idúce do Berlína. My však vystupujeme v stanici Spiez, kde prestupujeme na trať spoločnosti BLS do vlaku IC 810 a po prejdení Lötschberg- Basiského tunela dlhého 34,5 km vystupujeme vo Vispe. Na preukazy FIP sa nám podarí kúpiť polovičné spiatočné lístky do Zermattu. Tu sa už slnko prediera medzi oblakmi. Spoločnosť MGB nás prepraví do stanice Zermatt. Aj tu je vidieť na trati rekonštrukčné práce, oblúky sú vyrovnané, aj rýchlosť je miestami vyššia. Údolím rieky Vispa sa dostávame do stanice Stalden-Saas, odkiaľ je odbočka do známeho strediska Saas-Fee. Tam ale vláčik nechodí. My pokračujeme údolím rieky Matter Vispa vlakom RE 221 a postupne prekonávame výškový rozdiel 966 m z Vispu po Zermatt.

Železnica je miestami ozubnicová. V stanici Täsch je novovybudovaný Terminal Täsch s poschodovým parkoviskom a šturcovými koľajami na pendel Täsch-Zermatt. Autá proste ďalej nesmú, len vlak, ktorý tu v špičke ešte dopĺňa 20 minútový interval pendlov. V Zermatte je počasie stále premenlivé, ale modrá obloha sa prediera medzi mrakmi. Naťahujeme čas a dúfame v lepšie počasie. Prechádzame sa po malom vysokohorskom mestečku, kde nestretnete takmer autá, iba elektromobily. Lanovka na Kleine Matterhorn ešte nepremáva kvôli jarnej údržbe, tak sa nakoniec rozhodneme pre Gornergrat. Naša zubačka spoločnosti GGB má odchod o 13.36 hod. Za 35 minút jazdy prekoná výškový rozdiel 1519 metrov. Vrcholová stanica je vo výške 3135 m.n.morom. Výhľady na okolité ľadovce sú obmedzené, lebo sa tu stále prevaľuje miestami hmla. Nakoniec cestou dole sa predsa na chvíľu mraky roztrhnú a naskytá sa nám krásny výhľad na Matterhorn a okolité štíty.

Túto noc budeme opäť spať v senníku v Ebligene, tak odchádzame vlakom RE 258 z Zermattu s odchodom o 16.39 hod do Vispu. Tu je prestup na IC 839 do Spiezu a ďalší rýchly prestup v Spiezi na vlak IC 981 do Interlakenu Ost. Z Interlakenu do Ebligenu postupujeme obdobným spôsobom ako predošlé dni. Opäť prší.

03.06.2010 štvrtok: Posledný deň vo Švajčiarsku po dlhej diskusii nakoniec uzavrieme v kantóne Ticino. Rozhodli sme sa tak hlavne kvôli počasiu, skúsenosti z posledných dní hovoria o tom, že juh je len juh. Dnes opúšťame náš senník na dobro, aspoň teda na tento rok a cestujeme do Interlakenu vlakom IR 2206. Tu ešte robíme posledné nákupy a pokračujeme do Spiezu vlakom IC 1066. V Spiezi sa tešíme na novú jednotku BLS, ktorá nás prevezie po starej trati cez Kandersteg a Goppenstein do Brigu. RE Lötschberger 3259 je na prekvapenie úplne plný školákov a dôchodcov, našťastie vo Frutigene sa uvolní jedna štvorka. Po tejto trati som už nešiel, odkedy je otvorený nový Lötschberg-Basiský tunel, tak som rád, že som tu videl dokonca aj dva nákladné vlaky a obnovu koľaje. V Brigu prestupujeme na IR 2715 idúci do talianskej Domodossoly.

Odchádzame zmeškaní okolo 10 minút, už je tu taliansky vplyv. Vlak prechádza Simplonským tunelom dlhým niečo vyše 18 km. V Domodossole prestupujeme do RE 53, ktoré tvorí nová panoramatická klimatizovaná jednotka, je však veľmi nepohodlná, štyria ľudia v štvorke nemajú vôbec miesto na nohy a je úzka. Nie je si kam dať príručnú batožinu, miesto je len na konci vagóna na veľké batohy. Navyše vyberá sprievodca vo vlaku nejaký nezmyselný príplatok suplimento 2 Chf, alebo 1,5 Eura za panoramatický vagón. V Druogne sa uvoľní štvorka, tak sme radi, lebo vlak odišiel úplne plný. Teplota sa vonku vyšplhala na vyše tridsať stupňov a slnko nepríjemne pečie. To už prestupujeme v Locarne na S20 č. 14242 smer Bellinzona. Prestupujeme v stanici Giubiasco na S10 č. 25071 a ideme do stanice Melide. Aj tu sú nasadené nové prímestské klimatizované jednotky Tilo. V Melide navštívime miniatúrne Švajčiarsko, vstupné je 17 Chf.

Po prehliadke ideme do Lugana S10 kou a prestúpime na ICN 10020 do stanice Zürich Hb. Táto jednotka má z nezistených príčin uzavretých polovicu WC, tak po pití piva sú menšie problémy. V Zürichu míňame posledné zásoby frankov, ja si dávam pizzu a pokračujeme do St, Gallen vlakom ICN 537. Tu prestupujeme do S2 č.23293 a ideme do stanice St. Margrethen. Opúšťame Švajčiarsko rakúskou jednotkou Talent spoj č.5784 a po prechode rieky Rhein sme v Rakúsku. V Bregenzi nás čaká EN 247 LA Renaissance u. Reformation 2010 do Viedne. Vlak je poloprázdny, tak sa rozkladáme sami v kupé až po St. Valentin.

04.06.2010 piatok: Vlak sa začína zapĺňať od St. Valalentina a to už vstávame a balíme si pomaly spacáky. Do Viedne prichádzame načas, prestupujeme v stanici Wien Hütteldorf na S 7 a pokračujeme do stanice Wien Süd. Náš posledný úsek cesty domov strávime vo vlaku REX 9514 s príchodom do Bratislavy o 09.25 hod. Tu sa rozchádzame a pokračujeme každý domov. Celkove sme spokojní s výletom, počasie nám urobilo menšie prekážky v ceste, to ale už tak býva a nedá sa to nejako ovplyvniť, v horách to platí dvojnásobne.

Titulná snímka: RE 1217 v útulnej malej staničke Saas na RhB smerujúci do Klostersu a Scuol-Taraspu © Ivan Schuller

Galéria